Projekt Bodies in urban spaces vás naučí vnímať verejný priestor úplne inak

Multižánrový festival Biela noc každý rok premieňa ulice Bratislavy na netradičnú nočnú prechádzku súčasným umením. Prvým headlinerom tohtoročného septembrového podujatia je projekt choreografa Williho Dornera. Ten pripraví zážitkovú pohybovú prechádzku, vďaka ktorej budú diváci vnímať verejné priestory pri Dunaji po novom.

Prechádzka po nábreží Dunaja v zóne Eurovea City od Starého mosta až po Most Apollo, bude počas Bielej noci pre divákov veľmi netradičná a atypická. Viesť ich bude totiž skupina performerov, ktorá im prostredníctvom akrobatických póz umožní vnímať priestor novým, neobvyklým spôsobom. Ide o projekt „Bodies in urban spaces“ Williho Dornera, ktorý už bol prezentovaný vo viacerých európskych metropolách. S myšlienkou ukázať tvorbu svetoznámeho choreografa do Bratislavy prišla organizátorka Bielej noci Zuzana Pacáková.

„Projekt Bodies in urban spaces je známa formácia a dlho som rozmýšľala nad tým, ako ju zakomponovať do projektu Biela noc. Od začiatku však vravím, že Biela noc nie je festival svetla, ale multižáner s rôznymi umeleckými presahmi. A tento projekt je podľa mňa skvelým spojením pohybu, živej performance, verejného priestoru, architektúry, ale aj silnej vizuality. Farebné figúry svojím pohybom dotvárajú priestor a silné vizuálne obrazy“, hovorí Pacáková.

Bielu noc považuje za výborný projekt aj Daniela Stričková, hovorkyňa spoločnosti JTRE, ktorá je hlavným partnerom podujatia. Kontakt mesta s Dunajom sa stal najdôležitejšou celomestskou rozvojovou témou Bratislavy. Sme veľmi radi, že sa architektúra a umenie spojili, aby zatraktívnili nábrežie a vrátili tak život k Dunaju. Myslíme si, že tento projekt pomôže priblížiť verejné priestory ľuďom.“

Tanečníci, akrobati aj športovci

Finálnemu vystúpeniu v septembri však predchádzajú takmer tri mesiace príprav. Od rozhodnutia, že projekt bude súčasťou festivalu, cez casting na vystupujúcich, dôkladné preskúmanie trasy, cez ktorú netradičná prechádzka povedie až po tréningy a nezabudnuteľné predstavenie v uliciach Bratislavy sa o projekt stará Esther Steinkogler – asistentka Williho Dornera.

Výber finálnej dvadsiatky vystupujúcich však nie je jednoduchý. Ideou projektu Bodies in urban spaces je aj medzikultúrna výmena a preto vždy spolupracuje s lokálnymi umelcami. „Nie je ľahké nájsť vhodných ľudí. Ak si niekto myslí, že bude tancovať, nie je to preňho. A tiež nie každý môže vystupovať vonku v prašnom mestskom prostredí,“ ozrejmuje choreografka, ktorá má 15- ročnú prax s projektom.

Esther Steinkogler

„Pre túto show sú potrebné rozličné fyzické schopnosti. Preto nepracujeme len s tanečníkmi, ale aj s akrobatmi z cirkusu, s jogínmi, ale aj s ľuďmi zo športových univerzít, ako sú bežci, horolezci či parkuristi,“ povedala Esther po castingu, ktorý viedla počas uplynulého týždňa v Bratislave v priestoroch RIVERPARK DANCE SCHOOL. „Potrebujeme aj rôzne typy postáv. Ak máme malé okno, potrebujeme niekoho malého vzrastu, ak je to niečo vyššie, potrebujeme niekoho, kto vie šplhať. Potrebujeme aj tých, ktorí zvládnu držať váhu iného človeka, niekoho ohybného, koho vieme zložiť do menšieho priestoru,“ vysvetlila, na čo všetko sa pri výbere umelcov musí zamerať.

Kondička aj meditácia

Keďže je to fyzicky náročné predstavenie, všetci musia byť fit. „Vystupujúci musia mať vynikajúcu fyzickú kondíciu, pretože počas vystúpenia potrebujú bežať a potom musia aj 5 minút držať určitú pozíciu, čo je fyzicky veľmi náročné,“ vysvetľuje Esther Steinkogler. Na castingu si preto preverila u viac ako dvadsiatich zúčastnených bežeckú kondíciu, výdrž, ohybnosť, ale aj vzájomnú spoluprácu či dôveru. Vybraných umelcov totiž čaká pred samotným vystúpením týždňový tréning. „Každý deň trénujeme beh, aby sme vystupujúcich dostali do správnej fyzickej kondície, ale robíme s nimi aj meditácie, aby sa na vystúpenie naladili aj psychicky. Potom strávime aj 8 hodín na ulici – presne na mieste, kde si skúšame choreografiu,“ vysvetľuje princíp spolupráce s lokálnymi talentmi Esther, ktorá bola viackrát súčasťou predstavenia v rôznych svetových mestách.

Unikátny projekt, ojedinelá skúsenosť

Casting sa konal v priestoroch tanečnej školy, ktorá organizuje kurzy snáď všetkých typov tanca, ktoré sú na Slovensku dostupné, ale takéto niečo tu bolo prvýkrát. „Radi naše štúdio poskytneme na podporu projektov, ktoré rozvíjajú tanečnú komunitu na Slovensku. Sme veľmi vďační za každý takýto projekt, ktorý podporí mladé talenty,“ povedal marketingový manažér RIVERPARK DANCE SCHOOL Branislav Harceg s tým, že každý účastník dostal aj voľný vstup na akúkoľvek hodinu v štúdiu.

Ako casting prebiehal sme sa spýtali samotných účastníkov, ktorí nám prezradili prečo sa prihlásili, čím ich takýto projekt oslovil a aké majú z neho pocity:

Nikol, 27 rokov, Bratislava

Nikol tancuje od detstva. Začala s ľudovkami a postupne pridala iné štýly, ako napríklad jazz a sweet jazz. „Pozerala som si videá s tvorbou Williho Dornera a veľmi ma zaujímalo, akým spôsobom vytvoril ľudské sochy. To som teraz zistila na castingu. Je úžasné, ako všetko so všetkým súvisí. Keď jeden člen tímu povolí, celé sa to rozpadne. Sme na sebe závislí a je to taký krásny obraz spoločnosti, že ak chceme vytvoriť niečo väčšie, krajšie, niečo ‚vau’, tak musíme spolupracovať.“

Martin, 20 rokov, Martin

Martin prišiel na casting až z Martina. Tancovaniu sa venuje od 12 rokov. Orientuje sa na moderný tanec pod vedením Viky Kozákovej. „O tvorbe Williho Dornera som sa dozvedel až cez sociálne siete Bielej noci. Hneď ma to zaujalo a prihlásil som sa na casting. Bolo to úplne nezvyčajné a hlavne to bola skvelá skúsenosť. Dalo mi to veľmi veľa aj do môjho tanečného života. Najviac sa mi páčilo stavanie sôch, ako sme všetci spolupracovali v skupinách a navzájom si dôverovali“.

Lenka, 30 rokov, Bratislava

Lenka pracuje pre OZ Cirkus-Kus. Venuje sa vzdušnej akrobacii, a vo voľnom čase aj wushu, kung fu a tai či. V kútiku duše chcela niečo robiť pre Bielu noc, čo sa jej prostredníctvom castingu môže splniť. „Keď som videla pozvánku na casting, hneď som si začala pozerať videá s tvorbou Williho Dornera. Boli super! Casting bol skôr workshop, počas ktorého si vyberú ľudí. V minulosti som zažila podobný casting a je to tá najlepšia cesta, ako vytvoriť pekné projekty.“

Ivana, 19 rokov, Bratislava

Ivana trénovala synchronizované plávanie. Tri roky sa venuje vzdušnej akrobacii. K tvorbe Williho Dornera sa dostala cez reklamu na sociálnych sieťach. „Všimla som si fotku na internete, ktorá ma zaujala. Keď som si prečítala viac o podujatí, znelo to fajn. Casting bol v priateľskej atmosfére a páčil sa mi štýl, že to bola skôr hodina než konkurz.“

Helena, 31 rokov, Bratislava

Helena vyštudovala bábkoherectvo. Živí ju cirkus, ktorému sa začala venovať pred 7 rokmi. Špecializuje sa na vzdušnú akrobaciu, pozemnú akrobaciu, kontaktnú improvizáciu i tanec. „Hoci robím párovú akrobaciu, pre mňa boli na castingu alebo workshope veľmi zaujímavé pyramídoidné veci. Vďaka tomu som získala iný pohľad na stavanie pyramíd a na akrobaciu.“

Eurovea City a Biela noc

Multižánrový festival Biela noc už niekoľko rokov pracuje s verejným priestorom a každoročne vyhľadáva nové zaujímavé lokality na dialóg s umením. Tento rok sa organizátori rozhodli zapracovať do festivalovej mapy zónu Eurovea City pri Dunaji. Hlavným partnerom projektu je aj tento rok JTRE.

O festivale Biela noc sa môžete viac dozvedieť tu: https://www.bielanoc.sk/

O projekte Williho Dornera sa môžete viac dozvedieť tu: http://www.ciewdorner.at

O projektoch JTRE sa môžete viac dozvedieť tu: http://www.jtre.sk/

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.