Eurovea City sa vďaka projektu Bodies in urban spaces zmenila na cestu farieb a hravosti

Bratislava sa počas festivalu Biela noc rozžiarila súčasným umením. Fascinujúcu umeleckú prechádzku nočným mestom si nenechali ujsť tisícky ľudí. Jedným z headlinerov festivalu bol projekt prestížneho rakúskeho choreografa Williho Dornera. Vďaka nemu spoznali návštevníci verejné priestory Eurovea City v úplne inom svetle.

Ak by si niekto myslel, že prechádzka mestom nemôže byť prekvapivá, farebná a hravá, projekt Bodies in urban spaces ho presvedčí o opaku. Návštevníkov počas Bielej noci sprevádzali lokálni pohyboví umelci, ktorí prostredníctvom akrobatických póz, pestrofarebného oblečenia a pohybového dialógu s architektúrou ponúkli nový pohľad na verejný priestor. Trasa po novovznikajúcej mestskej štvrti Eurovea City trvala 60 minút a aj vďaka hlavnému partnerovi festivalu JTRE si diváci mali možnosť užiť cestu plnú prekvapení, farieb a hravosti.

Tri mesiace príprav

„Sme hrdí na to, že sme boli aj tento rok hlavným partnerom podujatia Biela noc. Teší nás to, že sme predstavili návštevníkom novovznikajúcu štvrť Eurovea City netradičnou prechádzkou spojenou so súčasným umením,“ povedala hovorkyňa JTRE Daniela Stričková. Finálnemu vystúpeniu Bodies in urban spaces však predchádzal casting a takmer tri mesiace príprav. Viac si môžete prečítať v našom článku o konkurze.

Posledný týždeň pred festivalom už finálny výber dvadsiatky umelcov trénoval na konkrétnych miestach, kde sa museli popasovať nielen so svojou kondičkou, pohybovými zdatnosťami, ale prekvapivo aj s chladným počasím. Na celý projekt dohliadala choreografka Esther Steinkogler – asistentka Williho Dornera. Tá vyberala nielen vhodné priestory na netradičné vystúpenie, ale naplánovala celú trasu a osobne trénovala priamo v teréne s vystupujúcimi. Jej úlohou bolo nielen dostať ich do správnej fyzickej a psychickej kondície, ale bola im aj oporou, inšpiráciou a motiváciou k ešte lepším výkonom.

Slováci boli prekvapení

„Súčasťou projektu boli nielen tanečníci, cirkusanti či parkuristi, ale aj amatéri, pretože na niektoré pozície sú vhodní práve oni. Už počas tréningov sme boli vystavení rôznym reakciám ľudí. Pozerali na nás nielen tí, ktorí prišli za umením, ale aj bežná verejnosť, ktorá za normálnych okolností umenie nevyhľadáva,“ povedala choreografka Esther Steinkogler.

Spoluprácu na Slovensku si pochvaľovala a nestretla sa s takými problémami ako napríklad v Nemecku. „Nikto na nás počas tréningov nezavolal políciu a ani strážnu službu. Napríklad v Nemecku, keď nás videli nacvičovať niektoré pozície a ak sme sa šplhali na nejaké budovy, tak nás prišli hneď upozorniť, že na to treba povolenie. Museli sme im vysvetliť, že sme umelci, robíme na projekte a že máme povolenie. Tu boli ľudia skôr len prekvapení,“ dodala s úsmevom Esther.

Esther Steinkogler, ktorá sa starala o konkurz lokálnych umelcov do performance Williho Dornera.

Ako vnímali samotné prípravy, čo sa naučili a aká bola spätná väzba na ich vystúpenie, sme sa opýtali samotných účinkujúcich.

Nikol

Nikol sa venuje tancu od detstva. „Projekt ma naučil spolupráci. Musela som sa maximálne sústrediť a myslieť na to, že v póze nie som sama. V momente, ak by sa ktokoľvek z nás nesústredil, tak póza mohla padnúť a tým by vystúpenie skončilo. Esther mala s nami veľa trpezlivosti. Myslím si, že umenie má zaujať a presne to sa nám podarilo. Ľudia sa za nami otáčali, fotili si nás a boli zvedaví, čo to je. Zožali sme aj potlesk a pochvalu, že to bolo super.“

Silvia

„Som tanečnica a tento projekt je pre mňa niečo, čo som ešte nikdy neskúšala. Prínosom je to, že robím aj akrobatické prvky a spolupracujem zrazu nielen s tanečníkmi, ale napríklad aj s parkuristami. Najťažšie sú tie pozície, ktoré vyzerajú jednoducho. Ja som napríklad v pozícii, kedy sú na mne naskladaní traja ľudia, takže je na mne 150 kg, čo je dosť veľká záťaž. Zaujímavé sú reakcie ľudí, ktorí nás vidia. Sú odvážni a pýtajú sa nás, čo to je za aktivitu.“ povedala Silvia, na ktorej vystúpenie počas Bielej noci sa prišla pozrieť rodina, ale samozrejme aj priatelia.

Miroslav

Miroslav je tanečníkom telom i dušou a vďaka projektu sa začal pozerať na architektúru trochu inak – aj v umeleckom duchu. „Bolo to niečo úplne iné a nezvyčajné. Esther bola veľmi trpezlivá a dávala na nás pozor. Všetko nám vysvetlila, uistila sa, že sme v bezpečí, že vieme čo robíme a až potom sme mohli nacvičovať jednotlivé pózy. Išlo o zaujímavý proces tvorenia sôch. Aj v obyčajnej štrbinke, kam sa človek len tak nepozrie, môže vzniknúť niečo pekné. Viackrát sme sa smiali na okoloidúcich, ktorí tvrdili, že to nie sú reálni ľudia a sú to iba nainštalované figuríny na tento festival. Splnilo to svoj účel, pretože niečo pekné môže vzniknúť aj bez pohybu.“

Ivana

„Projekt bol veľmi dobre zorganizovaný a som veľmi rada, že som sa ho mohla zúčastniť. Miestami to bolo veľmi drsné kvôli chladnému počasiu, ale Esther to mala veľmi dobre vymyslené a očakávala všetky situácie, ktoré sa udiali. Najťažšie bolo naučiť sa, koľko trvá 5 minút v nejakej póze a ako to veľmi bolí. Viacerí ľudia si mysleli, že sme figuríny, čo je super spätná väzba. Projekt mi dal také zážitky, že vždy, keď pôjdem okolo týchto priestorov, tak budem mať pred očami pózy, ktoré sme tu predvádzali. Spoznala som nových ľudí,“ dodáva s úsmevom Ivana, ktorá sa venuje novému cirkusu a vzdušnej akrobacii.

Willi Dorner je významný rakúsky umelec, ktorý už od roku 1990 vytvára vlastné choreografie. Okrem rôznych medzinárodných vystúpení sa zapojil tiež do filmovej produkcie. Usiluje sa vytvárať udalosti, pri ktorých má divák možnosť nadobudnúť nové skúsenosti, iný pohľad a vnímanie každodenného života. Jeho tvorba bola prezentovaná na rôznych podujatiach v Európe, Afrike, Severnej a Južnej Amerike či v Číne.


Autor: ©Spojená Bratislava, foto: ©Dominika Behúlová, archív JTRE

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.

Oh no...This form doesn't exist. Head back to the manage forms page and select a different form.