Architektúre historicky dominovali muži, no ulice, budovy a verejné priestory okolo nás nesú aj výrazný ženský rukopis. Mnohé stavby, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť miest, vznikli pod vedením žien, často bez toho, aby sa ich mená dostali do širšieho povedomia. Prečítajte si o piatich realizáciách zo slovenských miest.
Poštová a telekomunikačná budova v Prahe
Architektka: Oľga Ondreičková
Náš prehľad začína u našich susedov v Prahe, na Pankráci, kde stojí jedno z vrcholných diel Oľgy Ondreičkovej. Poštová budova vznikla v mimoriadne náročných podmienkach, priamo nad trasou metra a už v čase svojho vzniku patrila k technologicky najambicióznejším stavbám svojho druhu. Architektka ju navrhla ako jasný kontrast dvoch hmôt: horizontálnej časti otvorenej verejnosti a vertikálneho administratívneho objemu. Kým spodný trakt pracuje s monumentalitou pohľadového betónu, vyššia časť pôsobí ľahšie vďaka závesnému plášťu so subtílnymi hliníkovými lamelami. Silným momentom stavby bol aj hlavný vstup, riešený ako hlboký rez v zakrivenej betónovej stene. Budova na Pankráci patrí k najviac oceňovaným dielam Oľgy Ondreičkovej a priniesla jej aj Cenu Zväzu slovenských architektov.
Materská škola v Karlovej Vsi
Architektka: Štefánia Krumlová
Ďalšia zastávka nášho prehľadu nás vracia späť na Slovensko, do Bratislavy, na západný okraj mesta, kde vznikali nové sídliská so špecifickými urbanistickými a terénnymi podmienkami. Práve na ne reagovala architektka Štefánia Krumlová, ktorá sa už od roku 1967 venovala návrhu typovej materskej školy určenej pre svahovitý terén. Po úspešnej realizácii prvého prototypu na sídlisku Záluhy 1, bol projekt aplikovaný aj v Karlovej Vsi, tentoraz v kombinácii materskej školy a jaslí. Návrh reflektoval potrebu funkčného, prehľadného a bezpečného prostredia pre deti, pričom citlivo pracoval s mierkou stavby a jej osadením do terénu. Typová škola sa stala príkladom premyslenej architektúry verejného vzdelávania, ktorá dokázala reagovať na rýchlo rastúce obytné štvrte a ich potreby.
Dom kultúry v Bojniciach
Architektka: Milica Marcinková
Dom kultúry v Bojniciach patrí k najvýraznejším realizáciám Milice Marcinkovej a ilustruje jej charakteristický rukopis založený na dlhých paralelných líniách stien. Tie neurčujú len vnútornú organizáciu budovy, ale formujú aj jej vzťah k verejnému priestoru na Hurbanovom námestí. Rytmizované rozostupy stien reagujú na okolitú zástavbu a prirodzene členia exteriér v okolí stavby. Dispozične je objekt členený na dva hlavné priestory, hlavnú sálu so stúpajúcou podlahou pre takmer 400 divákov a univerzálnu sálu s rovnou podlahou, doplnené o klubové a prevádzkové zázemie. Práve na tomto projekte autorka po prvý raz použila štruktúrovaný keramický obklad v bielych a tehlových tónoch, ktorý sa neskôr stal obľúbeným prvkom dobovej architektúry. Za Dom kultúry v Bojniciach získala Marcinková v roku 1981 Cenu Zväzu slovenských architektov.
Administratívna budova OV KSS v Žiline
Architektka: Viera Mecková
Administratívna budova na dnešnom Námestí obetí komunizmu vznikla pôvodne pre potreby sekretariátu okresného výboru KSS. Viera Mecková ju navrhla ako členitý objekt s výraznou hmotou ústrednej zasadacej miestnosti, ktorá sa uplatňuje v popredí kompozície. Neskoromoderné hmotové riešenie dopĺňa terakotový obklad, plynule prechádzajúci do výtvarného reliéfu od Juraja Martha. Po roku 1990 sa funkcia objektu postupne menila, slúžil najskôr ako školská budova a neskôr ako administratívne zázemie pre viaceré inštitúcie. V súčasnosti je súčasťou mestského úradu a naďalej zostáva výrazným príkladom kultivovanej administratívnej architektúry 80. rokov.
Zotavovňa Magura v Ždiari
Architekti: Lumír Lýsek, Soňa Lýsková, Lýdia Titlová
Zotavovňa Magura vznikla na základe architektonickej súťaže z roku 1956, ktorú vyhrali traja vtedajší študenti architektúry. Ich návrh štvorpodlažného objektu s asymetrickou sedlovou strechou s nízkym sklonom citlivo reagoval na horské prostredie Monkovej doliny a patril k progresívnym riešeniam svojej doby. Ubytovacia časť s 146 lôžkami je orientovaná na juh, zatiaľ čo pomocné a prevádzkové priestory smerujú na sever. Na západnej strane je k objektu pripojená zasklená spoločenská a stravovacia časť. Jemná rytmizácia balkónov, subtílna strešná doska a šikmé prestrešenia dodávajú stavbe ľahkosť a charakteristický výraz povojnovej modernej architektúry.
