Viva Musica! je najväčší a najznámejší festival klasickej hudby na Slovensku. Tisíce divákov si pravidelne kupujú vstupenky na koncerty svetových umelcov. Napriek tomu organizátor festivalu Matej Drlička tvrdí, že každý rok začína od nuly a nebyť korporácií, ktoré vysoké umenie na Slovensku podporujú bez vidiny osobného prospechu, zorganizovať Viva Musica! by bolo takmer nemožné.
Ako je na Slovensku vnímaná klasická hudba?
Verejnosť vníma klasickú muziku ako „muzeálnu záležitosť“. Pre väčšinu ľudí je tento hudobný žáner neaktuálny, nevyvíja sa, je určený pre starších a odsúdený na postupný zánik. Aspoň takto som to vnímal pred rokmi, keď som sa vrátil na Slovensko z pôsobenia v zahraničí. Aj tento stav ma priviedol k tomu, že som založil festival Viva Musica!
Podarilo sa vám za 15 rokov fungovania Viva Musica! aspoň trochu zmeniť nelichotivú mienku verejnosti?
Nemyslím si, že jeden človek môže v tejto oblasti spôsobiť revolúciu, ale čiastočný pokrok sme určite dosiahli. Viva Musica! je úspešný projekt, vybudovali sme veľké nové publikum, ktoré pravidelne navštevuje koncerty a celková účasť sa ročne pohybuje na úrovni 10 000 divákov. Snažíme sa zaujať najmä cieľovú skupinu 30 – 50 rokov, pretože v kategórii 50+ sa pohybuje dosť fanúšikov klasickej hudby a nižšie ročníky je až na pár výnimiek veľmi ťažké osloviť.
Prečo podľa vás mladí ľudia nejavia záujem o klasickú hudbu?
Najmä pre stav vzdelávania a škôl, ktoré veľmi zriedka kladú dôraz na hudobnú výchovu a nesnažia sa deti vzdelávať komplexne v kultúrnych témach. Hudobná je len akýsi predmet, ktorý je síce známkovaný, ale nie je naň kladený veľký dôraz, ani mu nie je pripisovaná dôležitosť. Keď si to porovnáme napríklad so severskými krajinami, ktoré investujú do vzdelania v oblasti kultúrneho priemyslu, Slovensko je za nimi na míle pozadu.
Oplatí sa investovať do vzdelania mladých v oblasti hudby?
Napríklad Švédom sa to oplatilo. Zhodnotili, že z ekologických dôvodov nechcú hospodárstvo ďalej stavať na fabrikách či ťažbe ropy, a približne pred 30 rokmi investovali do výučby v kreatívnom priemysle. Nakúpili hudobné nástroje v hodnote niekoľkých miliónov eur, ktoré boli určené pre základné školy. Vyvinuli začiatočnícky softvér pre tvorbu modernej hudby. Dnes tržby z kreatívneho priemyslu tvoria významnú položku v ich HDP a produkujú obrovské množstvo kultúry, ktorá sa šíri po svete. Slovensko je závislé na automobilovom priemysle a keby sa dve automobilky rozhodli odísť, čísla nezamestnanosti by nevyzerali ani zďaleka tak lichotivo, ako vyzerajú dnes.
Ako sa vám darí už 15 rokov organizovať festival Viva Musica!, ktorého náklady na organizáciu ani zďaleka nepokryje predaj vstupeniek – hoci je každý z deviatich koncertov vypredaný?
Je to vďaka sponzorom, ktorých väčšinou predstavujú veľké, uvedomelé korporácie, ktoré si uvedomujú hodnotu kultúry v spoločnosti. V súčasných podmienkach je síce finančná podpora od veľkej firmy skôr „darom“ ako investíciou, ale kultúrne prostredie, ktoré si váži svojich umelcov a dáva im priestor, sa stáva atraktívnejším miestom pre život aj pre potenciálnych zamestnancov či zákazníkov.
Festival je teda z väčšej časti financovaný zo súkromnej sféry. Prečo podľa vás firma, pre ktorú je alfou a omegou zisk, finančne podporí kultúrne podujatie, hoci si to nemôže uviesť ani ako daňový náklad?
V zahraničí je bežné, že úspešní, bohatí ľudia si nezakladajú iba na luxusných vilách a drahých autách, ale sú súčasťou podpory vysokého umenia. Vedú k nemu aj svoje deti a chcú, aby sa kultúra v ich krajine rozvíjala a napredovala. Na Slovensku to síce nie je bežné, ale najmä v Bratislave začínam postupne vnímať „obrodu“ podpory kultúry. Napríklad novovznikajúca štvrť Eurovea City, v ktorej organizujeme výnimočný „silent concert“, si uvedomuje, že takéto podujatie prispeje k jej reputácii ako kultúrnej lokality. Celý rok je tu bohatý program kultúrnych udalostí a to zanechá stopy v tom, ako ju vníma verejnosť.
Spomenuli ste silent concert ako súčasť festivalu. Čo si pod týmto pojmom máme predstaviť?
Pôjde o jedinečné prepojenie výnimočného hudobného zážitku s modernými technológiami. Divákom budú počas koncertu vynikajúceho slovenského klaviristu Petra Šandora rozdané vysokokvalitné bezdrôtové slúchadlá, ktoré si nasadia na uši a do nich im pomocou špičkovej audio technológie bude pustený zvuk z klavíru. Samotné klavírne krídlo bude umiestnené na pódiu položenom pár centimetrov nad vodnou hladinou fontány, čo k akustickému rozmeru koncertu pridá aj intenzívny vizuálny zážitok. Čip umiestnený v klavíri bude zvuk vyvádzať do slúchadiel, ale stlmí zvuk klavíra, takže keď si niekto dá slúchadlá dole, nebude počuť nič.
Nie je to škoda? Špičkový klavirista sedí pred publikom za špičkovým klavírom a diváci si koncert vypočujú cez slúchadlá namiesto toho, aby si vychutnali zvuk naživo?
Koncert dokonalého akustického klavíra v dokonalej akustickej sále je podľa mňa samozrejme úplne na vrchole rebríčka hudobných zážitkov. My vo Viva Musica! sa však sústredíme na prinášanie niečoho nového, moderného do klasickej muziky, aby sme dokázali, že tento žáner nemusí byť nuda a nie je len pre starších ľudí. Chceme robiť veci inak. Aj v tomto prípade spájame vysoko kvalitný zážitok z klasickej hudby s modernými vizuálnymi prvkami.
Aj ďalší účinkujúci v rámci vášho festivalu prinášajú do žánru klasickej hudby inovácie?
Väčšina účinkujúcich nielen tento rok, ale aj uplynulé ročníky nevystúpila „iba“ s obyčajným koncertom klasickej hudby, ale vždy ho niečím ozvláštnila a obohatila. Tento rok sme tu mali Janoska Ensemble, zoskupenie, ktoré kombinuje klasickú hudbu s jazzom a dokonca je podľa nich pomenovaný žáner – Janoska style. Ďalší účinkujúci, Ólafur Arnalds z Islandu, prepája klasiku s elektronickou hudbou, pričom sám ako hudobník začínal v hardcore-metalovej kapele. Yllana, súbor zo Španielska, vystúpi s bláznivou paródiou na operu The Opera Locos. Všetky tieto koncerty kombinujú klasickú muziku s modernými prvkami, čo je presne to, na čo sa vo Viva Musica! špecializujeme.
Festival tento rok prinesie deväť koncertov. Keby ste mali niekomu odporučiť iba jeden, ktorého sa určite musí zúčastniť, ktorý by to bol?
Na túto otázku sa ťažko hľadá odpoveď. Každý rok sa snažíme okrem hviezdnych interpretov zo zahraničia predstaviť aj projekt z našej festivalovej dielne, ktorý vznikne špeciálne pre Viva Musica!. Tentokrát to je pocta Pavlovi Barabášovi, najvýznamnejšiemu slovenskému dokumentaristovi, ktorý má tento rok 60 rokov. Spolu so skladateľom filmovej hudby Michalom Novinskim sme preňho pripravili narodeninový koncert so symfonickým orchestrom, zborom, etno nástrojmi a ďalšími prvkami, ktoré doplnia zábery z filmov Pavla Barabáša premietané na veľkom plátne. Čerešničkou na torte budú kulisy zo živých vysokých, štvormetrových stromov, ktoré vytvoria akúsi zimnú záhradu nad orchestrom. Ak by som si mal vybrať iba jeden koncert, na ktorý mám ísť, bol by to tento.
Uzavrime rozhovor odporúčaním na dobrú knihu alebo film, ktoré ste si nedávno naozaj vychutnali. Viete niečo odporučiť človeku, ktorý sa laicky zaujíma o hudbu a o klasickú muziku?
Nie som náročný filmový divák, nedávno sme boli s manželkou na filme Yesterday Dannyho Boyla a dobre sme sa zabavili. Čo sa týka literatúry, v poslednom čase si čítam takmer výlučne o technológiách, je to aktuálne moja najväčšia záľuba. Z kníh s hudobnou tematikou som čítal román Dirigent od Sarah Quigley. Pútavo opisuje časť života ruského skladateľa Dmitriho Šostakoviča počas druhej svetovej vojny, keď odmietal evakuáciu z Leningradu, na ktorý útočili Nemci. Po prečítaní takejto knihy si človek povie, že v porovnaní s vtedajšími pomermi sa v dnešnej dobe naozaj máme veľmi veľmi dobre.
Viac o festivale Viva Musica! nájdete na tomto odkaze.