Do e-learningového programu Deti a architektúra sa každoročne zapájajú jednotlivci aj triedy z celého Slovenska. Od prvého ročníka projekt narástol a do desiateho pokračovania sa zapojilo viac ako 600 škôl. Architektka a zakladateľka projektu Darina Lalíková v rozhovore vysvetľuje, ako sa jej podarilo zrealizovať myšlienku podpory predstavivosti u detí a budovaní ich vzťahu ku kvalitnej architektúre.
V týchto dňoch spúšťate ďalší ročník projektu Deti a architektúra. Na čo sa vo všeobecnosti zameriavate, a pre koho je projekt určený?
Naším cieľom je osveta, vzdelávanie detí a mládeže o architektúre, stavebníctve a o prostredí, v ktorom žijeme. Chceme ich naučiť vnímať architektúru a prostredie, rovnako tak ich chceme vzdelávať v oblasti kritického myslenia či rozlišovania medzi kvalitnou a nekvalitnou architektúrou. Kurz spolu so súťažou organizujeme už desať rokov a vďaka tomu, že je online, sa doňho zapájajú deti z celého Slovenska. Je určený pre desať- až šestnásťročných žiakov základných, umeleckých škôl a osemročných gymnázií.
Prečo je podľa vás dôležité vzdelávať žiakov v oblasti architektúry?
V čase vzniku nášho projektu sa vzdelávaniu detí v oblasti architektúry nikto nevenoval a situácia sa dodnes veľmi nezmenila. S architektúrou sa stretávame všetci každý deň, pretože často chodíme okolo ikonických diel slovenskej architektúry a nič o nich nevieme. Nepoznáme ich autorov, nevieme ani, prečo ich odborníci pokladajú za kvalitnú architektúru. V našom projekte sa snažíme túto medzeru vo vzdelávaní tých najmladších vyplniť. Tento projekt sme museli vymyslieť tak, aby deti bavil, aby mal myšlienku a aby ho brali ako zábavu. Vzdelávanie organizujeme prostredníctvom kreatívneho a interaktívneho e-kurzu a celý projekt končí výtvarnou súťažou na určitú tému, ktorá sa každý rok mení.
Architektúra je pomerne zložitá oblasť, ktorú je možné plnohodnotne študovať iba na vysokej škole. Ako vzdelávanie prispôsobujete žiakom vo veku 10 až 15 rokov?
Neučíme ich navrhovať budovy a mestá, lebo to je veľmi komplexný a zložitý proces. Vždy tam bude zámer podpory a následného vzbudenia záujmu o architektúru a stavebníctvo. Toto by malo byť pomocou k vnímaniu a zaujímaniu sa o to, v akom prostredí žijú, ako sa budovy a mestá navrhujú, a aké kritériá má spĺňať dobrá, kvalitná architektúra.
Má Slovensko podľa vás rezervy, čo sa týka mladých perspektívnych architektov?
Našou ambíciou nie je to, aby všetci, ktorí sa zapoja do projektu, išli študovať architektúru alebo stavebníctvo. Našou ambíciou je, aby sa naučili vnímať architektúru a ak ich zaujme a budú ju študovať aj na vysokej škole, budeme sa len tešiť. Za tých desať rokov, čo projekt realizujeme, máme už aj úspešných študentov na architektonických a stavebných vysokých školách.
Každý rok stanovujete inú tému kurzu. Tentokrát ste zvolili Zelenú architektúru, zelené stavebníctvo. Prečo ste sa zamerali práve na ekologický aspekt?
Pracujeme s aktuálnymi témami a takisto je naša povinnosť o nich informovať našu mládež. Všade sa hovorí o klimatickej a energetickej kríze, že musíme šetriť energiami, chrániť prírodu a podobne. Preto sme túto tému zvolili úplne prirodzene, dokonca sme sa jej venovali už v roku 2018. Odvtedy však poznatky v tejto oblasti veľmi pokročili a zároveň sa aj zvýšil počet zelených realizácií na Slovensku aj vo svete. Vnímame to ako výzvu, máme túžbu, aby sme deťom túto náročnú a komplexnú tému predstavili takým spôsobom, aby ju pochopili, aby ich zaujala a aby sa o nej čo najviac dozvedeli spôsobom, ktorý sa im bude zdať príťažlivý a podnetný.
Aký zatiaľ evidujete záujem zo strany škôl? Majú učitelia a žiaci záujem zapojiť sa do vzdelávania o architektúre?
Záujem je naozaj veľký a z roka na rok stúpa. Aj tento rok máme už prihlásených vyše 600 škôl z celého Slovenska. Teší nás, že popri školách, ktoré sa do projektu zapájajú každoročne, pribúdajú aj nové z menších obcí a miest.
S kým na projekte spolupracujete, a aký prínos majú jednotliví aktéri?
Primárne so školami, pretože bez aktívnej participácie učiteľov na projekte by náš zámer nebolo možné zrealizovať. Pomáha nám aj jedna agentúra a samozrejme, musím spomenúť aj partnerov, najmä hlavného partnera JTRE. Ten nám významne pomáha nielen finančne, ale aj organizačne tento projekt realizovať niekoľko rokov. Bez pomoci JTRE a ďalších partnerov by náš zámer vzdelávať študentov v architektúre ostal len peknou myšlienkou na papieri.
Predstavíte tento rok v kurze aj nejaký inovatívny prvok?
Inovatívny je celý e-kurz obsahom aj spôsobom spracovania. Navyše už tretí rok pripravujeme školenie v dvoch mutáciách, v slovenskej aj anglickej. Deti si sami môžu zvoliť jazyk, v ktorom budú študovať.
Ako hodnotíte Deti a architektúra po desiatich rokoch od vzniku?
Pre mňa sú najdôležitejšie odozvy učiteľov, rodičov a detí, ktoré sú veľmi pozitívne. Dôkazom je aj rastúci záujem. Som za to veľmi vďačná, pretože je to neziskový projekt, čiže našou motiváciou nie je zárobok, ale úprimný záujem zvýšiť u detí povedomie o architektúre. Účasť v projekte je pre všetky školy a pre všetkých žiakov bezplatná. Mnohé deti, ktoré boli ocenené a prišli do Bratislavy na slávnostnú vernisáž a tematickú vychádzku z rôznych kútov Slovenska sa priznali, že sú tu vôbec prvýkrát.
Ako od vzniku projektu hodnotíte úroveň architektúry v Bratislave? Posúvame sa, podobne ako žiaci po absolvovaní vášho kurzu?
V Bratislave sa za posledné roky postavili mnohé pekné budovy aj celé mestské štvrte. Samozrejme, že sa nájdu kvalitatívne rozdiely a nie všetko možno nazvať špičkovou architektúrou. Pre mňa je však dôležité, že sa celkovo zlepšila kvalitatívna úroveň architektúry a prostredia Bratislavy. Kladieme dôraz nielen na kvalitu architektúry konkrétnej budovy, ale aj na kvalitu verejných priestorov. Budujú sa námestia, verejné plochy, parky, detské ihriská, takisto sa teším, že sa v meste dáva prednosť chodcom, cyklistom a MHD pred autami. Konečne sa viac využíva potenciál Dunaja a Bratislava sa formuje naozaj ako mesto na Dunaji a nielen pri Dunaji. Na druhej strane je stále čo zlepšovať a pre príklady, ako a kam by sme sa mohli posúvať, netreba chodiť ďaleko.
