Lívia Matulová Osvaldová sa síce sama považuje za seniorku, ale od typickej dôchodkyne má ďaleko. Ako riaditeľka Občianskych združení Kreatívny klub Luna a Senior Friendly sa snaží šíriť povedomie o aktívnom starnutí a dôležitosti medzigeneračného trávenia času v komunite. Za svoje aktivity bola nominovaná aj v ankete Osobnosť Bratislavy.
V Bratislave žijete od narodenia. Ako sa za ten čas zmenila?
V niečom sa zmenila k lepšiemu, v niečom k horšiemu. Mne osobne sa niektoré súčasné prvky Bratislavy páčia, ale zároveň pociťujem spomienkový optimizmus na tie roky, keď som bola mladá. Vtedy fungovalo Korzo tak, ako ho opisuje Boris Filan a pesničky Elánu. Neboli mobilné telefóny ani sociálne siete. Keď ste sa chceli s niekým stretnúť, museli ste ísť na Korzo.
Chýba vám niečo z Bratislavy minulého storočia?
Je mi ľúto, že už neexistujú kiná, do ktorých sme za mlada chodievali, ako Hviezda, Metropol a iné. Na druhej strane sa tu veľa zmenilo k lepšiemu. Bývam blízko Eurovea a musím povedať, že táto časť Bratislavy je kúzelná. V lete ľudia sedia na tráve, popíjajú kávičku. Celá promenáda medzi River Parkom a Eurovea je nádherná.
Ako sa v dnešnej Bratislave žije seniorom?
Na úvod musím upozorniť, že dávať všetkých seniorov do jednej množiny alebo kategórie je veľká chyba. V Bratislave žije časť veľmi aktívnych seniorov, ktorí navštevujú všetky kultúrne a športové podujatia, ktoré im mesto ponúka. Niekedy sa koná toľko akcií počas jedného víkendu, že absolvovať ich všetky je problémom aj pre mladých. Na druhej strane je tu veľká skupina starých ľudí, ktorí pre osamelosť, zhoršené zdravie, alebo z dôvodu absencie sociálnych väzieb nemajú s kým tieto podujatia navštevovať. Pre nich je Bratislava možno horšie miesto na život ako dedina, v ktorej sú vzťahy bližšie a život je komunitnejší.
Foto: Unsplash.com
Môžu seniori ovplyvniť dianie v meste?
Môžu – a mali by to robiť. Môžu sa zúčastňovať diskusií, mnohé zasadnutia zastupiteľstva sú verejné, v každej časti mesta sú sociálne odbory zamerané na služby dôchodcom. Naše občianske združenie spolupracuje so zastupiteľstvami, informuje ich o našich aktivitách, a sami sa snažíme, aby sa o nás vedelo. Stále narastá počet ľudí v radoch seniorov, ktorí majú v mobile internet a vedia pracovať s počítačom natoľko, aby si našli programy voľnočasových centier. Okrem toho distribuujeme aj tlačové materiály.
Majú kde seniori tráviť voľný čas?
Stúpa počet aj kvalita verených priestorov v Bratislave. Krásnym príkladom je Šafárikovo námestie, kde sú matky s deťmi, mladí aj seniori. Vhodným priestorom je aj Medická záhrada. Tieto miesta sú však využiteľné len v dobrom počasí a v teplých mesiacoch. Bratislava je unikátna v tom, že má mnoho prírodných oblastí, lesy, rieku, kam sa dá chodiť na prechádzky. Všetky tieto aktivity sú však citlivé na počasie a máme menej verejných priestorov, kam sa dá chodiť aj v zime.
Takže všeobecne by ste život seniorov v Bratislave zhodnotili pozitívne?
Čo sa týka možností trávenia voľného času, máme toho naozaj veľa k dispozícii. Inou témou je však zdravotná starostlivosť, doprava alebo bezbariérovosť infraštruktúry, ktoré sú na tom oveľa horšie. Myslím si, že je nehorázne, aby senior musel ísť o tretej hodine ráno pred nemocnicu čakať, aby dostal napríklad termín u neurológa. To sú však problémy celého Slovenska, nielen Bratislavy.
Foto: Unsplash.com
Spomínali ste hromadnú dopravu a mestskú infraštruktúru. Na to, aby seniori využili pestré možnosti voľnočasových aktivít, sa k nim musia dostať. Je to pre nich náročné?
Teraz je celkovo doprava po Bratislave komplikovanejšia z dôvodu viacerých opráv a rekonštrukcií. Vo všeobecnosti si myslím, že MHD funguje dobre. Ja síce chodím autom, ale kolegyne a seniori, ktorí k nám chodia, sa výrazne nesťažujú. Problém vidím v bezbariérovosti. Vezmite si napríklad obyčajné chodníky, sú nestabilné, plné výtlkov, nie sú na nich krajnice. Aj toto je prekážkou pre seniorov, aby boli aktívni. Takisto je tu problém údržby chodníkov v zime a odpratávania snehu. Jedným z typických ochorení u seniorov je osteoporóza – najmä u žien – a zlomeniny sú v seniorskom veku veľký problém.
Starnutie populácie je celosvetový fenomén, ktorý neobchádza ani Bratislavu. Ako sa môže hlavné mesto prispôsobiť väčšiemu počtu seniorov, ktorí v ňom bývajú?
Problém starnutia populácie bude oveľa väčší, ako si kompetentní momentálne uvedomujú. Rieši sa častejšie iba jedna stránka problému: Starostlivosť o sociálne odkázaných seniorov a zabezpečenie zariadení, v ktorých o nich bude postarané a môžu tam dôstojne dožiť. Menej sa však myslí na starších ľudí, ktorí sú ešte aktívni a naďalej takí chcú byť. Nie sú im vytvárané podmienky, kým sú ešte schopní sami sa o seba postarať. Zdravotný stav seniora sa môže zmeniť veľmi náhle. Potom hrá veľkú úlohu fakt, či má okolo seba ľudí, s ktorými sa vie porozprávať, a to aj z mladšej generácie.
Prečo je dôležité práve to, aby sa seniori mohli porozprávať aj s mladšími ľuďmi?
Máme skúsenosť s tým, že mestá vytvárajú denné stacionáre pre seniorov a podobné zariadenia. Mnohí, najmä aktívnejší starí ľudia, však majú voči tomuto druhu trávenia voľného času predsudky. Povedia, že nepôjdu do nejakého klubu, kde budú štrikovať. Cítia sa tam odsunutí na okraj spoločnosti. Preto by mestá mali vytvárať podmienky na to, aby aktívni seniori čo najdlhšie ostali sebestační, aby sa mali kde stretávať s ľuďmi v produktívnom alebo mladšom veku. Výborný príklad je Dobrý trh. V našom občianskom združení organizujeme viacero medzigeneračných aktivít, okrem toho robíme workshopy na rôzne témy ako napríklad zdravotné, ako zvládať rôzne situácie, stretnutia s inšpiratívnymi osobnosťami a podobne.
Lívia Matulová Osvaldová
Stretli ste sa v zahraničí s príkladom „senior-friendly“ mesta? Navštívili ste niekedy mesto, ktoré malo ukážkový prístup ku starnúcim obyvateľom?
Takých miest, ale aj krajín, je určite viac. Vo Veľkej Británii existujú služby podporované štátom, ktorých účelom je práve tvorba medzigeneračných komunít. V Nemeckých mestách napríklad na každom úrade nájdete zamestnancov, ktorí pomáhajú seniorom s novými technológiami. Celkovo západná Európa a severské krajiny sú oveľa priateľskejšie k seniorom, preto je ťažké vybrať jedno mesto. Stále však platí, že organizovanie programov len pre seniorov nie je správna cesta. Potrebujú kontakt s mladou generáciou, impulzy, interakcie, aby sa necítili neužitoční. Kľúčom dobrého prístupu mesta k seniorom je medzigeneračná spolupráca.
Ktoré miesto v Bratislave je vaše najobľúbenejšie?
Nedokážem si vybrať jedno, mám viac obľúbených lokalít. Mám veľmi rada časť okolo Modrého kostolíka, aj keď teraz tam prúdia davy turistov loviacich najkrajší záber. Mám veľmi rada všetko, čo je pri Dunaji, a to aj z Petržalskej strany. Páči sa mi tiež okolie Bratislavského hradu, Koliba či Horský park.
Foto: Unsplash.com
PhDr. Lívia Matulová Osvaldová CSc.
Psychologička, riaditeľka KLUBU LUNA o.z. Dlhodobo sa venuje problematike aktívneho starnutia, organizuje podujatia pre seniorov a každý rok v rámci ocenenia Senior Friendly oceňuje firmy, ktoré aktívne prispievajú k tomu, aby sa seniorom žilo lepšie a kvalitnejšie. Pripravuje tiež medzigeneračné podujatia pre seniorov 50+.
Tento článok je súčasťou série rozhovorov s ľuďmi, ktorí z pohľadu svojej profesie hovoria o spokojnosti v súvislosti so životom v meste. Prostredníctvom ich odpovedí sa dozvedáme viac o tom, ako funguje urbánna spoločnosť a ako sa môže stať spokojnejšou.
