Slovenský futuristický projekt bývania Ecocapsule, za ktorým stojí Tomáš Žáček a tím z ateliéru Nice Architects, pred pár rokmi nadchol celý svet. Nedávno sa moderná kapsula vrátila z New Yorku a zážitok z bývania budúcnosti si môžu vyskúšať aj ľudia v Bratislave. Ecocapsulu umiestnenú na lávke v Zuckermandli si bude možné rezervovať cez aplikácie ako AirBnB či Booking.com. Práve energeticky sebestačné a kompaktné bývanie je podľa CEO Ecocapsule Tomáša Žáčka budúcnosťou developmentu.
Má Ecocapsule miesto v mestských lokalitách, ako je Zuckermandel?
Keby sme si to nemysleli, neumiestnili by sme ju sem. Máme veľa požiadaviek na urbánne využitie Ecocapsule, ozývajú sa nám rôzne mestá, ktoré by mali záujem o spoluprácu. V Zuckermandli chceme spustiť pilotný projekt, ktorý nám ukáže, ako Ecocapsule obstojí na trhu prenájmu.
Takže umiestnením Ecocapsule do Zuckermandlu vstupujete na trh zážitkového ubytovania?
Veľa ľudí by si ju rado vyskúšalo predtým, ako sa rozhodne pre kúpu. Vnímame dopyt zo strany potenciálnych zákazníkov, ale momentálne im kapsulu môžeme ukázať len v niektorej z našich prevádzok, čiže to odskúšanie nie je plnohodnotné. Týmto spôsobom v nej môžu prespať jednu alebo dve noci a rozhodnúť sa, či majú záujem o kúpu.
Koľko máte predaných kusov?
Na úvod sme spustili predaj 50 kusov, ktoré sú momentálne všetky rezervované. Sústredíme sa na trhy v Amerike, Európe, Austrálii a v Japonsku, ale predali sme už aj do Kazachstanu alebo do Karibiku. Momentálne sme vo fáze výroby a doručovania rezervovaných kapsúl, zároveň rokujeme o druhej fáze, ktorú by sme radi spustili budúci rok.
Vnímate Ekokapsulu ako nevyhnutný krok vpred? Predstavuje pre vás tento spôsob priestorovo úsporného a energeticky sebestačného bývania budúcnosť?
Ako architekt si myslím, že týmto smerom by sa mali svetové trendy uberať. Nemusí to byť nevyhnutne Ecocapsule, ale tá energetická sebestačnosť a priestorová úspornosť – ja by som ešte vyzdvihol kompaktnosť a mobilitu – je podľa mňa niečo, k čomu by sme mali smerovať.
Kde vidíte miesto pre Ecocapsule?
Začiatky Ecocapsule siahajú do roku 2009, keď sme v rámci tendra pre organizáciu s obrovským pozemkom v USA navrhovali obývateľné zariadenie, ktoré sa môže slobodne pohybovať a je nezávislé na inžinierskych sieťach. Práve tu vidím miesto pre Ecocapsule – na hranici civilizácie a prírody. Ľudia sa budú posúvať za hranice prírody bez toho, aby ju ničili, a práve tam by mohli byť obydlia tohto typu. V Austrálii máme napríklad klienta, ktorý objednal pár kusov kapsúl a plánuje ich umiestniť na obrovskej pláži. Nebude to masová „zástavba“, ale možnosť bývania na hranici civilizácie a prírody.
Do mesta teda nepatrí?
My sa rozprávame o rezidenčných kapsulách, ktoré sú určené na bývanie. Vyvíjame aj ďalšie typy kapsúl: kancelárske alebo medicínske, ktoré majú úplne iné využitie. Sú určené napríklad pre lekárov, ktorí pracujú v teréne v Afrike a často sa presúvajú, alebo fotografi z National Geographic. Vzhľad, tá škrupinka, ktorá bude obsahovať možnosť kompaktného, energicky sebestačného fungovania, môže vyzerať tak, aby zapadla do okolitého prostredia. Môže napríklad pripomínať stánok, z ktorého vám pred Starou tržnicou predajú hot-dog.
Takže viete prispôsobiť kapsulu tak, aby jej futuristický vzhľad nekazil celkový estetický zážitok z nedotknutej prírody alebo architektúry?
Niekam sa ten kontrast nemusí hodiť, ale práve v prírode podľa mňa miesto má. Máme široké možnosti prispôsobenia farby Ecocapsule, jej povrch môže byť napríklad takmer celý reflexný, čiže v prírode zanikne v odtieňoch zelenej a hnedej. Rokujeme napríklad s hotelom v Alpách, z ktorého vedie lanovka na vrchol štítu. Práve tam by radi umiestnili dve kapsuly, ktoré by ponúkali ako samostatné izby. Architektúra, do ktorej budú technológie osadené, môže byť rôzna, môže s okolitým prostredím kontrastovať, alebo s ním splývať.
Sú vašou primárnou cieľovou skupinou hotely a zariadenia poskytujúce ubytovanie? Je to pre cenu Ecocapsule (80 000 eur), ktorá môže byť pre fyzické osoby privysoká?
Určite sú hotely jednou z našich hlavných cieľových skupín, ale máme aj množstvo dopytov od individuálnych osôb. Na tú cenu sa Nemci alebo Američania pozerajú úplne inak, ako Slováci. Na Slovensku a napríklad ani v Českej republike sme nepredali ešte ani jeden kus.
Aká je súčasná úroveň zapojenia inovatívnych a udržateľných technológií v architektúre?
Priestoru na zavedenie technológií v Bratislave je viac ako dosť, možno ani nie tak v rámci architektúry, ako v celkovom fungovaní mesta. Rezervy sú v parkovaní, turistickom informačnom systéme, alebo v každodenných službách občanom ako napríklad solárne nabíjacie stanice na mobily. Netreba nutne vymýšľať nové inovácie, stačí vylepšiť to, čo už nejakým – nákladnejším a menej ekologickým – spôsobom funguje. Komunikujeme so splnomocnenkyňou hlavného mesta pre inovácie, boli by sme radi, keby sa nám s mestom podarilo nadviazať nejakú formu spolupráce.
Kam by sa podľa vás mala uberať Bratislava v budúcnosti, aby nasledovala architektonické trendy a stala sa modernou európskou metropolou?
Ja som veľký fanúšik mrakodrapov a privítal by som ich výstavbu. Určite nie na úkor historickej časti Starého Mesta alebo iných častí, kde vidíme prvky starej Bratislavy, ale v novom centre mesta, kde by tá výstavba bola povolená a vhodná. Mrakodrapy sú veľmi efektívne v tom, že na relatívne malom povrchu ponúkajú obrovské množstvo priestorov.
Mnohí však výškové budovy v Bratislave kritizujú, vraj kazia panorámu mesta a nehodia sa sem.
Všetky svetové veľkomestá, alebo mestá budúcnosti v rôznych sci-fi filmoch, sa vyznačujú množstvom mrakodrapov. Kritiky je veľa, nielen panoráma mesta, ale napríklad aj kritérium svetelnosti, keďže do nižších podlaží hustej mrakodrapovej zástavby svieti slnko iba dve hodiny. Ale práve v tom je krása výškovej budovy. Na nižších podlažiach môžu byť umiestnené obchody, spoločenské priestory, verejné služby, kancelárie alebo park, teda miesta, ktoré ľudia navštevujú cez deň, keď je svetla dostatok. Na vyšších podlažiach môžu byť umiestnené byty. Tie isté služby a funkcie, ktoré mesto pokrýva na relatívne veľkej rozlohe a zaberajú veľké množstvo miesta, sú v mrakodrapoch umiestnené oveľa šetrnejšie.
Čiže moderné mestá by mali dosiahnuť úspornosť miesta, ale nie na úkor životného priestoru človeka?
Moderné mesto by malo byť viac trojdimenzionálne. Dnes vidíme, že sa rozvíja do šírky, rozširuje plochu zastavania, no podľa mňa je budúcnosť v stavaní do výšky, a v energeticky sebestačných budovách.