Rátať mestské zelené plochy na metre štvorcové nemá zmysel, ak v nich ľudia netrávia čas. Mestská zeleň by mala byť predovšetkým dostupná a pravidelne udržiavaná.
Zeleň v meste funguje inak ako vo voľnej prírode – má iné podmienky na život, z ktorých vyplýva aj iná životnosť a potreba iného druhu starostlivosti. O tom, čo vlastne mestská zeleň je, koľko by jej malo byť, ale aj ako k nej pristupuje legislatíva sme sa porozprávali s krajinným architektom Petrom Pasečným z ateliéru 2ka
Čo všetko vlastne zahŕňa pojem mestská zeleň?
Je to veľmi široký pojem a veľmi závisí „kto sa pýta“. Mestskú zeleň vníma inak mamička s kočíkom alebo bežec bežiaci v parku, a inak ju vníma napríklad ekológ. Mestská zeleň je úplne iná pre záhradníka, ktorý robí jej údržbu, inak to vníma urbanista, a inak krajinný architekt ako ja.
Z môjho pohľadu mestská zeleň zahŕňa všetky priestory, či už verejné, poloverejné alebo súkromné, ktoré sa nachádzajú v meste a majú zväčša aspoň nejakú vegetačnú zložku. Sú to parky, no sú to aj ulice, v ktorých sú stromoradia, sú to námestia v ktorých sú možno len nejaké dočasné zelené prvky. Pre mňa to teda nie je len ohraničený komplex ako trávnik v parku, ale je to komplex všetkých zelených prvkov, ktoré vytvárajú kvalitu v mestskom prostredí. Napríklad taký ekológ by ale určite odpovedal inak.
Aké funkcie spĺňa mestská zeleň okrem tej jasnej rekreačnej a estetickej?
Okrem spomínaného sociálneho aspektu, že mestská zeleň vytvára podmienky na rekreáciu, relax, spoločenské udalosti, je tu aj environmentálny aspekt. Mestská zeleň upravuje mikroklímu, a zmierňuje klimatické zmeny. Zvyšuje biodiverzitu, a prispieva k zachovávaniu druhov. Veľmi často sa však zabúda na ekonomický aspekt. Ten je veľmi zaujímavý. Mestská zeleň dokáže vplývať na zvyšovanie cestovného ruchu, zvyšovanie zamestnanosti. Zeleň dokáže zvýšiť ekonomickú hodnotu nehnuteľnosti.
Na Slovensku badať trend, ktorý sa sem konečne dostal zo sveta, že kupujúci preferujú projekty, ktoré majú takéto prvky. Zeleň má z ekonomického hľadiska aj schopnosť znížiť náklady na vykurovanie a chladenie, aj náklady na čistenie odpadových vôd. Zeleň dokáže aj znížiť úmrtnosť vďaka tomu, že vzduch je čistejší, a ľudia sú na tom lepšie aj psychicky.
Má Bratislava dostatok zelene? Prieskum z roku 2012 hovorí len o 1,32% celkovej plochy, hoci bez zarátania Horského parku, lužných lesov v Petržalke či Lesoparku. Je to dosť?
Tento prieskum nepoznám, no ešte v sedemdesiatych rokoch Akadémia vied spracovala normatívy, kde boli dopočítané metre štvorcové, ktoré by mali byť nevyhnutné na to, aby boli naplnené spomínané funkcie. Výsledkom bolo, že na každého obyvateľa by malo pripadať 50 až 75 m2 zelene.
To je strašne veľa, nie?
Zároveň však má vysoký počet obyvateľov. Preto si myslím, že na to, či je meter štvorcový dostatok, neexistuje jednoznačná odpoveď. Skôr si myslím, že nateraz je dôležité venovať sa kvalite verejnej zelene, nie jej kvantite. Mám pocit, že hneď ako v Bratislave padne víkend, všetci sú na Železnej studničke alebo na hrádzi. Tam vidieť, že celková kvalita verejných zelených priestorov v Bratislave je slabá.
Čo teda robí mestskú zeleň kvalitnou?
Manželka robila na Fakulte architektúry veľmi zaujímavý výskum. Výsledkom jej dizertačnej práce bolo, že úplne najdôležitejšia je pri zeleni jej prístupnosť a dostupnosť. Je teda lepšie mať pokojne aj menšiu výmeru, ale v blízkosti domova. Plochy by mali byť rovnomerne rozptýlené tak, aby ju ľudia v obytných zónach mali blízko. Štandardom je, že by mala byť dostupná do 10 minút pešo, to znamená približne 300 až 500 metrov. V severských krajinách je napríklad dostupnosť zelene 96 až 98%.
To znamená, že 98 obyvateľov zo 100 má do 10-tich minút chôdze od domu nejakú zeleň?
Áno, presne tak. Prakticky všetci. Potom tu však mám aj údaje zo slovenských miest. Šaľa má napríklad dostupnosť 72%, Púchov 68% a Rimavská sobota 54%. Bratislava žiaľ v tomto prieskume nebola, no myslím si, že tiež to nebude úplne vysoké číslo.
Vie mesto svoju zeleň adekvátne využiť?
Neviem, možno že by vedelo, no asi na to fakt nie sú peniaze. Nevidím do toho, no vidím napríklad, že súťaže na verejné priestory v Bratislave prakticky neexistujú. Za posledné roky boli asi dve, možno päť ak zarátame aj tie úplne nové. Na také veľké mesto ako je Bratislava, a na taký stav v akom sú verejné priestory, je to žalostne málo.
Ako by vnútromestské zelené plochy vyzerať, aby v nich ľudia chceli tráviť čas? Asi nestačí tráva a päť stromov…
Ako som spomínal, najviac požadovanými kvalitami sú dostupnosť a prístupnosť. Verejná zeleň by mala byť tiež bezbariérová. Verejné zelené priestory by mali byť aj bezpečné, teda napríklad používať vhodné povrchové materiály. Nemali by v nich byť podivné zákutia a miesta, kde sa ľudia nebudú cítiť bezpečne a tým pádom priestor nebudú navštevovať.
Pre nás ako architektov je zas veľmi dôležité vytvoriť správnu diverzitu aktivít. Aby si každý človek našiel to svoje, čo tam chce robiť. Malo by tam byť napríklad detské ihrisko, priestor na šport, aj priestor na oddych. Je to taká paleta náplne. Úlohou mesta by malo byť vytvorenie stratégiu z ktorej by vyplynula distribúcia jednotlivých funkčných plôch zelene v meste, tak aby sme vedeli identifikovať čo je v danom priestore najdôležitejšie. Nakoniec by samozrejme mal byť esteticky pekný.
Sú niektoré dreviny vhodnejšie na výsadbu v meste ako iné?
To je téma, s ktorou zápasíme aj my. Nedávno som bol na jednej zaujímavej konferencii, a padlo tam, že stromy v mestskom prostredí sa dožívajú v priemere len 8 až 15 rokov. Neviem či sa to týkalo konkrétneho typu mestskej zelene, napr. uličnej zelene, no je to dokonca úplne nová štatistika z Európskej únie. Dreviny sa vo všeobecnosti delia na krátkoveké a dlhoveké.
V škole sme sa učili, že je dôležité aby kostru mesta tvorili dlhoveké dreviny, u nás napríklad lipy alebo javory, ktoré sa dožívajú 200 rokov a viac. Krátkoveké a strednoveké dreviny dožívajúce sa 50 až 100 rokov, ako napríklad brezy, topole, brestovce, alebo jasene, majú často nevhodné vlastnosti ako krehkosť či alergénnosť. Teraz však zisťujeme, že v meste je v niektorých prípadoch rozumnejšie používať práve tie krátkoveké. Tie dlhoveké totiž niekedy nemajú príležitosť ani len dospieť.
Existuje aj štatistika, že stromy v stromoradiach sa dožívajú 15 až 30 rokov. Aj keď by sme mali hranicu 30 rokov, na dlhoveké dreviny je to strašné málo.
Prečo to tak je?
To je problém mestského prostredia. V meste vládnu úplne iné podmienky ako v okolitej krajine. Je tu iná pôda, väčšinou je stlačená, obsahuje menej vzduchu a menej živín, nevymieňa sa, ani sa nijak nekultivuje. Zmenené sú aj chemické vlastnosti, napríklad kvôli tomu ako solíme alebo kvôli priemyslu. Podstatne zmenené sú aj vodné podmienky. Priestor je odkanalizovaný, a väčšinu zrážkovej vody odvádzame, narozdiel od trendov v zahraničí, kde sa snažia vodu držať na svojom mieste a pomaly ju nechať vsiaknuť. V meste je aj vyššia teplota ako v jeho okolí, a tiež nižšia vlhkosť vzduchu.
Krátku životnosť stromov teda spôsobujú aj podmienky na rast v meste?
Áno, všetko čo som spomenul k tomu prispieva.
Aké môžu byť ďalšie dôvody pre výrub, okrem samotnej novej výstavby?
Neviem napríklad, či sa v Bratislave robia prebierky zelene, čo by mal byť pri údržbe zelene úplne prirodzený proces, robí sa snáď iba nevyhnutné kosenie. Mali by sa napríklad aj odstraňovať invázne dreviny, ktorých tu tiež máme požehnane. Výruby by teda za normálnych okolností mali prebiehať aj z týchto dôvodov.
Ak teda už musí strom padnúť kvôli výstavbe, akým spôsobom môže dôjsť k výrubu?
Treba na to štandardne povolenie na výrub. Vypočítame spoločenskú hodnotu stromov, ktoré sú navrhované na výrub. Na to existuje vyhláška, kde je spoločenská hodnota určená podľa obvodu kmeňa a druhu dreviny. V nej je katalóg drevín, a tam závisí napríklad či ide o listnatú, ihličnatú alebo vždyzelenú drevinu, aj či ide o pôvodný druh alebo druhy introdukované na Slovensko.
Na základe vypočítanej spoločenskej hodnoty príslušný úrad životného prostredia určí náhradnú výsadbu. Tá sa stanoví buď v celej hodnote výrubu, alebo, ak nie je taká priestorová možnosť, časť sa vysadí a časť sa dorovná finančne.
Neplatí teda, že v meste musí vždy zostať zachovaný rovnaký objem zelene?
Nie, no ja by som to ani vyslovene neodporúčal, pretože u nás sa to robí trošku nešťastne. Pri aplikácii vyhlášky v praxi sa totiž stretávame s rôznymi interpretáciami a výkladmi samotnej vyhlášky ako uplatňovať náhradnú výsadbu. Výpočet spoločenskej hodnoty navrhovanej výsadby sa totiž opäť robí cez rovnakú tabuľku a hodnota navrhovaných náhradných drevín sa opäť posudzuje na základe obvodu kmeňa a ostatných parametrov. Potom sa stáva napríklad to, že na pozemku je náletový topoľ, o ktorý sa nikto nikdy nestaral, ktorý má obvod kmeňa meter a pol a hodnotu povedzme 1600 €. Úrad teda nariadi nahradiť tento strom novými v rovnakej hodnote. Investor tým pádom musí na pozemok, kde bol jeden obrovský topoľ vysadiť ďalších povedzme 7 mladých stromov. Výsadba na pozemku sa tým prehustí, a opäť sa vraciame do kolotoča. Veľa zelene, o ktorú sa nemá kto starať. Na úkor celkovej kvality zelene.
Inde to funguje lepšie?
V Čechách to napríklad majú tak, že tiež vypočítajú spoločenskú hodnotu stromu a tiež ju investor musí nahradiť v plnej výške. Môžu však do nej zarátať aj prácu – napríklad náklady na výsadbu.
Náhradná výsadba musí prebehnúť v rovnakej lokalite?
Nie vždy. To určí príslušný orgán životného prostredia. Teoreticky to môže byť aj na inom mieste, no v Bratislave je situácia taká, že aj tak nie je kde inde. Preto sa to realizuje na tých istých miestach.
Ako by teda náhradná výsadba mala fungovať podľa vás?
Väčšinu získaných investícií z výrubu by som venoval do údržby a rozvoja ďalších zelených plôch. Mesto by tak mohlo získať neskutočné prostriedky na to, aby sa už existujúca mestská zeleň dala do poriadku. Jednoznačne by som to riešil takto. Napriek tomu, že som krajinný architekt, si nemyslím, že všade v meste musí byť zeleň. Menej je niekedy viac, pokiaľ sa orientujeme na kvalitu.
