Bratislava v 19. storočí zažila pomerne búrlivý priemyselný rozvoj. Popri množstve tovární sa na predmestiach budovali aj štvrte pre novú pracovnú silu, ktorá húfne prichádzala do mesta z okolitých regiónov. Jednou z najznámejších bola “Klingerka”, ktorú na prelome storočia postavili pre zamestnancov textilnej továrne s rovnakým názvom.
Čo bolo kedysi predmestím, sa dnes pomaly stáva novým centrom Bratislavy a na mieste bývalej kolónie čoskoro vyrastie moderná budova s 35 poschodiami, obchodmi a veľkým verejným parkom.
Viac ľudí, viac bývania
Bratislava bola už pred viac ako 100 rokmi vyspelým priemyselným mestom. Napríklad električka tu premávala ako vôbec jedna z prvých v Európe – skôr ako v Budapešti či Prahe. Už od polovice 19. storočia rástli na predmestiach fabriky ako huby po daždi a na prelome storočí bolo v meste 51 priemyselných podnikov, ktoré zamestnávali približne 6 000 ľudí.
Medzi najznámejšie továrne patrila Kühmayerova továreň (postavená v roku 1868), Patrónka (1870), Dynamitka (1873), Apollo (1895), Stollwerck (1896), Cvernovka (1901) či Danubius (1907).
Mesto sa rozširovalo a prílev novej pracovnej sily znamenal vyššie nároky na bývanie. Preto sa v tomto období začali stavať napríklad výškové nájomné domy. Do vyriešenia bytovej situácie sa okrem orgánov mesta zapájali aj samotní majitelia závodov, ktorí pre svojich zamestnancov budovali takzvané robotnícke kolónie.
Mapa Bratislavy z roku 1930. Ružová bodka označuje polohu Klingerovej kolónie. Zdroj: Staremapy.sk
Byty pre robotníkov mali byť najmä lacné a úsporné. Väčšinou preto boli jednoizbové so vstupom priamo do kuchyne. Bežne v nich žila štvorčlenná rodina, pričom v bytoch často úplne chýbali kúpeľne. Umývalo sa v kuchyni zohriatou vodou, ktorá sa preliala do lavóra či prenosnej vane. Rodiny však využívali aj kúpeľne v továrňach či verejné kúpele, ktoré mali v Bratislave veľkú tradíciu.
Život v Klingerke
Medzi továrne, ktoré si postavili vlastné robotnícke obydlia, patrila aj Klingerova továreň – textilný závod na spracovanie juty, ktorý v roku 1888 založil bratislavský rodák, podnikateľ Heinrich Klinger. Nachádzala sa na pozemku lemovanom dnešnými ulicami Továrenská, Karadžičova, Čulenova a Bottova a vyrábali sa tu napríklad tapety, vrecia či voskové plátno.
Detail na Klingerovu továreň na starej mape z roku 1940, ktorú vydala železiarska firma Pallehner. Zdroj: Slovenské národné múzeum
Továreň zamestnávala až 500 ľudí, a preto ešte v roku 1894 majiteľ postavil Klingerovu kolóniu, ktorá nestála v jej bezprostrednej blízkosti, ale na Plátenníckej, Súkenníckej a Valchárskej ulici, v blízkosti ktorých, o čosi neskôr, vznikla továreň Gumon.
Továrenská kolónia pozostávala z troch trojpodlažných bytových domov a niekoľkých rodinných domčekov, ktoré vytvárali uzavretý celok so zelenými dvormi. Medzi bývaním jednotlivých skupín robotníkov boli rozdiely. Majstri mali k dispozícii dvojizbové byty, ostatní zamestnanci jednoizbové. Byty mali predsieň, kuchyňu a záchod, no aj týmto bytom, tak ako mnohým robotníckym, chýbali kúpeľne. Neďaleko však bol závodný klub s vaňami a sprchami na prízemí, ktoré mohli rodiny za primeraný poplatok využiť.
Továrenská kolónia pozostávala z troch trojpodlažných bytových domov a niekoľkých rodinných domčekov. Zdroj: Staremapy.sk
Mládež v Bratislave sa podľa jednotlivých štvrtí prísne delila a každá “banda” bola hrdá na svoju kolóniu. Žiadne iné vonkajšie rozdiely nehrali takú rolu vo vzťahoch ako príslušnosť k danému územiu. Napríklad chlapci z “Klingerky” súperili s mládencami z vedľajšej Hubertovej kolónie a podobne. Často tak dochádzalo medzi deťmi k drobným šarvátkam, a to najmä pri prechode “cudzím” územím.
Od roku 1939 bola výroba v továrni zastavená a viac sa neobnovila. Z bývalej Klingerovej kolónie dnes ostali stáť iba rodinné domčeky na Alešovej, Čipkárskej a Gusevovej, ktoré patrili k štvrti. Odvtedy však prešli výraznou prestavbou.
Nová obytná štvrť Klingerka na mieste bývalej kolónie nadviaže na históriu a ponesie meno rovnomennej továrne. Zdroj: JTRE
V blízkej dobe sa však do tejto lokality opäť vráti život. Vyrastie nová obytná štvrť, ktorá Bratislavčanom ponúkne moderné bývanie s občianskou vybavenosťou a s priestranným verejným parkom. Nadviaže tak na históriu a ďalej ponesie meno slávnej Klingerovej továrne.
Viac o tom, ako sa žilo v Klingerovej kolónii, si môžete prečíťať v rozhovore s jej bývalými obyvateľmi.
