Bratislava stojí pred mnohými výzvami spojenými s rastom a urbanizáciou. Nová kniha Rozumne rastúce mesto s podtitulom Ako tvoriť pestrú, prepojenú, polycentrickú Bratislavu opisuje konkrétne kroky, ktoré jej pomôžu týmto výzvam úspešne čeliť. Autori a autorky knihy a ďalší hostia na slávnostnom uvedení knihy predstavili víziu modernej, prepojenej a polycentrickej Bratislavy.
V pondelok 19. mája sa v bratislavskej Starej tržnici konala diskusia spojená s uvedením novej publikácie Rozumne rastúce mesto. Téma zdravého rozvoja hlavného mesta sa týka všetkých obyvateľov Bratislavy, čo potvrdila aj bohatá účasť. Podujatie prilákalo viac než 400 návštevníkov a návštevníčok z radov odborníkov, developerov, mestských aktivistov, zástupcov neziskových organizácií aj širokej verejnosti.
O myšlienkach, ktoré kniha prináša, diskutovali domáci aj zahraniční experti – architekt Juraj Benetin z ateliéru Compass Architekti, dizajnér Martin Jenča zo štúdia Büro Milk, urbanistka Miroslava Argalášová, britský urbanista David West či fotografka a komunitná developerka Illah van Oijen. Večer moderovala urbanistka Milota Sidorová. Celé podujatie a vydanie knihy podporila developerská spoločnosť JTRE.
Foto: Matej Fabianek
Inšpiratívne vstupy odborníkov: spolupráca je základ
Slávnostný večer otvoril dizajnér a komunikačný stratég Martin Jenča. Predstavil myšlienky, ktoré stáli pri zrode knihy Rozumne rastúce mesto. Vyzdvihol dôležitosť budovania vzťahu k mestu a veľký potenciál Bratislavy, ktorý však závisí od kvalitného plánovania a odvahy postaviť sa čelom k súčasným a budúcim výzvam.
„Lepšiu Bratislavu si najprv musíme vedieť predstaviť. S odborníkmi a odborníčkami sme preto vytvorili knihu, ktorá prináša jednu z predstáv jej budúceho rastu a zároveň otvára diskusiu o príležitostiach jej rozvoja.“
— Martin Jenča
Architekt Juraj Benetin priblížil základné charakteristiky mesta, ktoré napomáhajú jeho udržateľnému rozvoju – kompaktnosť, zmiešané funkcie, kvalitná verejná doprava, verejné priestory a dostatok zelene. Poukázal aj na historické a geografické špecifiká Bratislavy, ktoré predurčujú jej polycentrický vývoj, a predstavil niekoľko pozitívnych príkladov z praxe vrátane rozvoja brownfieldov či okrajov mesta.
Foto: Matej Fabianek
„Bratislava má veľký potenciál stať sa polycentrickým mestom so živými a navzájom prepojenými lokálnymi centrami. Dôležité je, aby každý nový projekt vedel, do ktorého lokálneho centra v rámci polycentrickej Bratislavy patrí a ako si plní svoju úlohu na mape mesta. Aby sme tento stav dosiahli, musíme mesto rozvíjať po celej jeho ploche.“
— Juraj Benetin
Urbanistka Miroslava Argalášová hovorila o piatich kľúčových krokoch, ktoré sú nevyhnutné pre rozumný a udržateľný rozvoj polycentrickej Bratislavy. Sú nimi aktualizácia územného plánu, potreba uvoľnenia stavebných noriem, medziodborová spolupráca, komunikácia so širokou verejnosťou a participácia obyvateľov.
„Územný plán Bratislavy sa za posledných osemnásť rokov zmenil iba osemkrát. V Trnave sa za rovnaký čas zmenil približne 40-krát. V Hamburgu iba za rok prejde cca 200 zmien a doplnkov. Preto potrebujeme, aby bol náš územný plán flexibilnejší a otvorený zmenám.“
— Miroslava Argalášová
Druhú polovicu večera otvoril britský architekt a urbanista David West, ktorý hovoril o potrebe budovania inkluzívnych komunít a prepojených susedstiev, ako aj o dôležitosti kvalitnej cyklistickej infraštruktúry. Podľa neho si Bratislava môže dovoliť viac experimentovať – a práve v odvahe skúšať nové prístupy sa skrýva potenciál na rozumnú premenu mesta.
Foto: Matej Fabianek
„V každej štvrti treba nechať priestor aj na experimentovanie. Cieľom je štvrť príliš nepreplánovať a zachovať úroveň štedrosti, aby sa priestor mohol vyvíjať aj v budúcnosti a prispôsobovať sa aktuálnym požiadavkám obyvateľstva.“
— David West
Na záver priniesla fotografka a komunitná developerka Illah van Oijen osobný pohľad na Bratislavu – mesto, do ktorého kedysi prišla ako cudzinka a dnes sa cíti ako jeho súčasť. Hovorila o dôležitosti občianskej angažovanosti, o sile dobrých nápadov a o potrebe aktívne formovať priestor, v ktorom žijeme.
„Za posledných dvadsať rokov Bratislava ožila. Ľudia ju začali vnímať s väčším záujmom a aktívnejšie sa zapájať do jej života. Mnohí si všimli nevyužitý priestor okolo seba – či už prázdne miesta pri domoch, alebo opustené námestia – a zrazu uvideli potenciál na zmenu.“
— Illah van Oijen
Podujatie ukázalo, že o kvalitný rozvoj Bratislavy je medzi ľuďmi záujem. Podarilo sa vytvoriť výnimočný priestor na dialóg medzi odborníkmi a verejnosťou, odprezentovať inšpiratívne vízie a predstaviť knihu Rozumne rastúce mesto, ktorá môže byť dôležitým podnetom na premenu Bratislavy na lepšie miesto pre život.
Viac o knihe
Publikácia Rozumne rastúce mesto sa skladá zo šiestich prepojených kapitol. Na konkrétnych príkladoch predstavuje víziu Bratislavy ako polycentrického mesta, ktoré nemá jedno centrálne jadro, ale tvorí ho viacero geograficky rozptýlených lokálnych centier. Mesto sa tak rozvíja naprieč celým svojím územím naraz a vytvára priestor na kvalitnejší život obyvateľov vo všetkých svojich častiach.
· 1. kapitola analyzuje dnešnú Bratislavu a jej špecifiká – od geografických limitov cez rozrastanie mimo hraníc až po kvalitu služieb, infraštruktúry a zelene.
· 2. kapitola vysvetľuje koncept polycentrického rozvoja a ukazuje konkrétne lokality, ktoré majú potenciál podporiť vznik viacerých centier života v meste.
· 3. kapitolu tvoria rozhovory s expertmi ako Carlos Moreno či David West, ktorí opisujú, ako tvoriť živé a klimaticky odolné mestské štvrte.
· 4. kapitola sa venuje konkrétnym lokalitám v Bratislave, kde možno rozvíjať kvalitné štvrte – aj v súlade s aktuálnym územným plánom, aj s víziami do budúcnosti.
· 5. kapitola prináša príklady zo zahraničia i Slovenska, ktoré podporujú polycentrickú štruktúru mesta.
· 6. kapitola predstavuje päť krokov, ktorými sa Bratislava môže priblížiť k rozumnému rastu. Kroky vznikali v spolupráci s urbanistami Petrom Gerom či Igorom Markom.
Foto: Marek Kikinder
Kto stojí za knihou Rozumne rastúce mesto
Odbornú koncepciu knihy a výber prezentovaných projektov pripravili architekt Juraj Benetin z ateliéru Compass Architekti spolu s urbanistkou Miroslavou Argalášovou. Autorský tím doplnil dizajnér a komunikačný stratég Martin Jenča zo štúdia Büro Milk, ktoré s Compass Architektmi dlhodobo spolupracuje na podpore kvalitnej architektúry a urbanizmu vrátane projektov ako Nové Lido či revitalizácia starého letiska vo Vajnoroch.
Foto: Marek Kikinder
Na finálnej podobe knihy sa podieľal široký tím odborníkov a odborníčok z domáceho aj medzinárodného prostredia. Medzi nimi sú mená ako urbanista Peter Gero, tvorca konceptu 15-minútového mesta Carlos Moreno, architekt Igor Marko, urbanistka Milota Sidorová, architekt a urbanista Peter Bednár, bývalá viceprimátorka Viedne Maria Vassilakou, geografi Martin Šveda a Pavel Šuška, krajinný architekt Michal Marcinov, britský urbanista David West a mnohí ďalší.
Publikácia vznikla s podporou hlavného partnera – spoločnosti JTRE, ktorá vo svojich aktivitách dlhodobo presadzuje zásady udržateľného a polycentrického mestského rozvoja. Aj vďaka tomuto partnerstvu majú myšlienky o premyslenom smerovaní Bratislavy väčší dosah.
„Vznik knihy považujeme za dôležitý príspevok a podnet na diskusiu o rozumnom a udržateľnom rozvoji Bratislavy. Veríme, že pomôže zainteresovaným, ale aj širokej verejnosti zamýšľať sa nad možnosťami a potrebou rastu mesta a pochopiť jeho princípy a súvislosti. Cieľom je kultivovanejšia a poučenejšia diskusia o jednotlivých rozvojových zámeroch, pretože jedine to pomôže zlepšiť život v našom meste,“ hovorí výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.
Kto by si mal knihu prečítať
Publikácia Rozumne rastúce mesto je určená všetkým, ktorým záleží na Bratislave a na tom, ako sa bude rozvíjať v budúcnosti. Vznikla pre ľudí, ktorí chcú lepšie porozumieť aktuálnym problémom, obmedzeniam aj príležitostiam mesta – a zároveň hľadajú konkrétne riešenia, ako k nim pristupovať zodpovedne a premyslene.
Foto: Marek Kikinder
Kniha je napísaná prístupným a zrozumiteľným jazykom, aby bola dostupná čo najširšiemu publiku. Je vhodná pre celé obyvateľstvo Bratislavy, odborníkov a odborníčky aj študentov a študentky, ľudí z verejného sektora, komunít, samosprávy, architektúry, urbanizmu či mestského plánovania. Cieľom knihy je podnietiť otvorenú diskusiu o spolupráci, ktorá je nevyhnutná pri formovaní kvalitného mestského prostredia.
Rozhovor o zdravom mestskom raste, ktorý kniha iniciuje, je kľúčom k lepšej budúcnosti Bratislavy. Ak má byť hlavné mesto Slovenska moderným, dostupným a príjemným miestom na život, je nevyhnutné, aby sa na jeho premene podieľali odborníci, samospráva aj samotní obyvatelia.
Viac o knihe a polycentrickej budúcnosti Bratislavy sa dočítate na stránke www.rozumnerastucemesto.sk.
