Holandsko a jeho mestá sú v mnohých témach vzorom pre Európu či celý svet. Ekológia, udržateľnosť v mestotvorbe či cyklistická infraštruktúra sú oblasti, z ktorých môže čerpať inšpiráciu aj naše mesto. Jesper van der Heiden odišiel z rodného Holandska a už viac ako osem rokov pôsobí v Bratislave, kde pre developera JTRE rozvíja aktivity v Nemecku a Veľkej Británii. V rozhovore hovorí o živote v Bratislave, práci v rôznych kútoch sveta a o tom, čo mu z Holandska chýba najviac.
Pochádzate z Holandska, pracovné skúsenosti ste nabrali v krajinách ako Mexiko, Mozambik či Veľká Británia. Ako ste sa dostali na Slovensko?
Keď veľa cestujete, stretávate veľa ľudí v zahraničí. Svoju manželku Slovenku som spoznal počas cestovania. Chvíľu sme žili v Amsterdame, ale v istom momente sme sa spoločne rozhodli presťahovať sa na Slovensko. Pre mňa osobne to bol vhodný moment na kariérnu zmenu a nájdenie novej pracovnej výzvy.
Pamätáte si na svoju prvú návštevu Bratislavy? Aký bol váš prvý dojem?
Prvýkrát som bol v Bratislave v roku 2010 s priateľmi. Často sme navštevovali rôzne mestá a Bratislava pre nás v tej chvíli nebola ničím iným, ako ďalšou novou destináciou. Po príchode nás zaujalo centrum mesta. Nečakali sme, že historické centrum bude tak zachovalé a atmosféra taká živá a zároveň uvoľnená. Pamätám si, že mesto bolo menšie, ako sme očakávali, ale celkový dojem predčil naše očakávania.
Ako vnímate Bratislavu dnes, po niekoľkých rokoch života v nej?
V Bratislave žijem už osem rokov a je pre mňa a moju rodinu domovom. Niekedy mi síce chýba Amsterdam a moji priatelia, ktorí tam stále žijú, ale som tu veľmi šťastný. Bratislava je veľká dedina v tom najpozitívnejšom slova zmysle. Má všetku občiansku vybavenosť, ktorú by ste si mohli priať, ale nie je preľudnená a je tu veľa prírody. Pre mňa ideálna kombinácia.
Čo vám najviac chýba z vašej rodnej krajiny alebo z iných miest, v ktorých ste žili?
Holandsko je mimoriadne organizované a čisté. Má to aj nevýhody, pretože vás často obmedzuje všetkými pravidlami a predpismi, niekedy mi však chýba táto dokonalá organizácia, kde takmer všetko dobre funguje. Začal som to oceňovať najmä po mojom pôsobení v Mozambiku, kde vám napríklad natankovanie auta zaberie niekoľko hodín. Ďalším zvykom, ktorým frustrujem väčšinu svojich kolegov, je moja dochvíľnosť. Na stretnutie som vždy pripravený o päť minút skôr a začnem ľudí naháňať, ak meškajú čo i len päť sekúnd. Je to veľmi holandské a po ôsmich rokoch som stále príliš netrpezlivý na to, aby som jednoducho počkal o pár minút dlhšie. Dúfam, že o ďalších osem rokov v Bratislave budem v tomto smere pokojnejší.
Holandsko je pre mnohých vzorom, najmä v oblasti udržateľnej architektúry a urbanizmu. Súhlasíte ako rodák s touto povesťou?
Áno, súhlasím. Pred pravidelným cestovaním som si to neuvedomoval, ale v porovnaní s inými miestami na svete je jasné, že Holandsko je jednou z popredných krajín v týchto oblastiach. Holandsko sa uberá týmto smerom, pretože je motivované vládou aj snahou stavať lepšie, ekologickejšie a efektívnejšie.
Kde vidíte najväčší potenciál na zlepšenie Bratislavy ako mesta a jej výhody oproti iným mestám?
Bratislava je živá a rýchlo sa mení, myslím si však, že by mohla viac ťažiť z dlhodobého plánu. Chápem, že politické zmeny spôsobujú, že je náročné ísť dlhšie obdobie jedným smerom. Keď sa však pozriem napríklad na Amsterdam, jednota mesta v oblasti budov, parkov, cyklotrás a inej infraštruktúry je veľmi jasná, bezpečná a dobre organizovaná. Myslím si, že trochu viac takéhoto prístupu by Bratislave pomohlo viac ako impulzívne zmeny. Jednoduchým príkladom sú nové cyklistické pruhy v meste, ktoré sú podľa mňa veľmi dobrým nápadom, ale tým, že tomu chýba väčší plán pre dopravu ako celok, sú tieto zmeny terčom odporu s rizikom, že ďalší zodpovedný človek ich opäť odstráni.
Ako hodnotíte miestne podmienky na beh a cyklistiku, vaše obľúbené aktivity?
Karpaty sú blízko a na vonkajšie aktivity sú skutočne ideálne. Okrem toho vidím čoraz viac bezpečných cyklotrás v meste a jeho okolí. Myslím si, že Bratislava sa rýchlo zlepšuje. Cyklistov a bežcov je tu čoraz viac, čo má za následok väčší rešpekt voči autám na cestách.
Ktoré sú vaše obľúbené miesta v Bratislave?
Moje dve najobľúbenejšie miesta sú Horský park a River Park. Horský park je neďaleko môjho domova, je veľmi pekný, pokojný a ideálny na to, aby sme sa s rodinou a psom išli prejsť, zabehať si alebo sa zastavili na káve v Horárni. River Park mám rád kvôli živej atmosfére. Rieka, pekné terasy a množstvo ľudí, ktorí tu behajú, jedia alebo sa prechádzajú, z neho robia veľmi príjemné miesto.
Pracujete ako projektový manažér pre developerskú spoločnosť JTRE, zodpovedáte za jej prvé projekty v Spojenom kráľovstve a v Nemecku. Ako hodnotíte túto skúsenosť a spoluprácu s miestnymi kolegami?
Bolo veľmi zaujímavé objavovať nový trh. Najväčšou výzvou pre mňa bolo nájsť tie správne kontakty, keďže bez lokálnych partnerov a tímu je takmer nemožné efektívne sa rozvíjať na novom trhu. Počas prvých stretnutí s mnohými z týchto partnerov sa okamžite prejavili kultúrne rozdiely, ktoré robia spoluprácu zaujímavou a niekedy aj náročnejšou. Moje skúsenosti sú však vo všeobecnosti veľmi pozitívne, najmä vtedy, keď sú obe strany motivované spoločne niečo dosiahnuť.
Nemecko je nepochybne náročné prostredie z hľadiska požiadaviek na kvalitu a presnosť. Aké sú podľa vás kľúčové kritériá, ktoré pomáhajú uspieť v tejto krajine?
Nemecko je z kultúrneho hľadiska veľmi podobné Holandsku, takže tieto požiadavky mi veľmi vyhovujú. Napriek tomu, že na Slovensku žijem osem rokov, stále pravidelne vnímam kultúrne rozdiely, ktoré sú tu pre mňa oveľa väčšie ako v Nemecku. Toto kultúrne porozumenie, samozrejme, pomáha lepšie pochopiť kľúčové kritériá. Za dôležitý aspekt považujem priamu a jasnú komunikáciu smerom ku všetkým zainteresovaným stranám. Nemci aj Holanďania nerozumejú flexibilnej pravde, veci sú čierne alebo biele. Kvalita a presnosť sú skutočne tiež dôležité, ale myslím si, že je to tak aj na iných trhoch, kde pôsobíme.
Pomáhajú vám v súčasnej pozícii medzinárodné pracovné skúsenosti? Čo vám dala práca v takých rôznorodých krajinách?
Áno, myslím si, že áno. Každá iná krajina má iný jazyk, iné zvyky, iné očakávania. To, že som sa už niekoľkokrát pokúsil prispôsobiť a adaptovať, mi pomáha urobiť to znova. Takéto druhy výziev mám oveľa radšej, ako len kopírovať predošlé projekty.
