Ako sa môžu mestá pripraviť na starnúcu populáciu?

Čas čítania: 4 minút

Ľudstvo starne. Podľa prognóz Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) budú v roku 2050 až 22 percent celkovej populácie tvoriť ľudia vo veku nad 60 rokov. Zo všetkých častí sveta najviac zostarne práve Európa, kde sa obyvatelia dožívajú dlhšieho veku a majú menej detí. Pri rastúcej urbanizácii sveta majú pred sebou európske metropoly výzvu, ako prispôsobiť svoju infraštruktúru a služby starnúcej populácii.

Zdroj: Shutterstock

Obyvateľov miest pritom stále pribúda. Analytici WHO predpokladajú, že v roku 2030 bude každý tretí človek žiť v meste. Mnohé zo svetových metropol pritom dnes nemajú základnú infraštruktúru, bezpečné bezbariérové komunikácie a verejné priestory prispôsobené starším obyvateľom, ktorých je z roka na rok viac.

Na Slovensku žijú starší ľudia najmä v mestách

„V Európe sú mestá domovom pre 43 percent zo všetkých obyvateľov nad 65 rokov, na Slovensku to bolo v roku 2018 dokonca 56 percent,“ hovoria Slavomír Ondoš a Marcela Káčerová z Katedry ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Oproti roku 1998 ide o nárast o desať percentuálnych bodov.

Proces urbanizácie a posun k dlhovekosti obyvateľstva idú podľa odborníkov ruka v ruke. Súvisia najmä so špecifickými vlastnosťami mestského prostredia, medzi ktoré patrí aj precíznejšia medicína, úspešnejšia liečba ochorení a zdravší životný štýl. „Tieto faktory sa silne podpisujú na šanci dožiť sa podstatne vyššieho veku v zdraví oproti našim predkom,“ tvrdia Slavomír Ondoš a Marcela Káčerová.

Zdroj: Shutterstock

Okrem toho majú ľudia v mestách vďaka dobrým podmienkam na život a dostatku zdrojov menšiu potrebu plodiť viac potomkov. „Ich vysoká šanca prežiť dlhý život jednoducho nevyžaduje maximalizáciu šancí rodičov odovzdať do budúcnosti svoj genofond množstvom ‚pokusov‘. Starnutie sa tým v štatistickom zmysle ešte viac zvýrazní, pretože popri dlhšom dožití je v populácii čoraz menej členov mladších generácií,“ pokračujú.

Kľúčová potreba – túžba po samostatnosti

„Náš rozsiahly prieskum z roku 2019 medzi dôchodcami žijúcimi v slovenských mestách odhalil, že v centre ich životných okolností je túžba po samostatnosti, ktorú s pribúdajúcimi rokmi čoraz viac obmedzujú zdravotné problémy,“ vysvetľuje dvojica odborníkov, ktorá sa téme starnutia populácie venuje dlhodobo. Zdôrazňujú, že práve na uspokojenie tejto potreby by sa mohli mestá viac zamerať.

„Tieto problémy je možné zmierniť kvalitnou zdravotnou starostlivosťou a prostredím, ktoré je citlivo prispôsobené tak, aby bolo dôchodcom umožnené čo najviac sa obísť bez osobitnej pomoci alebo pozornosti okolia. Chcú si čo najdlhšie udržať schopnosť dostať sa k lekárovi, do obchodov a ďalších služieb, byť schopní prechádzať sa v prírode a tráviť čas mimo domova.“

Zdroj: Shutterstock

Mesto im v samostatnosti môže pomôcť napríklad bezpečnými a bezbariérovými chodníkmi, kvalitnou MHD či dostatkom verejných priestorov, v ktorých budú môcť pobudnúť a tráviť čas mimo domova.  „Zhodou okolností je ich túžba po prostredí, v ktorom sa môžu ľahko pohybovať pešo, v súlade s trendom vrátiť urbanizmus späť do ľudského rozsahu a menej využívať autá a cesty, ktoré v posledných desaťročiach dominovali mestám,“ dodávajú Slavomír Ondoš a Marcela Káčerová.

Mestá sa môžu začať pripravovať už dnes

Hoci „prestarnutie“ obyvateľov miest sa môže javiť ako ďaleká budúcnosť, mestá by sa mali čo najskôr začať pripravovať na to, aby dokázali uspokojiť všetky potreby rastúceho počtu seniorov. Okrem vhodných podmienok pre súkromný sektor, ktorý môže experimentovať, vyvíjať a vyrábať tovar a služby pre starších, môže mesto slúžiť ako mediátor v komunikácii.

„Mestá by mali zbierať a zdieľať informácie o doménach potrebných pre zvyšovanie kvality života a o týchto informáciách viesť kultivovanú a pokračujúcu verejnú diskusiu. Zároveň by mali svojich odborníkov zamerať na riešenia vo verejnom záujme, počúvať svojich obyvateľov a hľadať spoločne záujmy,“ hovoria. Mesto ako zástupca spoločných hodnôt by podľa nich mohlo byť silným kolektívnym aktérom všade tam, kde sa ukáže, že komerčná sféra na optimálne riešenie nestačí, a kde systémový aktér štátu zhora ‚nedovidí‘.

Zdroj: Shutterstock

Ako príklad uvádzajú riešenie testovania na ochorenie COVID-19, ktoré bolo zo začiatku v rukách štátu. „V novembri roku 2020 bola táto služba extrémne stresujúca, no časom sa ukázalo, že mestá a obce v kombinácii s podnikavým komerčným sektorom dokážu priniesť oveľa efektívnejší, decentralizovaný a kapacitne dostatočný formát, aký využívame aj dnes, na jar roku 2021,“ uzatvárajú Slavomír Ondoš a Marcela Káčerová.

Starnúci obyvatelia predstavujú pre mestá výzvu, ale aj príležitosť zveľadiť svoje verejné priestory, zlepšiť infraštruktúru a skvalitniť služby. Veď aj dnes v nich žije dosť starších ľudí, ktorí nemôžu byť odsúvaní na druhú koľaj v prospech ekonomicky aktívnych obyvateľov. Harmonické spolužitie viacerých generácií v jednotlivých susedstvách a komunitách mesta do značnej miery ovplyvňuje kvalitu života starších, ale aj dnešnej mladej generácie, ktorá bude o pár desiatok rokov patriť práve k rastúcej vlne starnúcej populácie.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.