SAVinci: Čo vplýva na kvalitu vody a kde sa Bratislavčania bezpečne okúpu?

Voda dobrá, voda zlá. Čo všetko vplýva na kvalitu vody, ktorú pijeme? A ako zistíme, v ktorom jazere si môžeme bezpečne zaplávať? Aj na to odpovie Marek Sokáč, ktorý pôsobí ako predseda Vedeckej rady Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied. O tom, ako sa voda skúma, prezradí viac na ďalšej online prednáške z cyklu SAVinci, ktorá sa uskutoční v stredu 30. júna o 18. hodine na profile Westend Bratislava.

Čo ovplyvňuje kvalitu vody a aké by mala mať atribúty kvalitná voda?

Kvalitu vody môže ovplyvniť veľmi veľa rôznorodých faktorov, najčastejšie sú to prímesi látok prírodného alebo antropogénneho pôvodu. Ak sú antropogénneho pôvodu, zvyčajne hovoríme o znečistení vody. Pojem „kvalitná voda“, resp. samotná kvalita vody sa vždy vzťahuje na účel použitia. Takže nie je možné stanoviť absolútne atribúty kvalitnej vody, tie sa menia podľa potrieb pri použití vody. Preto aj tú istú látku môžeme vo vode vnímať rôzne, niekedy ako vítanú prímes vody, inokedy ako znečistenie. Príkladom môže byť vápnik alebo horčík – vítaná a žiadúca zložka minerálnych, ale aj pitných vôd, ale nežiadúca prímes napríklad v destilovanej alebo demineralizovanej vode.

Čo okrem kvality vody ešte vplýva na jej úžitkovú hodnotu?

Úžitkovú hodnotu vody tvorí nielen jej kvalita, ale aj množstvo. Úžitkovú hodnotu vody môžeme vyjadriť ako súčin jej kvality a množstva. Teda môžem mať celý oceán morskej – slanej vody, alebo malú studničku super kvalitnej pitnej vody, v oboch prípadoch je úžitková hodnota takýchto zdrojov relatívne nízka, na zásobovanie mesta pitnou vodou sú takéto zdroje nepoužiteľné. Preto je jednou z hlavných úloh vodohospodárov zabezpečiť dostatok vhodnej (kvalitnej) vody.

Odborník zo SAV hovoril o kvalite vody aj na konferencii Stormwater 2020 v poľskom Gdaňsku. Zdroj foto: Marek Sokáč, SAV.

Ako rozoznáme kvalitnú vodu vhodnú kúpanie, a nekvalitnú, ktorá v sebe môže skrývať rôzne riziká?

Najjednoduchší spôsob kontroly vody je kontrola jej senzorických vlastností – teda zapojenie všetkých zmyslov – čuch, chuť, zrak. Je potrebné sledovať neobvyklé vlastnosti vody, signalizujúce jej znečistenie, napríklad povlak na hladine, zákal, farbu, zápach. Ani takáto kontrola však nemusí odhaliť všetky riziká. Niektoré typy znečistenia vody je možné odhaliť iba chemickým alebo mikrobiologickým rozborom. Pri kúpaní by mala kontrola senzorických vlastností postačovať, riziko nie je až také veľké, ale u citlivých ľudí môžu vzniknúť alergické prejavy, najmä ak sa voda pri kúpaní dostane do kontaktu so sliznicami, alebo do očí, uší a pod. Ak sa však chceme kúpať pravidelne, prípadne s malými deťmi, odporúčam si pred samotným kúpaním overiť stav kvality vody na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).

Meranie kvality vody vo vodárenskej nádrži Turček. Zdroj foto: Marek Sokáč, SAV.

Ako je to v prípade vody na pitie?

Ak chceme piť vodu z neznámeho zdroja, napríklad v prírode, je vhodné byť opatrný a zvažovať aj možné riziká kontaminácie, napríklad zástavbu v povodí nad prameňom vody a podobne. Ak je to možné, radšej pime vodu zo spoľahlivých a overených zdrojov, napríklad pitnú vodu z verejných vodovodov, alebo z prameňov, ktoré sú kontrolované a označené ako vhodné na pitie. Na Slovensku máme vo všetkých verejných vodovodoch (t. j. pri hromadnom zásobovaní vodou) veľmi kvalitnú pitnú vodu, ktorú je možné bez obáv používať na pitie. Kvalita pitnej vody je pravidelne kontrolovaná ÚVZ SR. Prevádzkovú kontrolu vykonávajú aj vodárenské spoločnosti.

Meranie kvality vody v stokovej sieti v Liptovskom Mikuláši. Zdroj foto: Marek Sokáč, SAV.

Aké sú najčastejšie nedostatky v kvalite vody na Slovensku?

Súvisí to so zdrojmi znečistenia. Najväčšími sú odpadové vody a poľnohospodárska činnosť (hnojenie, používanie pesticídov), ale aj priemyselná výroba, rôzne environmentálne záťaže, napríklad nelegálne skládky odpadov alebo netesné žumpy. Častým problémom je aj priemyselná výroba, používajúca špecifické chemické látky alebo prípravky, ktoré nie je možné bežnými postupmi čistenia vôd odstrániť.

Veľa sa hovorí o znečistení vôd oceánov a morí plastami či mikroplastami, týka sa to aj vodných tokov alebo plôch na Slovensku?

Áno, nepríjemným problémom, ktorý sa takmer pravidelne prejavuje v posledných rokoch vo vodných nádržiach, je spláchnutie odpadu, a to najmä plastov, ktorý obyvatelia navozia k brehom menších riek a potokov. Tento problém sa vyskytuje najmä na východnom Slovensku počas jarných povodní, významne postihnutá je najmä vodná nádrž Ružín. Plastový odpad ostane plávať na hladine vodnej nádrže a hromadí sa v zátokách a v mŕtvych kútoch nádrže. Každoročne sú to stovky ton odpadu, čo znamená státisíce eur, ktoré musí správca vodného diela vynaložiť na jeho odvoz a likvidáciu, nehovoriac o naozaj zúfalom pohľade na hladinu tejto vodnej nádrže, pokrytú plastovým odpadom.

Aká je situácia čo sa týka podzemných vôd?

U podzemných vôd je najväčším znečisťovateľom poľnohospodárstvo. Problémy spôsobuje nesprávne a neprimerané používanie hnojív a tiež pesticídy a unikajúce splaškové odpadové vody z netesných žúmp a septikov. V poslednom čase sa pozornosť výskumných tímov zameriava na rôzne druhy znečistenia – na tzv. mikropolutanty, čo sú napríklad drogy, liečivá a hormóny.

Prieskum kvality vody – vodárenská nádrž Rozgrund. Zdroj foto: Marek Sokáč, SAV.

Prečo sú práve tieto látky objektom skúmania?

Príčinou je napríklad zmena zloženia odpadových vôd v dôsledku používania širokej palety chemických prípravkov v domácnostiach, v priemysle, nárast spotreby a dostupnosti liekov a liečiv, hormonálnych prípravkov a podobne. Technológie používané v súčasnosti na čistiarňach odpadových vôd sú primárne zamerané na odstraňovanie hlavného znečistenia obsiahnutého v komunálnych odpadových vodách a na rozdiel od makropolutantov sú mikropolutanty týmito technológiami zväčša ťažko odbúrateľné. Preto je dôležité dodržiavať niektoré zásady pri používaní týchto látok, ako je ich prevencia, lokalizácia a podobne. Ak je ich použitie nevyhnutné, tak vznikajúce odpadové vody je vhodné odvádzať osobitne a ešte pred vypustením do verejnej kanalizácie ich zbaviť problematických látok. V súčasnosti už existujú viaceré technológie na ich odstraňovanie, problémom sú však vysoké prevádzkové a investičné náklady. Je možné ich používať v priemysle, žiaľ v domácnostiach je to zatiaľ nereálne, preto mnohé problematické látky, ako liečivá, drogy a hormóny sú pôvodom z domácností.

Kde prebieha čistenie vody a ako vyzerá proces, v rámci ktorého sa zo znečistenej vody stáva čistá, vhodná na zásobovanie domácností pitnou vodou?

Čistením vôd nazývame proces čistenia odpadových vôd v čistiarňach odpadových vôd pred ich vypustením do tzv. recipientov, najčastejšie do povrchových tokov. Proces prípravy pitnej vody z prírodných vôd nazývame úprava vody. Na prípravu pitnej vody však určite nepoužívame „znečistenú“ vodu, tento pojem skôr používame v súvislosti s odpadovými vodami, alebo s antropogénne znečistenými vodami. Na Slovensku je približne 90 percent obyvateľov zásobovaných zo zdrojov podzemných vôd, kde vo veľkej väčšine prípadov nie je prakticky potrebná žiadna, alebo iba minimálna úprava vody. Vo všetkých prípadoch je nutné pitnú vodu dezinfikovať, čo sa u nás najčastejšie realizuje chlórovaním. Prínosy hygienického zabezpečenia dodávanej pitnej vody výrazne prevyšujú vzniknuté nepríjemnosti. Hromadným zásobovaním obyvateľov kvalitnou pitnou vodou sme zlikvidovali epidémie týfusu a moru.

Ako vyzerá proces skúmania kvality a analýzy vody? Postup hodnotenia kvality vôd opäť závisí od spôsobu jej použitia. Hodnotenie kvality pitných vôd v princípe spočíva vo veľkom množstve fyzikálnych, chemických a biologických rozborov – zisťovania prítomnosti, prípadne koncentrácie jednotlivých kontrolovaných látok v odobraných vzorkách. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá upravuje oblasť kontroly kvality pitnej vody, stanovuje rozsah hodnotenia, pričom sa môže skúmať viac ako 70 rôznych ukazovateľov kvality pitnej vody. Iná situácia je pri hodnotení útvarov podzemných a povrchových vôd. Tu v zmysle právnych aktov EÚ kontrolujeme nielen kvalitu samotnej vody, ale komplexne hodnotíme tzv. stav vodného útvaru. Hodnotenie je veľmi prísne.

Prieskum kvality vody vodných nádrží autonómnym plavidlom Rozgrund. Zdroj foto: Marek Sokáč, SAV.

Čo znamená všeobecne zaužívaný pojem „tvrdá voda“, ktorá v mnohých domácnostiach tečie z vodovodného kohútika? Sú s jej pitím spojené problémy?

Pojem „tvrdá voda“ súvisí s obsahom minerálov vo vode, a to najmä s obsahom vápnika a horčíka. S pitím takýchto vôd spravidla nie sú spojené žiadne problémy, ale aj tu platí dobre známa zásada – iba správna dávka rozlišuje jed a liek (Paracelsus). Takto je to aj s vápnikom a horčíkom, ich prítomnosť je vhodná, dokonca žiadúca v určitom rozsahu koncentrácií. Dlhodobé pitie vody s malým obsahom vápnika a horčíka (nízko mineralizovaná, tzv. mäkká voda) môže viesť k zvýšenému riziku vzniku porúch metabolizmu minerálov v tele, odvápneniu organizmu (kostí), prípadne ku kardiovaskulárnym problémom. Vápnik však môže organizmus získavať aj z iných zdrojov (napr. mlieko, mliečne výrobky), takže spomínané problémy nemusia nevyhnutne nastať.

Dlhodobé pitie vysoko mineralizovaných vôd zasa zaťažuje obličky a ich nedostatočná funkcia môže viesť k tvorbe obličkových kameňov. Úplne iným typom problémov je používanie „tvrdej vody“ v domácnostiach, napríklad pri praní, varení, prípadne pri príprave teplej úžitkovej vody. Povlaky, resp. zrazeniny, ktoré vznikajú pri zohrievaní tvrdej vody (vodný kameň) spôsobujú problémy v domácich spotrebičoch ako sú rýchlovarné kanvice či práčky, prípadne estetické problémy v kúpeľniach.

Vyznačujú sa vysokou kvalitou vody na Slovensku napríklad vysokohorské plesá? Sú tieto vody chránené?

Vysokohorské plesá by mali mať naozaj veľmi čistú vodu vysokej kvality, ale aj tu musíme konštatovať, že vodné útvary nedotknuté ľudskou činnosťou prakticky už dnes neexistujú. Spôsobil to najmä rozvoj turizmu, s ním spojená výstavba v okolí niektorých plies, ale aj kontakt návštevníkov s vodou plies vo vysokohorskom prostredí. Aj veľmi odľahlé, ťažko dostupné plesá sú zaťažené atmosférickými depozíciami škodlivých látok. Či sú vody vo vysokohorských plesách chránené? Samozrejme áno, okrem štandardnej ochrany vôd je to aj tzv. ochrana vôd podľa osobitných predpisov – voda sa v tomto prípade považuje za súčasť prírody, krajiny, ako aj zložku ekosystémov.

Aká je voda v Dunaji? Je bezpečné sa v nej kúpať, alebo si v nej aspoň ovlažiť nohy? Kvalita vody v slovenskom úseku Dunaja sa v posledných dekádach neustále zlepšuje. Výsledky rozborov vody hovoria, že z hľadiska kvality vody nie sú voči kúpaniu v rieke Dunaj výhrady, aspoň v hornej časti slovenského úseku. Problémom však je, že na toku Dunaja na území Bratislavy sa nenachádza žiadna oficiálna pláž, skôr naopak – brehy Dunaja sú považované za súčasť prístavu, kde je kúpanie zakázané. Preto kúpať sa dá skôr v ramenách a zátokách Dunaja, ale ani tieto lokality nie sú oficiálne vyhlásené ako vody vhodné na kúpanie, teda z hľadiska kvality vôd je kúpanie možné iba na vlastné riziko. Z hľadiska bezpečnosti je potrebné samozrejme upozorniť aj na ostatné riziká kúpania sa v Dunaji – plavidlá, silný prúd, prekážky v toku, pontóny.

Letné športy a kúpanie sa v Dunaji. Zdroj foto: Marek Sokáč, SAV.

A čo podzemná voda v Bratislave? Z médií sa dozvedáme o jej znečistení rôznymi skládkami. V akej je kvalite?

Problémy s kvalitou podzemných vôd v Bratislave spôsobujú viaceré staršie environmentálne záťaže, z ktorých sú asi najznámejšie skládky odpadov z chemickej výroby vo Vrakuni a Žabom majeri. Sú to staré skládky z chemickej výroby dnešného Istrochemu, ktoré boli neodborne vybudované, bez tesnení, izolácie, v podstate iba jamy zasypané zeminou. Po napustení vodného diela Gabčíkovo stúpla v tejto oblasti hladina podzemných vôd a zaplavila aj lokality skládok, kde sa táto podzemná voda znečistila. Najväčšou nepríjemnosťou je však fakt, že podzemné vody z tejto oblasti prúdia smerom do oblasti Žitného ostrova, našej najväčšej zásobárne podzemnej vody, ktorú môžeme bez akejkoľvek úpravy používať ako veľmi kvalitnú pitnú vodu. Tento zdroj podzemných vôd by podľa rôznych štúdií dokázal zásobovať pitnou vodou až 15 miliónov obyvateľov.

Podnikajú sa v tejto oblasti nejaké kroky na nápravu?

Za najväčší problém v tomto prípade považujem trestuhodné mrhanie časom. Pri takomto type znečistenia je potrebné konať rýchlo, aby sme znečistenie lokalizovali, územne ohraničili, zabránili jeho ďalšiemu šíreniu a prípadne vyčistili zasiahnutú oblasť. Mám však pocit, akoby príslušné štátne a samosprávne orgány čakali na zázrak (alebo eurofondy?) a iba kamuflujú činnosť – urobíme štúdiu, prieskum, zvoláme expertnú skupinu, medzinárodný panel… Kým krátko po objavení kontaminácie podzemných vôd bola veľkosť zasiahnutej oblasti udávaná v kilometroch, dnes už hovoríme takmer o desiatkach kilometrov. O finančných dôsledkoch hádam ani netreba hovoriť, tu stopercentne platí – kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.

Kúpanie v Bratislave a okolí nie je problém. Zdroj foto: Marek Sokáč, SAV.

Ktoré sú vhodné prírodné miesta na kúpanie v Bratislave a okolí – azda okrem tých najznámejších ako Zlaté Piesky, Draždiak či Košariská?

Na kúpanie odporúčam využívať tzv. „vody určené na kúpanie“. Ich oficiálny zoznam zverejňuje ÚVZ SR na webstránke. Tieto vody sú pravidelne monitorované počas celej kúpacej sezóny. ÚVZ SR monitoruje aj ostatné lokality prírodných vodných plôch, aj tých, ktoré nemajú organizovanú rekreáciu a sú bez prevádzkovateľa. Kúpanie sa v týchto lokalitách je nielen z hľadiska kvality vody na vlastné nebezpečie.

Môžete odporučiť konkrétne jazerá?

Z lokalít spomenutých vyššie sú vyhlásené ako vody na kúpanie pre kúpaciu sezónu 2021 prírodné kúpaliská Zlaté piesky, Vajnorské jazero, Ivanka pri Dunaji, Slnečné jazerá v Senci. Okrem týchto lokalít bola potvrdená vyhovujúca kvalita vody na kúpanie (prírodné vodné plochy s neorganizovanou rekreáciou) v lokalitách Vajnorské jazero, Ivanka pri Dunaji, Hlboké jazero, Kuchajda, Rusovce – Candell, Veľký Draždiak, Čunovo. Podľa informácií na web stránke sa ešte čaká na výsledky rozborov a zhodnotenie kvality vody v lokalitách Malé Leváre, Plavecký Štvrtok a Nové Košariská.

Doc. Ing. Marek Sokáč, PhD., pôsobí ako predseda Vedeckej rady Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied. Špecializuje sa na problematiku kvality vôd, zásobovania v dôsledku klimatickej krízy, vplyvy klimatických zmien na vodné zdroje a vodu v mestách.

Westend a Slovenská akadémia vied sa spolu každý mesiac vydávajú do boja so záplavou nových vedeckých objavov. Laickej verejnosti prinášajú cyklus interaktívnych prednášok SAVinci. Najnovšie a často ešte nepublikované informácie z rôznych oblastí prezentujú vedecké kapacity naprieč všetkými vednými odbormi. Westend je totiž domovom mnohých celosvetových spoločností, susedí tiež s najväčšou slovenskou vedeckou inštitúciou, preto je prirodzene predurčený na takúto spoluprácu.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.

Oh no...This form doesn't exist. Head back to the manage forms page and select a different form.