K. Svarinská: Som mestský typ, rada sa len tak prechádzam uličkami Starého Mesta

Herečka Kristína Svarinská má napriek obmedzeniam a spomaleniu v kultúrnej oblasti nabitý harmonogram. Hoci cestuje, pracuje a nakrúca po viacerých európskych metropolách, nakoniec sa aj tak vždy vráti do rodnej Bratislavy. Po skúsenostiach zo zahraničia hovorí, že naše hlavné mesto sa síce dostáva na gastro mapu a rastie aj úroveň kultúrnych podujatí, stále tu však vidí priestor na zlepšenie.

Ste rodená Bratislavčanka, žijete v širšom centre. Aký máte vzťah k nášmu mestu?

Žijem v Bratislave celý život a mám ju rada. Je to moje rodné mesto, vyrastala som v uliciach Starého Mesta, ale aj na sídlisku v Lamači. Ku každej štvrti mám vytvorený špecifický vzťah, ale prirodzene v posledných rokoch najviac času trávim v centre a širšom centre. Páči sa mi, že je vlastne veľmi malé. Človek prejde pešo v podstate kamkoľvek, niekedy rýchlejšie než autom alebo verejnou dopravou.

Ako sa vám v meste žilo počas lockdownu, keď bohatá vybavenosť a možnosti trávenia voľného času neboli až takou prioritou? Nemali ste chuť odsťahovať sa ďalej od centra do rodinného domu so záhradou? 

Nikdy predtým mi to nenapadlo. Som mestský typ, žijem v byte a v podstate nikdy som po rodinnom dome netúžila. Zvyknem hovoriť, že v určitom veku si zaobstarám domček pri mori, ale po tom túžim už dlho, z čias dávno pred pandémiou. Priznám sa, že počas lockdownu som si niekoľkokrát povedala, ako veľmi by sa teraz tá záhrada či terasa hodila. Našťastie mám aspoň balkón, tak som konečne po niekoľkých rokoch kúpila aspoň stoličky so stolíkom. Prvý lockdown bol pre mňa náročnejší, nikto vlastne netušil, čo sa deje a ako dlho to bude trvať. Zrazu sme boli doma dva mesiace, v obchodoch sme nakupovali od hlavy po päty zahalení, bola to zvláštna doba. Počas druhej vlny som sa začala veľa prechádzať, mala som také kávové „takeawayové“ psychohygienické prechádzky, keď mi bolo úplne jedno, či je zima, prší, alebo sneží. Nikdy by som si nepomyslela, že budem ochotne sedieť pod ohrievačmi a dekami v novembri či decembri a obedovať vonku. Pandémia mi ukázala, ako veľmi slobodne som žila a aké samozrejmé to pre mňa je.

Chodili ste sa „schovávať“ do prírody Malých Karpát tak, ako veľa ďalších Bratislavčanov?

Áno, pár takýchto schovávačiek som absolvovala. Pri predstave, že stretnem celú Bratislavu v lese, som si často rozmyslela, kedy sa kam vyberiem. Na druhej strane bolo normálne, že si ľudia potrebovali vyvetrať hlavu a myšlienky.

Kam najradšej chodíte na výlety v okolí hlavného mesta?

Na Záhorie, okolo Trnavy či Modry.

Ako vnímate úroveň Bratislavských kultúrnych podujatí?

Myslím si, že si ľudia vedia nájsť svoju šálku kávy, či už ide o komerčné produkcie, alebo nezávislú scénu. Samozrejme, ťažko sa porovnávať s Viedňou či Prahou, ale viem, že aj v Bratislave vznikajú nádherné produkcie, či už divadelné, hudobné, výtvarné, alebo tanečné. Želala by som si, aby dostávali viac mediálnej pozornosti a priestoru.

Má Bratislava adekvátne kultúrne priestory? Máme sa čím pochváliť, prípadne vám chýba niečo konkrétne?

Mne sa momentálne páči celá Nová Cvernovka a to, ako to ľudia z nej robia. Podľa mňa to je miesto, kde sa aktuálne dejú najzaujímavejšie veci. Samozrejme, nie je to Reduta s filharmóniou alebo Slovenská národná galéria, ale myslím si, že pre mladých ľudí je to veľmi zaujímavý priestor, kde sa dá stráviť kvalitný čas. Ale samozrejme, chýba tu toho veľa, absentujú priestory pre nezávislú scénu, pre nezriaďovanú kultúru. V týchto pandemických časoch sa skôr všetko zatvára, veľa priestorov, resp. ich nájomcov to už nezvládlo. Neviem, ako to bude v blízkej budúcnosti, ale zdá sa, že kultúra nie je prioritou a ani dlho nebude.

Čo môže mesto a jeho obyvatelia urobiť, aby sa do divadiel, kín a pod holé nebo vrátila kultúra naplno?

Keby som na túto otázku mala odpoveď, tak už stojím na magistráte hlavného mesta s projektom. Žijeme vo veľmi zvláštnej dobe a ťažko sa dá niečo predpovedať. Určite k tomu treba pristupovať zodpovedne, ale zároveň nemôžeme neustále žiť v strachu z toho, čo bude. Viem, že ľudia sú hladní po kultúrnych zážitkoch. Obávam sa však, že pokiaľ by sme sa dostali do situácie z minulého roka a nastal by lockdown, tak by tu už žiadne kultúrne zážitky na divákov nečakali. Taká situácia by bola pre mnohých likvidačná, takže podľa mňa treba podporovať divadlá, koncerty a výstavy, chodiť, navštevovať, financovať a pomôcť, ako sa len dá. Je to komplexný problém súvisiaci aj so vzdelaním, so vzťahom ľudí ku kultúre. Myslím si, že by to chcelo obrovskú reformu v školstve, aby sme za niekoľko rokov nezostali prekvapení, ako ďaleko sme za zvyškom sveta.

Ktorými miestami, ktoré ste navštívili, by sa mohla Bratislava inšpirovať? Čo by ste sem preniesli?

Barcelona, Lisabon a Praha sú moje obľúbené mestá so širokými možnosťami či už kultúrneho, alebo gastro vyžitia. Pre mňa je fascinujúci nočný život, ktorý sa v tých mestách deje prakticky neustále. Rovnako milujem mestské tržnice, kde si človek môže sadnúť k lokálnym špecialitám alebo dobrým drinkom. V Prahe sa mi páči aj aktuálna letná divadelná scéna. Divadlá vyšli zo svojich priestorov do outdooru a myslím, že je to neskutočne prínosné pre hercov aj divákov, najmä v týchto pandemických časoch.

Naše hlavné mesto sa rozvíja, pri Dunaji rastie nové centrum, pribúdajú nové multifunkčné štvrte a projekty. Ako vnímate jej rozvoj a čo hovoríte na nový “downtown?

Som trochu skeptik voči vysokým mrakodrapom a polyfunkčným objektom v rámci centra. Kedysi som dokonca mala pocit, že si každý prišiel so svojím projektom a postavil si čo chcel kde chcel. Aktuálny rast downtownu ma však celkom baví, najmä jeho okolie, outdoorové časti, v ktorých si veľmi rada robím piknik s jedlom z okolitých reštaurácií.

Kam najradšej chodíte na kávu či do reštaurácie?

Najdôležitejšie pre mňa je, s kým trávim čas, a nie kde. Na druhej strane by som klamala, keby som povedala, že nemám obľúbené miesta v rámci Bratislavy. Určite sú to hipsterské kaviarne v centre mesta alebo Freshmarket, v ktorom sa snúbi dobré a zdravé jedlo, chutná káva, lokálni dodávatelia a medzinárodná kuchyňa. Je to jedno z mála miest, kde mi neprekáža, že je v ňom veľa ľudí, s kamarátmi dokonca hrávam hru, kto stretne viac známych.

Myslíte si, že ponuka bratislavského gastra obstojí v medzinárodnej konkurencii? Je možné sa tu kvalitne najesť?

Podľa mňa Bratislava pomaly nachádza svoje miesto na gastromape. Určite sú tu skvelé reštaurácie s fantastickými šéfkuchármi a inovatívne prístupy k jedlu. Pomalými krokmi sa v Bratislave otvára viac a viac rôznych konceptov bistier. Oceňujem, že aj ponuka jedál pre ľudí s rôznymi obmedzeniami sa rozširuje, aj keď stále je čo zlepšovať. Ten priestor si uvedomím vždy, keď som v Prahe, kde je toľko možností, že ma to vždy prekvapí.

Kde najradšej trávite voľný čas?

Mám rada priestor okolo Starej tržnice, v mojom ružinovskom „hoode“, alebo aj pri Dunaji. Momentálne som si užila chvíle na Tyršáku, mala som pocit, že som niekde na letnom festivale. Nie som lesný typ, priznávam, že často sa nenachádzam v lese či na turistike. Ak môžem, tak sa prechádzam kade tade uličkami a len tak dýcham.

Máte aj nejakú obľúbenú budovu, prípadne iba miesto, kúsok verejného priestoru? Ak áno, aké?

Mám rada atmosféru okolo Danubiany. Nechodím tam často, ale mám s ňou spojených pár momentov, ktoré sú pre mňa dôležité. Rovnako to mám aj s Novou Cvernovkou.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.