Je chladné sobotné ráno na Zlatých pieskoch v Bratislave, októbrové slnko iba občas vykukne spoza šedých mrakov. Partia mladých chalanov sa pomaly schádza na zanedbanom parkovisku pri zatvorenom bufete neďaleko obľúbeného Wakelake. Zdravia sa podaním rúk, vymieňajú si zážitky z predošlého večera a pomaly naťahujú stuhnuté svalstvo. Pôsobia ako obyčajná skupinka kamarátov, kým si nezačnú vyzliekať hrubé oblečenie, pod ktorým nemajú nič len plavky. Sezóna otužovania v Bratislave sa začína.
Zlaté piesky, podobne ako Draždiak či Košariská, patria k obľúbeným destináciám otužilcov. Na prelome septembra a októbra má voda stále dostatok stupňov, aby ju vyskúšali aj začiatočníci, no s pribúdajúcimi dňami sa ochladzuje a do januára vydržia skutočne len tí najzdatnejší. Jedným z nich je aj Bratislavčan Julián, ktorý sa aktívne otužuje už päť rokov.
„Otužovanie nie je iba studená voda. Otužovať sa dá napríklad nosením menšieho počtu vrstiev oblečenia alebo spaním pri otvorenom okne, ktoré praktizujem od malička. Aktívne a cielene sa tomu venujem približne päť rokov,“ vysvetľuje. „Cieľom bolo prekonať samého seba, vystúpiť z komfortnej zóny a samozrejme posilniť imunitu.“
Spoločenská udalosť
Postupom času Julián okolo seba vybudoval skupinu otužilcov, ktorí sa stretávajú každú sobotu o deviatej ráno. Ide o spoločenskú udalosť, na ktorú sa tešia celý týždeň. Počas prípravy aj samotného pobytu vo vode sa rozprávajú, zabávajú a vymieňajú si príhody, ktoré sa im stali za posledný týždeň. Prví to vzdávajú po pätnástich minútach, zvyšok z jazera vychádza o päť minút neskôr.
„Máme skupinu približne desiatich ľudí, nedávno sme pribrali dvoch nových členov. Je to pre nás určite aj sociálna udalosť. Osobne mám veľmi rád ten pocit, keď v sobotu ráno nasadnem do auta, je pekné počasie, pustím si hudbu a vyrazím smerom na Zlaté piesky,“ hovorí Julián. „Sociálny aspekt je pre mňa minimálne rovnako dôležitý, ako samotné ciele otužovania.“
Napriek uvoľnenej atmosfére však k tejto aktivite pristupujú zodpovedne, ochotne poradia začiatočníkom a sú pripravení aj na najhoršie scenáre. „S otužovaním treba začať pomaly, veľa si naštudovať a ideálne začať s niekým skúseným.“
Dôležité sú výživné raňajky aj rozcvička
Aký by teda mal byť postup otužilca – začiatočníka? „V začiatkoch nie je dobrý nápad hneď liezť do vody, dá sa napríklad sprchovať studenou sprchou alebo sa menej obliekať. Keď príde vhodný čas na otužovanie v exteriéri, ideálne je začínať na jeseň, keď je voda ešte relatívne teplá,“ pokračuje otužilec. Aj tento proces má svoje pravidlá, ako sa vyhnúť ochoreniam či podchladeniu.
Podľa Juliána je dôležité aj to, či sa človek dobre vyspal a či má dostatok energie. „Na raňajky je vhodné zjesť niečo energeticky výživné, napríklad ovocie, keďže telo počas pobytu v studenej vode spaľuje kalórie. Neodporúčam však mastné alebo ťažké jedlá, pretože človeku sa nahrnie krv do žalúdka a krvný obeh funguje horšie.“ K povinnej výbave patrí aj uterák, teplé oblečenie, termoska čaju na zahriatie a čiapka, pretože najviac tepla z tela uniká práve cez hlavu a čapica pomôže predísť podchladeniu.
„Pred vstupom do vody sa treba aklimatizovať, pomaly sa vyzliecť do plaviek a nechať telo privyknúť studenému vzduchu,“ pokračuje. „Nasleduje rozcvička v podobe skokov, drepov a iných cvičení. Dôležité je telo zahriať, ale neprehriať, a tak si po rozcvičke vždy sadneme na breh a absolvujeme dychové cvičenie, aby sme sa upokojili.“
Priveľa eufórie môže ublížiť
Až po absolvovaní týchto procesov je podľa Juliána človek pripravený na otužovanie. „Po vstupe do vody niekto pláva, niekto sa len tak ‚lúhuje‘. Dôležité je však nestáť na mieste, pretože telo okolo seba vodu ohrieva a vytvára akýsi ochranný film, kvôli ktorému sa znižuje efektivita otužovania. Začiatočníci by nemali byť vo vode príliš dlho, maximálne toľko minút, koľko stupňov má voda. Sám som v trojstupňovej vode vydržal maximálne päť až sedem minút,“ upozorňuje.
Počas prvých minút pobytu v studenej vode organizmus začne vyplavovať hormóny šťastia serotonín a dopamín, vďaka ktorým človek pociťuje šťastie a eufóriu. Príliš veľká radosť však môže signalizovať hrozbu podchladenia. „Keď mám príliš dobrú náladu, radšej leziem von.“ Po vystúpení na breh je dobré pomaly sa prejsť aspoň k uterákom a prekrvovať končatiny, ktoré sa počas otužovania najviac odkrvia. Nasleduje rýchle osušenie a podobné cviky, aké absolvujete počas rozcvičky.
„Najprv treba telo zahriať pohybom a až potom sa teplo obliecť. S čajom taktiež treba počkať, aby organizmus nezažil šok. Všetko má svoj čas a procesy treba dodržiavať. Začiatočníci, ktorých bolo najmä počas vrcholiacej pandémie požehnane, väčšinou prišli, vyzliekli sa a vošli do vody. Potom ochoreli a prechladli, čo ich od otužovania odradilo. Je to škoda, pretože pri správnom vykonávaní je pre organizmus naozaj prospešné,“ konštatuje Julián. Dodáva, že v žiadnom prípade a v žiadnom štádiu otužovania by sa nemalo telo ‚zahrievať‘ alkoholom, keďže ten rozťahuje cievy, čo môže byť nebezpečné pre hrozbu podchladenia dôležitých orgánov.
Najviac je posilnená imunita
Sám hovorí, že odkedy otužuje, benefity cíti najmä v schopnosti organizmu odolávať ochoreniam. „Predtým som mal silnú alergiu na zvieratá, ktorú síce stále cítim, ale je oveľa znesiteľnejšia. Mával som aj problémy s angínami, dýchacie cesty sa mi zapálili aj po ľahkom septembrovom behu. Za posledných päť rokov som bol chorý možno päťkrát, aj to iba na pár dní.“
Aké je jeho odporúčanie začiatočníkom? Hlavne nezačínať na vlastnú päsť. „Vždy je dobré pridať sa k skúseným otužilcom. Minule sme medzi seba zobrali chalana, ktorý neďaleko cvičil a keď nás videl pripravovať sa, rozhodol sa pridať a nakoniec s nami chodil celú sezónu. Ak niekto chce začať, sme na parkovisku pri bufete Lost Weekend každú sobotu o deviatej,“ uzatvára.
