Ekonóm SAV: Starnutie populácie je pre Slovensko príležitosť

Starnutie populácie má vplyv na všetky oblasti spoločnosti. Rastúci počet ľudí vo veku 50 a viac rokov vyvoláva dôležité otázky, ako sa s týmto javom mestá a krajiny vysporiadajú. Na druhej strane otvára aj nové príležitosti. Jednou z nich je strieborná ekonomika – produkty a služby, ktoré sú prispôsobené ľuďom vo vyššom veku. Ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník hovorí, že Slovensko by si túto príležitosť nemalo nechať ujsť. Striebornej ekonomike venuje najbližšiu prednášku z cyklu SAVinci, v stredu 29. januára o 17.30 hod. v budove Westend Plazza.

 

Témou vašej prednášky z cyklu SAVinci je strieborná ekonomika. Čo to znamená?

Strieborná ekonomika predstavuje prispôsobenie produkcie tovarov a služieb meniacim sa potrebám starnúcej populácie, ktorá vytvára aj inovačné príležitosti. Preto ten názov strieborná – strieborný spotrebiteľ má „strieborné“ vlasy, teda je vo vyššom veku. Viedol som 14-členný riešiteľský kolektív, ktorý skúmal striebornú ekonomiku z rôznych hľadísk v niekoľkoročnom vedeckom projekte Ekonomického ústavu SAV.

Ide teda o ľudí vo veku 50 rokov a viac?

Týchto spotrebiteľov ešte delíme na tri skupiny: Od 50 do 65 rokov, od 65 do 80 rokov a od 80 rokov vyššie. Tieto skupiny majú iné záľuby a potreby. Nejde len o výrobu, ale aj o rastúci dopyt. Keď pribúdajú starší ľudia, otvára sa priestor inováciám a novým produktom.

Prečo sa so striebornou ekonomikou v živote bežne nestretávame?

Stretávame, len si to neuvedomujeme. Reklamní mágovia vedia, že seniori neobľubujú, keď ich v reklamách priamo oslovujú. Preto sa strieborné produkty skrývajú pod tzv. univerzálny dizajn. Na druhej strane, starnutie populácie je dlhodobý proces, ktorý nie je z roka na rok markantný, ale z desaťročia na desaťročie viac viditeľný a najmä veľmi neúprosný. Niekedy politici uvažujú krátkodobo, v horizonte jedného volebného obdobia. Podnikateľov by stačilo upozorňovať na nové skutočnosti a príležitosti, no politici by o dôležitosti tejto témy mali vytrvalo presviedčať celé obyvateľstvo.

 

Nie sú produkty a služby pre vekovú kategóriu od 65 rokov skôr obmedzené na to, čo títo ľudia potrebujú a čo si vôbec môžu dovoliť, a nie na to, čo chcú a čo si doprajú?  

To je do určitej miery klišé, aj keď je na tom niečo pravdy. Na Slovensku sú strieborní spotrebitelia vnímaní ako chudobní, ale nie je to celkom tak. Priemerný príjem dôchodcu prepočítaný na obyvateľa je vyšší, ako príjem mladej rodiny, ktorá síce žije z dvoch príjmov, ale živí z nich troch či štyroch obyvateľov domácnosti a navyše splácajú hypotéku. Strieborní spotrebitelia majú príjem väčšinou len pre seba, nezvyknú byť zaťažení hypotékou a z obdobia komunizmu majú všetci byty alebo domy. Na druhej strane majú aj nefinančné nároky – na zdravotnú opateru, za ktorú síce neplatia, ale zároveň vytvárajú dopyt po zdravotnej starostlivosti.

Tieto služby by však mali byť poskytované štátom. Ako môžu striebornú ekonomiku využiť výrobcovia a poskytovatelia služieb?

Medzi slovenskými dôchodcami pribúdajú solventní, najmä tí, ktorí za posledných 30 rokov úspešne podnikali alebo mali slušné zamestnanie. Štatistiky ukazujú, že pätina našich dôchodcov má príjmy porovnateľné so západnými dôchodcami a majú aj podobné zvyklosti. Časť je taká, že síce nemá vysoké príjmy, ale žije veľmi aktívne, čiže je zdravou skupinou. Samozrejme, sú aj skupiny s veľmi nízkym príjmom a zlým prístupom k životu. Každopádne to klišé, že všetci naši dôchodcovia žijú na hranici chudoby, vôbec neplatí. Príjemcov striebornej ekonomiky je nadpriemerne veľa a stále pribúdajú ďalší.

Kde vidíte riešenie súčasnej situácie, keď populácia starne a na dôchodky dnešných ľudí v produktívnom veku nebude mať v čase ich dôchodku kto zarábať?

Na ich dôchodky bude mať kto pracovať, ale tých ľudí bude menej. Robili sme rozsiahle modelové prepočty a analýzy a vyšlo nám, že starnutie populácie má nepriaznivý vplyv na dôchodkový systém, no neznamená to, že by bol nezvládnuteľný. Bude naň vyvíjaný tlak, ale prvé kroky ako zavedenie druhého piliera už boli podniknuté. Určite sa bude situácia zhoršovať, ale je zvládnuteľná. Podobná situácia je aj v zdravotníctve či v dlhodobej starostlivosti. Práve tým sa zaoberal náš projekt: Akými krokmi by sa táto hrozba, ktorá je neodvrátiteľná, dala čo najlepšie zvládnuť.

 

Ako sa teda táto situácia dá zvládnuť?

Aj pri strieborných spotrebiteľoch platí všeobecná pravda, že by mali nakupovať statky domácej produkcie. Pokiaľ budeme v produkcii sebestační a budeme môcť vyvážať produkty do zahraničia, je to pre nás ekonomicky výhodné. Naopak, ak musíme dovážať tovary zo zahraničia, je to nevýhodné. Dopyt strieborných spotrebiteľov nerastie len na Slovensku alebo v západnej Európe. Problémy so starnutím populácie má celý postkomunistický blok, Čína, Japonsko. Kríza neminie ani Indiu či juhovýchodnú Áziu. Pre týchto ľudí je potrebné prispôsobiť našu produkciu tak, aby sme boli schopní produkciu vyvážať.

Kde vidíte najväčšiu príležitosť, a kde bude naopak s dopytom problém?

Nedá sa jednoducho presne špecifikovať tovar určený pre starších. Na Slovensku je dominantný automobilový priemysel. Autá potrebujú mladí aj starí, no každý od nich očakáva niečo iné. Starším ľuďom vyhovujú konzervatívnejšie farby, kompaktné rozmery, vyššie sedenie a najmä viac asistenčných systémov, aby ich auto pohodlne a bezpečne doviezlo do destinácie. V tomto je obrovský potenciál. Podobne je to  s topánkami – takisto ich potrebujú mladší aj starší, ale pre strieborného spotrebiteľa sú určené zdravotnícke, farmaceutické. Chce topánky pohodlné, praktické, trvanlivé, ale keď sú zároveň aj pekné a moderné, neváha a siahne po nich. Stačilo by do zahraničia vyvážať jedno percento z celkového dopytu strieborných spotrebiteľov po takýchto tovaroch a službách, a produkčné kapacity by nám nestačili.

Vieme povedať, ktoré odvetvia starnutím populácie určite utrpia, napríklad výrobcovia športového odevu a príslušenstva?

K starnutiu patrí aj aktívne starnutie. Ľudia v dôchodkovom veku sa aktívne venujú hobby, medzi ktoré môže pokojne patriť aj šport – cyklistika, turistika, plávanie. Majú tendenciu plniť si sny, na ktoré predtým nemali peniaze, napríklad si kupujú športové autá. Neexistuje oblasť, ktorá by starnutím populácie vyslovene trpela, pretože vždy sa dajú produkty či služby prispôsobiť strieborným spotrebiteľom. Práve v tom vidím príležitosť pre Slovensko.

Na nástup striebornej ekonomiky by malo reagovať aj vzdelávanie. Na čo by sme sa mali zamerať?

Bol robený prieskum medzi podnikateľmi, čomu pripisujú v budúcnosti svojho podnikania význam. Medzi možnosťami figurovalo aj starnutie populácie, no veľmi málo z nich ju označilo, napriek tomu, že túto problematiku poznajú a uvedomujú si jej vplyv na verejné financie. Takže určité vzdelávanie medzi podnikateľmi by bolo prospešné. Bolo by potrebné, aby si tvorcovia politík uvedomili, že bude starnúť aj pracovná sila a len celoživotné vzdelávanie a prispôsobovanie pracovných podmienok umožní, aby sa starnutiu prispôsobil aj trh práce.

Ako sú na tom Slováci v otázke finančnej gramotnosti?

Finančná gramotnosť je široká téma, ktorá sa delí na dve časti: Osobné financie a verejné financie, ktoré ľudia ovplyvňujú ako voliči. Finančná gramotnosť závisí od veku, vzdelania a sociálneho postavenia. Vek je veľmi silný faktor. Napríklad generácia, ktorá vyrástla v komunizme, nepozná finančné produkty na rozdiel od dnešnej mladej generácie, ktorá s nimi vyrastala a preto sa v nich pomerne dobre vyzná. Vplyv má aj sociálny status. Spravidla platí, že tí najchudobnejší uvažujú vo veľmi krátkodobom horizonte, takpovediac zo dňa na deň. V strednej triede sú znalosti porovnateľné so zahraničím, o finančnej gramotnosti sa veľa hovorí, no určite by bolo dobré, keby bol na ňu v oblasti školstva kladený väčší dôraz. Tam je veľký rest vzdelávacej politiky. Pokiaľ ide o finančnú gramotnosť z oblasti verejných financií, najlepším príkladom sú možnosti a obmedzenia vo výške dôchodkov v kontexte starnutia populácie. Aj keď tam niekedy neviem, či viac vzdelávania potrebuje bežná populácia, alebo niektorí tvorcovia politík.

Je znakom dobrej finančnej gramotnosti, ak má človek nejaké doplnkové sporenie, druhý či tretí dôchodkový pilier?

Druhý aj tretí dôchodkový pilier sú prospešné a určite sú istým znakom finančnej gramotnosti. Mladí ľudia celkovo nemyslia na dôchodok, ťažko sa im premýšľa nad tým, čo bude o štyridsať rokov. Neuvedomujú si, že ani sa nenazdajú, a dôchodok pre nich bude aktuálnou témou. Čo však na Slovensku chýba, sú finančné či poistné produkty pre strieborného spotrebiteľa – opäť ďalšia diera na trhu, kde poskytovateľ služieb neprispôsobil produkt striebornej ekonomike.

Ktoré finančné produkty máte na mysli?

Na Slovensku napríklad banky neposkytujú spätnú hypotéku, čo je v zahraničí bežný produkt. Spotrebiteľ „predá“ nehnuteľnosť banke, ale ostane v nej bývať a banka mu vypláca každý mesiac istú splátku. Starší ľudia vďaka tomu získajú financie od banky na doopatrovanie. Ďalší produkt, ktorý podľa našich výskumov chýba, je možnosť odloženia vyplácania druhého piliera, keď bude dôchodca odkázaný – čiže bude vyžadovať opateru. Práve odložením čerpania by mohol získať dostatočné množstvo peňazí na financovanie opatrovníckych služieb, a to preto, že nasporené prostriedky by sa koncentrovali na kratšie obdobie. Dovtedy by sa zhodnotili. Najdôležitejšie však je, že takýto poistný produkt chráni klienta pred neistotou začiatku doby opatrovania. Takéto produkty pre druhý či tretí dôchodkový pilier zatiaľ na slovenskom trhu nie sú. Aj tu vidím špecifické šance pre striebornú ekonomiku.

 

Kedy je lepšie zobrať si hypotéku? Keď je človek mladý alebo až vtedy, keď zarába viac peňazí?

Rozlišujeme dva druhy hypoték. Prvý slúži na zaobstaranie bývania a tu platí, že čím skôr si ju vezmem, tým skôr si bývanie splatím a nemusím platiť nájom. Druhý zahŕňa hypotéky na prestavbu či rekonštrukciu bývania, a najmä ten sa týka strieborných spotrebiteľov. Po päťdesiatke si ľudia zabezpečujú druhé bývanie – letné domy či chalupy, alebo si prispôsobujú domy a byty pre časy, keď sú už bez detí či budú imobilní. Hypotéky pre prvé bývanie odporúčam brať v čo najmladšom veku. Keď človek dosiahne päťdesiat a viac rokov, mal by uvažovať nad druhým bývaním, alebo prispôsobením prvého.

Aký vplyv má splatenie hypotéky na ekonomiku ľudí v strednom a staršom veku? Uvoľní sa im každý mesiac istá čiastka peňazí – ako s ňou zvyknú naložiť?

Okrem splatenia hypotéky sa strieborným spotrebiteľom v preddôchodkovom veku väčšinou uvoľňujú aj náklady spojené so živením deti. V tomto období začne človek riešiť, čo s uvoľnenými peniazmi aj s uvoľneným časom, a začne rozmýšľať o dôchodku. Vzniká priestor pre finančné produkty, ktoré ho poistia na starobu, a zároveň začne míňať prostriedky pre samého seba. Človek sa dostáva do finančne príjemnej situácie a začne sa inak spotrebiteľsky správať. Je to šanca pre striebornú ekonomiku.

Akú ekonomickú radu by ste dali 25-ročnému človeku a akú 50-ročnému človeku?

Mladým ľuďom treba vysvetliť, že napriek tomu, že dôchodok sa zdá neskutočne ďaleko, život ubehne rýchlo a treba si šetriť v druhom aj treťom pilieri, lebo o chvíľu je tu dôchodok. A ak sa rozhodne, že chce bývať vo vlastnom, potom by som mu poradil zvolenie rozumnej hypotéky. Staršiemu človeku po päťdesiatke by som poradil, aby nabádal deti k osamostatneniu a začal sa pripravovať na dôchodkový vek. Ako sa hovorí: „Vek je len číslo“. Aj vyšší vek má výhody, rovnako ako strieborná ekonomika. Ide o to, či túto novú situáciu považujeme len za hrozbu, alebo ju prijmeme ako výzvu a využijeme ako šancu.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.

Oh no...This form doesn't exist. Head back to the manage forms page and select a different form.