Bratislava bola už od svojich počiatkov v trinástom storočí plná života, keď tu žili Kelti spoločne s Rimanmi. Už vtedy sa tu prakticky dalo hovoriť o pojme multikulturalizmu. Nie je tomu inak ani dnes. V meste označovanom aj ako križovatka západnej a východnej Európy dochádza k stretu k viacerých rozličných kultúr. Podľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície žije v Bratislavskom kraji vyše 30-tisíc cudzincov.
Spolunažívanie je prosperujúce
Bratislava zaznamenala počas uplynulých dvoch rokov pandémie úbytok turistov, no v súčasnosti v uličkách Starého Mesta opäť počuť cudzie jazyky. Prisťahovalci čerpajú podnety zo svojej „kultúrnej pokladnice“ a tie implementujú do svojho nového spôsobu života v Bratislave. Procesy vzájomného ovplyvňovania preto prebiehajú nepretržite. Priesečník mnohých národností jej skutočne dáva multikultúrnu tvár a to je jedným z hlavných kritérií prosperity. Už len z toho dôvodu, že Bratislavu môžeme pokojne označiť za mnohojazyčné mesto so skvelou gastronómiou. Vďaka nej si aj na Slovensku môžete „vyraziť“ do rôznych kútov sveta.
Kto žije v Bratislave?
Podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície ku koncu júna 2020 žilo v Bratislavskom kraji 33 497 cudzincov. Čo ich sem prilákalo? Najpravdepodobnejšou teóriou je cestovanie za prácou a rodinou, nasleduje nutnosť štúdia a životné okolnosti. Podľa aktuálnych odhadov vyše desať percent obyvateľov hlavného mesta tvoria cudzinci. Pochádzajú z Ukrajiny, Srbska, Iránu, Macedónska, ďalej z Číny, Vietnamu a Indie či Spojených štátov. V praxi to znamená jediné: Do Bratislavy je blízko zo všetkých kútov sveta.
Ako sa cudzincom žije v Bratislave, v čom je kultúra nášho hlavného mesta odlišná od ich domoviny a v čom vyniká či naopak zaostáva, odpovedali v ankete.
Juma Haydary, afganský profesor Slovenskej technickej univerzity:
Odkiaľ ste a ako dlho žijete na Slovensku, resp. čo vás do Bratislavy priviedlo?
Pochádzam z Afganistanu a v Bratislave žijem už tridsaťštyri rokov. Prišiel som sem študovať ešte koncom 80. rokov minulého storočia a podarilo sa mi dosiahnuť vzdelanie v odbore chemického inžinierstva.
V čom je bratislavská kultúra odlišná od vášho rodného mesta?
Kultúra v našom hlavnom meste je výrazne odlišná od môjho rodiska. Odnímajúc náboženské a spoločenské rozdiely, život v Bratislave je viac individuálne nezávislý a pohodlný.
Ako je odlišná mentalita ľudí žijúcich v Bratislave oproti vašej rodnej krajine?
V Bratislave, ale aj inde na Slovensku sú ľudia jednoznačne priamočiari, často sú však nekonfliktní a samotárski. V Afganistane sú ľudia viac spoločenskí a komplikovanejší, pretože sú závislí na rôznych morálnych a spoločenských pravidlách.
V čom Bratislava vyniká oproti vašej domovine? Mohla by aj niečo zlepšiť?
Jednoznačne vyniká svojou zeleňou, je jej tu veľké množstvo. Dá sa povedať, že ide o malé mesto s výhodami veľkomesta. Svojou vynikajúcou geografickou polohou je blízko iných veľkých miest. Rezervy vidím v miestnych komunikáciách, pretože niektoré cesty sú v zlom stave. Prijal by som ešte väčšiu sieť chodníkov pre cyklistov.
Angelika Tokarska, ukrajinská influencerka (pod IG profilom @angellika00):
Odkiaľ ste a ako dlho žijete na Slovensku, resp. čo vás do Bratislavy priviedlo?
Na Slovensku som žila ešte tri roky pred vojnou. Rozhodla som sa však presťahovať domov do rodného Kyjeva a skúsiť život doma. Teraz som však kvôli vojne opäť v Bratislave.
V čom je bratislavská kultúra odlišná od vášho rodného mesta?
Osobne si myslím, že ako národy máme veľmi podobnú architektúru. Niektoré ulice mi pripomínajú moje rodné mesto. V skratke teda odlišnosti nevidím.
Ako je rozličná mentalita ľudí žijúcich v Bratislave oproti vašej rodnej krajine?
Tu by som odpovedala tak, že Slováci inak vnímajú pojem priateľstvo. Sú iní ako ľudia z Ukrajiny. Mám kamarátky len z Ukrajiny a dosiaľ som si nedokázala vybudovať stabilné priateľstvo s nejakou Slovenkou. Verím, že to však nebola moja krvná skupina a že to nemá nič spoločné s národnosťou.
V čom Bratislava vyniká oproti vašej domovine? Mohla by aj niečo zlepšiť?
Myslím si, že naše hlavné mestá sú podobné a celkovo aj krajiny. Za nevýhodu však považujem, že tu si nemôžeš ísť niečo vybaviť prakticky kedykoľvek. Na Ukrajine to možné je a preto aj Kyjev nazývam mestom, ktoré nikdy nespí. Systém tu však funguje rovnako ako na Ukrajine. Čím ďalej ste od hlavného mesta, tým máte nižší plat. Veľa Slovákov si myslí, že Ukrajina je chudobná, no nie je tomu tak, záleží od toho, v akej oblasti žijete. Za nevýhodu považujem veľa papierovania s dokladmi. Doma sme zvyknutí na jednu aplikáciu, kde máme všetko od pasov po vodičský preukaz a očkovania.
Brant Harris, americký profesionálny hokejista za klub HC Slovan Bratislava
Odkiaľ ste a ako dlho žijete na Slovensku, resp. čo vás do Bratislavy priviedlo?
Pochádzam z Kanady, konkrétne z malého mestečka Saskatchewan. Na Slovensku žijem už tretí rok. Do organizácie hokejového Slovana som sa dostal krátko po vypuknutí pandémie. Som rád, že sa mi to podarilo, pretože potom by už bolo náročné nájsť si nový klub.
V čom je bratislavská kultúra odlišná od vášho rodného mesta?
Viete, pokiaľ žijete v malom mestečku, kde je všetko pokojné a zrazu prídete do niečoho väčšieho, je to skrátka cítiť. Kultúra v Bratislave je veľmi odlišná od toho, kde som vyrastal. Saskatchewan je malé mesto, takže rozdiel medzi ľuďmi z veľkého mesta ako Bratislava je badateľný. Ak sa na to pozriete z hokejovej stránky, tak Slováci sú rovnako zapálení pre hokej ako Kanaďania.
Ako vnímate Bratislavu? Snažíte sa ju spoznávať, alebo sa koncentrujete iba na hokej?
Popri voľnom čase sa snažíme s rodinkou vyjsť si do mesta a spoznať ho. Prekvapuje ma, že si tu dokážem zakúpiť aj naše americké produkty a hlavne sa najesť tak trochu na americký štýl. Ak sa však na mesto pozriem z hokejového hľadiska, tak moja organizácia na Slovensku jednoznačne vyčnieva. Snažia sa, aby sa hokej rozvíjal a posúval vpred. Tu je tiež vidieť rozdiely v krajinách, pretože každá má svoj jedinečný recept, ako robiť hokej. Všade však platí jeden zákon: Každý prisťahovalec alebo nový hráč v kolektíve sa musí prispôsobiť spôsobu života a tréningovému zaťaženiu domácich.
Tento článok je súčasťou série rozhovorov s ľuďmi, ktorí z pohľadu svojej profesie hovoria o spokojnosti v súvislosti so životom v meste. Prostredníctvom ich odpovedí sa dozvedáme viac o tom, ako funguje urbánna spoločnosť a ako sa môže stať spokojnejšou.
