Bratislavské víno je nositeľom kultúry a tradície, môže pomôcť rozvoju cestovného ruchu

Čas čítania: 3 minút

Bratislavské vinohradníctvo má viac ako tisícročnú tradíciu. V hlavnom meste sa rozprestierajú stovky hektárov vinohradov, ktoré sú súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Podobne ako vo Viedni, aj tu sa vyrábajú výnimočné a špecifické vína vysokej kvality. Na rozdiel od našich juhozápadných susedov však k rozvoju tejto oblasti nepristupujeme s dôrazom na jej rast a rozvoj. Odborník i vinár tu vidia príležitosť, ktorá by mohla z Bratislavy urobiť vyhľadávaný vinársky región.

Bratislavské víno je nositeľom kultúry a tradície, môže pomôcť rozvoju cestovného ruchu
Zdroj: Shutterstock

Radšej víno ako vodu

„Vinohradnícka tradícia vznikla v Bratislave už v období stredoveku, pričom počiatky pestovania viniča môžeme položiť do 9. storočia nášho letopočtu,“ hovorí Štefan Hrivňák, archivár a historik vinohradníctva a vinárstva. „Vzniku tradície dopomohlo šírenie kresťanstva, vhodné klimatické podmienky, ako aj ďalšie špecifiká, či už kultúrne, alebo praktické, keďže piť čistú vodu nebolo vždy v minulosti dobrým nápadom.“

Bratislavské víno je nositeľom kultúry a tradície, môže pomôcť rozvoju cestovného ruchu
Štefan Hrivňák. Zdroj: Archív respondenta

Vinárske remeslo sa tradične spájalo najmä s úpätím Malých Karpát, teda s mestskými časťami Rača, Vajnory či Devín. Vinič sa pestoval a v malej miere aj naďalej pestuje aj na dnešnom území mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Lamač či Devínska Nová Ves. Rača a Devín boli pôvodne samostatnými vinohradníckymi mestečkami patriacimi pod Devínske panstvo, ktoré v ranom novoveku vlastnil šľachtický rod Pálffy. Vlastné vinohrady mala Bratislava v okolí hradného vrchu a potom smerom od hradu na východ až po hranice s Račou.

„Vajnory mali iné postavenie, boli poddanskou obcou Bratislavy, avšak tiež mali vlastné vinohradnícke pásmo. Ak sa začítame do dobových textov, tak vinohrady v katastri pôvodnej Bratislavy hodnotili v minulosti ako priemerné. Vajnorské vinohrady mali podľa súdobých autorov vyššiu kvalitu, dokonca ich porovnávali so svätojurskými. A kvalitné boli aj v Rači, tu sa darilo najmä červeným kultivarom viniča, čo je v kontexte malokarpatskej oblasti celkom špecifické,“ pokračuje Štefan Hrivňák.

Najväčšiu tradíciu má rizling či veltlín

Bratislava si zachovala priaznivé podmienky na pestovanie viniča od počiatkov tohto remesla na jej území až dodnes. Lokálni vinohradníci prežili aj malú dobu ľadovú, ktorá v Európe nastala počas stredoveku, ochladila celkovú klímu a ovplyvnila presun európskeho vinohradníckeho pásma podstatne južnejšie. Otvoril sa teda priestor pre export ich vína do severných častí dnešného Slovenska, Poľska, Haliča či Sliezska.

Bratislavské víno je nositeľom kultúry a tradície, môže pomôcť rozvoju cestovného ruchu
Zdroj: Shutterstock

„Ak sa zameriame na pôvodné bratislavské vinohrady, tak už v 19. storočí sa tu celkom dobre darilo rizlingu. Pestoval ho tu aj Jakub Palugyay, vinár so svetovým renomé. Osobne si myslím, že práve rizlingy a veltlín majú nielen v Bratislave, ale v celej malokarpatskej oblasti veľmi dobrý potenciál. Dozaista majú potenciál aj ďalšie vína, treba len poctivo urobiť rajonizáciu a mať trpezlivosť.“

„Naše špecifikum je najmä geologické podložie. Nachádza sa totiž na bratislavskom žulovom masíve, ktorý začína v Bratislave a končí za Račou. Keď ideme ďalej smerom na Pezinok, tak sa nám zloženie podkladu mení,“ hovorí Lukáš Hulanský, predstaviteľ račianskeho Vinárstva Hulanský, ktorého tradícia siaha do konca 18. storočia. „Naše vína sú tým špecifické a vyznačujú sa jemnou mineralitou. Toto žulové podložie je vo svete unikát, podobné takéto územie sa nachádza v Alsasku.“

Príležitosť pre rozvoj cestovného ruchu

Na bratislavskú vinársku tradíciu nadväzuje viacero menších vinárstiev v Rači, Vajnoroch aj na Devíne, medzi ktoré patrí aj Vinárstvo Hulanský. Obhospodaruje 3,8 hektára vinohradov, pričom svoje pôsobisko neustále rozširuje a ako prioritu si kladie udržateľný a ekologický prístup. „Túto sezónu nás potrápili májové dažde, keď pršalo v období kvitnutia viniča,“ hodnotí uplynulý rok Lukáš Hulanský. „September bol teplý a suchý, čo pomohlo krásnemu dozrievaniu. Zaznamenali sme však aj veľké škody spôsobené divou zverou, kvôli ktorej sme viacero našich vinohradov vôbec neoberali.“

Bratislavské víno je nositeľom kultúry a tradície, môže pomôcť rozvoju cestovného ruchu
Vinohrady vinárstva Hulanský. Zdroj: https://www.instagram.com/vinohulansky/

Ako vníma budúcnosť a príležitosti vinárstva v Bratislave? „Vinohrady sú dôležitá krajinotvorná zeleň. Vinárstvo a vinohrady by mohli Bratislavu presláviť po svete a mesto by získalo obrovské prostriedky z cestovného ruchu. Preto treba toto odvetvie podporovať, ako sa len dá.“

Súhlasí s ním aj Štefan Hrivňák: „Ak by vinárstvo v Rači, Vajnoroch či Devíne kontinuálne upadalo, bola by to určite veľká škoda. Víno totiž nie je len alkoholickým nápojom, je skutočne nositeľom kultúry, histórie a tradície. Je to gastronomické špecifikum a bola by to minimálne rovnaká strata, ako keby v Plzni prestali vyrábať pivo. Verím však, že vinohradníctvo a vinárstvo v Bratislave prežije. Chce to možno trochu inšpirácie od našich západných susedov, kde to funguje celkom dobre,“ uzatvára.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.