Zaujímavé miesta mestských častí Bratislavy: Nové Mesto

Mestská časť Nové Mesto vznikla pravdepodobne začiatkom 18. storočia pod názvom Kvetná dolina v okolí dnešnej Vazovovej ulice. Postupom času rástla a z predmestskej usadlosti je dnes moderná štvrť s viac ako 40-tisíc obyvateľmi. Vďaka bohatej histórii aj veľkej miere zelene ponúka táto mestská časť zaujímavému historické objekty aj možnosti trávenia času v prírode. Toto je šesť z jej najzaujímavejších miest.

1. Televízna veža na Kamzíku

Typická súčasť panoramatických záberov Bratislavy je vďaka výške 194 metrov najvyššou stavbou v našom meste. Jej základný kameň položili v roku 1967 a výstavba bola dokončená o osem rokov neskôr. Dnes okrem vysielania a 24-hodinového monitoringu a sledovania kvality ponúka aj služby – kaviareň a reštauráciu, ktorá sa nachádza na približne 70. metri veže a ponúka panoramatické výhľady na Bratislavu. Vďaka kolektívu autorov Stanislav Májek, Jakub Tomašák, Milan Jurica, Ján Privitzer a Juraj Kozák získalo hlavné mesto Slovenska unikátny orientačný bod a symbol podobne ako Berlín, Moskva či Liberec.

2. Mierová kolónia

Obytná štvrť na východnom okraji Nového Mesta patrí k zachovalým ubytovniam pracovníkov blízkych chemických závodov kedysi prezývaných Dynamitka či Dimitrovka, dnes Istrochem. Vistra kolóniu – ako sa tento súbor jednopodlažných, dvojposchodových a trojposchodových domov pôvodne nazýval – navrhli architekti Július E. Sporzona a Vladimír Karfík. Druhý menovaný dokonca býval v jednom z 208 bytových jednotiek, ktoré ponúkali trojpodlažné domy s plochými strechami a balkónmi. V snahe kompenzovať množstvo toxických výparov z neďalekej fabriky kládli architekti dôraz na množstvo zelene, nechýbala ani dobrá vybavenosť a prvá panelová škola v Československu. Dnes je Mierová kolónia evidovaná ako pamätihodnosť Nového Mesta.

3. Mladá Garda

Študentský domov pre 2 500 študentov vyrástol v 50. rokoch podľa návrhu jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Emila Belluša. Mladá Garda je pomenovaná podľa protifašistického hnutia, ktoré v tom čase pôsobilo v Donbase. Architekt do svojho návrhu zapájal aj študentov a po celý čas mal na zreteli, aby v sebe spájal podnetné prostredie s dostatkom možností trávenia voľného času. Nájdeme tu mnoho spoločných priestorov na debaty či aktívny oddych, ale aj kultúrne vybavenie, kinosálu či rozhlasové štúdio. Symetrické bloky typické pre socialistický realizmus postupne chátrali, no aj vďaka viacerým rekonštrukciám v ére samostatného Slovenska je Mladá Garda azda najkrajším a najlepšie riešeným študentským domovom v Bratislave. Dodnes sa však vedú diskusie, či ho Emil Belluš navrhol z presvedčenia, alebo z donútenia.

Zdroj: stuba.ba

4. Ahoj

Časť Ahoj, inak nazývaná aj Briežky či Ahoj-Briežky, je zelená oblasť obklopená vinohradmi a zeleňou Bratislavského lesoparku. Rozkladá sa okolo Sliačskej ulice a jej bezprostredne priľahlých ulíc a vznikla ako záhradkárska kolónia, ktorá sa dnes mení na luxusnú rezidenčnú adresu. Názov Ahoj pravdepodobne vznikol vďaka skautom, ktorí touto oblasťou prechádzali na Kolibu a do lesov Malých Karpát, a zdravili sa týmto typickým pozdravom. Niektoré historické pramene uvádzajú aj starý názov územia Rössler, v ktorom sa nachádzal kameňolom a v lesoch sa ťažilo drevo. Dnes tadiaľto vedie cyklotrasa a turisti či výletníci využívajú Ahoj ako vstup do malokarpatských lesov.

5. Konská železnica

Prvá železničná trať v Bratislave bola postavená v roku 1840 a viedla zo Svätého Jura do stanice konskej železnice na dnešnej križovatke ulíc Karadžičova a Krížna pri Trnavskom mýte. Budova aj trať vyrástli ako reakcia na výstavbu železníc na území rakúskej monarchie, ktorej sa uhorská šľachta obávala kvôli možnému ohrozeniu vlastného exportu najmä poľnohospodárskych plodín. Cesta do Trnavy po jej otvorení v roku 1846 trvala tri a pol hodiny. Budova železnice fungovala iba 32 rokov, následne dlhé roky pustla a hrozila jej demolácia, no neskôr prešla rekonštrukciou a po rokoch súkromného vlastníctva ju dnes Nové Mesto využíva ako sobášnu sieň. Jej význam zdôrazňuje aj fakt, že je vyobrazená v erbe tejto mestskej časti.

6. Príroda a technika v harmónii

Azda každý obyvateľ Bratislavy pozná Železnú studničku a Kolibu ako jedny z najobľúbenejších voľnočasových lokalít hlavného mesta, kde trávia víkendy tisíce športovcov či rodín s deťmi. Málokto si však popri prechádzkach či cyklovýletoch uvedomuje, že v tejto časti bratislavského lesoparku dochádza k unikátnemu spojeniu prírody a techniky. Nájdeme tu industriálne stavby ako Červený most z konca 19. storočia, vodné mlyny vybudované pri potoku Vydrica či obľúbenú lanovku z roku 1972 spájajúcu tieto dve oblasti. Najvýraznejšou stavbou je spomínaná televízna veža, ktorá sa týči nad zeleňou a pri pohľade z Koliby skutočne vyniká svojou majestátnosťou.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.