Mozog začína „pracovať“ ešte pred narodením človeka a do jeho smrti sa nezastaví ani na sekundu. Ovplyvňuje všetky dôležité procesy ako dýchanie, fyzické potreby, spánok či nálady a emócie. Michal Dubovický z Centra experimentálnej medicíny SAV v rozhovore vysvetľuje, čo môžu rodičia urobiť pre optimálny vývin mozgu svojho dieťaťa pred aj po narodení a ako ho trénovať aj v starobe. Viac prezradí v ďalšej z cyklu prednášok SAVinci, ktorá sa uskutoční v stredu 28. apríla na facebookovom profile Westend Bratislava.
Ktoré vývinové obdobie človeka je najvýznamnejšie z pohľadu vývinu mozgu?
Vývin mozgu nekončí v období raného detstva, ale pokračuje aj neskôr. Podľa súčasných poznatkov sa jeho vývin završuje až medzi 25. a 30. rokom života. Toto obdobie nazývame neskoré dospievanie alebo objavujúca sa dospelosť. Z hľadiska funkčného vývinu a dozrievania mozgu je za najkritickejšie obdobie považovaný tretí trimester tehotenstva a prvé tri roky života dieťaťa.
Ako prebieha jeho vývin?
Ide o mimoriadne komplikovaný a komplexný proces. Vývin mozgu má dve základné fázy. Prvá fáza je takzvaný skorý vývin mozgu, začína sa už v treťom až štvrtom týždni tehotenstva. Počas tohto obdobia prebieha okrem iného aj intenzívne rozmnožovanie buniek, počas ktorého sa môže tvoriť až 10 000 nových buniek za sekundu. Počas druhej fázy sa neuróny „usporiadajú“ na svoje špecificky určené miesta, tvoria sa nervové výbežky, postupne sa odstraňujú nadbytočné bunky. Celkovo je to proces, ktorý počas vývinu ľudského organizmu patrí k najkomplexnejším a najzložitejším.
Už počas tohto intenzívneho vývinu je ovplyvňovaný aj náš budúci charakter a osobnosť?
V každom uvedenom stupni vývinu môžu nastať funkčné zmeny, ktoré sa môžu v konečnom dôsledku prejaviť zmenami v správaní, konaní, rozhodovaní, prispôsobovaní alebo reagovaní na zmenené podmienky prostredia. O tom, akí sme, nerozhodujú len gény, ale aj podmienky prostredia, či už v maternici, ale aj po pôrode, chemické látky, nadmerný stres, výživa, zásobovanie mozgu kyslíkom a v neskorších vývinových obdobiach aj psychosociálne vplyvy, zážitky, alebo skúsenosti.
Je možné mozog ovplyvniť, umelo vyvolať nejakú náladu či emóciu?
Umelé, lepšie povedané experimentálne ovplyvnenie mozgu s vplyvmi na emócie a nálady je samozrejme možné. V praxi máme viacero modelov, napríklad na navodenie určitých príznakov depresie alebo úzkosti u laboratórnych zvierat. U ľudí spomeniem napríklad sociálnu izoláciu známu z mnohých filmov z väzenského prostredia. Táto dlhodobá izolácia vedie k výraznému narušeniu normálnych neurofyziologických funkcií, sprevádzaných depresívnou alebo úzkostnou poruchou.
Ako môžu rodičia prispieť k tomu, aby sa mozog ich dieťaťa vyvíjal správnym smerom?
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývine dieťaťa, a teda aj vo vývine jeho mozgu. Uvediem svoju – možno trochu naivnú – predstavu, ako by to malo byť optimálne pre vývin plodu a dieťaťa. Základom je láskyplné očakávanie chceného dieťaťa. Budúca mamička má mať zabezpečené všetky základné životné podmienky, aby sa nemusela napríklad báť, že príde o strechu nad hlavou. Pri sebe by mala mať milujúceho partnera, ktorý jej v tomto období života vo všetkom pomáha. Musí zabudnúť na alkohol a iné návykové látky. Pokiaľ má závažné zdravotné problémy, musia byť podchytené správnou terapiou. Optimálne by sa mala vyhýbať chemickým látkam, nepoužívať zbytočne veľa plastov a kozmetiky, mala by žiť v relatívne zdravom životnom prostredí. Po narodení je dôležité, aby sa vo veku asi pol roka vytvorila tzv. organizovaná forma väzby matka-dieťa. Ide o láskyplný vzťah, ktorý zabezpečuje istotu, bezpečnosť a vhodné podmienky na zdravý vývin dieťaťa, a predstavuje psychologický a sociálny ochranný faktor pred vznikom rôznych psychopatologických foriem správania.
Do akého veku sa mozog vyvíja a je možné ho “tvarovať”?
Ako som už spomínal, kompletne sa funkčný vývin mozgu končí okolo 25. až 30. roku života. Čo sa týka tvarovania a vytvorenia základov povahy, charakteru a temperamentu, podľa mojich poznatkov a názoru je to možno do a v rámci obdobia predpubertálneho rastového zrýchlenia a puberty.
Dá sa po tejto hranici nejakým spôsobom ovplyvniť ľudská povaha alebo charakter, ktorý mozog predurčuje?
Mozog je mimoriadne tvárny a citlivý počas celého obdobia života jedinca. Niektoré veľmi intenzívne zážitky môžu ovplyniť jeho správanie a spôsobiť určité psychické poruchy, ale nie vždy dokážu zmeniť povahu a charakter človeka. Ide najmä o prežitie skutočne život ohrozujúcich stavov, napríklad autonehody, prepadnutia či nasadenia vo vojnových konfliktoch. Tu vzniká takzvaný posttraumatický stresový syndróm, ktorý môže v človeku pretrvať aj celý zvyšok života. Ďalej by som spomenul závažné traumatické poškodenia mozgu a hlavne neurodegeneračné zmeny, ktoré sú bohužiaľ v mnohých prípadoch sprevádzané zmenami nálad, emócií, alebo aj agresívnym správaním.
Dá sa povedať, že psychológovia aj psychoanalytici pracujú s dospelým mozgom a snažia sa ho zmeniť napriek tomu, že má už vývojové štádium za sebou?
Psychológovia ani psychoanalytici nemenia a ani nemôžu zmeniť už vyvinutý mozog. Ich úlohou je pomocou špeciálnych prístupov zmeniť spôsob myslenia kognitívnou terapiou, alebo správanie behaviorálnou terapiou s cieľom pomôcť ľuďom so závažnými psychickými problémami. Meniť mozog do určitej miery môžu psychiatri a lekári, ktorí môžu predpisovať lieky. Napríklad v prípade vážnej klinickej depresie, keď došlo k významným funkčným zmenám mozgu, predpísané antidepresíva menia fungovanie mozgu v zmysle zvýšenia hladín dôležitých neuroprenášačov (najmä serotinínu a noradrenalínu) v príslušných regiónoch a zvýšenia tvorby nových synaptických spojení.
Je pravda, že mozog “neoddychuje” ani počas spánku? Je teda neprestajne činný od nášho narodenia až do smrti?
Je pravda, že mozog neoddychuje nikdy. On je činný celý život, a to nie len od narodenia, ale od jeho vzniku pred narodením. Aj počas spánku musia byť zabezpečené všetky životné funkcie. Aj počas spánku nám tlčie srdce, dýchame, metabolizujeme, snívame a podobne. Všetky tieto procesy koordinuje a riadi mozog. Otázka by mohla znieť tak, či je možné, aby mozog prestal vytvárať myšlienky. Na to však nie som odborník, aj keď viem, že cieľom rôznych meditačných techník je práve navodenie bezmyšlienkového stavu.
Aké vitamíny, minerály a iné dôležité látky podporujú zdravie a činnosť mozgu?
Nie som výživový odborník, ale pokiaľ viem, tak pre mozog sú dôležité bielkoviny, antioxidanty z ovocia a zeleniny, kyselina listová, vitamíny B1, B2, B6, B12 a E. Z minerálov je to najmä železo dôležité v procese metabolizmu neuroprenášačov a pre viazanie kyslíka v červených krvinkách. Jód je dôležitý pre celkový rast a vývin mozgu. Zinok je zase dôležitý pre prenos informácií v mozgu a pre rast nových neurónov a ich migráciu. Magnézium dokáže ochrániť mozog pred pôsobením rôznych neurotoxínov.
Ako dosiahnuť, aby sme mozog “pripravili” na starnutie a udržali ho v dobrej kondícii aj vo vyššom veku, a znížili tak riziko Alzheimerovej choroby či iných ochorení?
Podobne, ako svaly rastú pravidelným cvičením, tak aj mozog funkčne rastie precvičovaním a učením. Dôležité je udržať a stále rozvíjať kognitívnu kapacitu mozgu. Musíme sa snažiť eliminovať vplyvy, ktoré mozgu škodia. Podľa môjho názoru ide najmä o alkohol a iné návykové látky, ako aj nadmerný stres. Je nutné byť celý život činorodý. Stále sa učiť, čítať, prijímať nové podnety, doslova niekedy „trápiť“ mozog náročnou intelektuálnou činnosťou, napríklad náročnou literatúrou. V literárnych kruhoch je považované za absolútny vrchol prečítanie románového cyklu Hľadanie strateného času od Marcela Prousta, čo osobne odporúčam. Nie je dôležité len určité samoštúdium, ale nevyhnutné sú aj sociálne kontakty, pestovanie a rozvíjanie priateľských vzťahov a pravidelné stretávanie sa a debaty. Fyzická aktivita je tiež veľmi dôležitá. Pri nej dochádza k lepšiemu okysličovaniu krvi a teda aj mozgu. Kyslík je pre dokonalé fungovanie mozgu kľúčový.
RNDr. Michal Dubovický, CSc. pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV. Špecializuje sa na oblasti vývinovej neurotoxikológie a behavirálnej teratológie.
Westend a Slovenská akadémia vied sa spolu každý mesiac vydávajú do boja so záplavou nových vedeckých objavov. Laickej verejnosti prinášajú cyklus interaktívnych prednášok SAVinci. Najnovšie a často ešte nepublikované informácie z rôznych oblastí prezentujú vedecké kapacity naprieč všetkými vednými odbormi. Westend je totiž domovom mnohých celosvetových spoločností, susedí tiež s najväčšou slovenskou vedeckou inštitúciou, preto je prirodzene predurčený na takúto spoluprácu.
