5 európskych miest s najekologickejšou dopravnou infraštruktúrou

S rastúcimi teplotami a alarmujúcimi hodnotami znečistenia vzduchu si európske metropoly kladú čoraz ambicióznejšie ciele, ako vzduch vo svojich uliciach vyčistiť a ochladiť. Mnohé z nich sa snažia odradiť obyvateľov od individuálnej dopravy a investujú do rozvoja alternatívnych spôsobov.

1. Helsinki, Fínsko

Hlavné mesto krajiny tisícich jazier sa dlhodobo umiestňuje na prvých priečkach rebríčkov využívania udržateľných spôsobov dopravy. Podľa štatistík z roku 2017 uskutočnia obyvatelia Helsínk až 77 percent všetkých svojich ciest v rámci mesta pešo, na bicykli či využitím hromadnej dopravy. Tá funguje najmä vďaka mestskému podniku HKL (Helsingin kaupungin liikennelaitos), ktorý už od roku 1945 organizuje spoje a plánuje linky tak, aby boli pre obyvateľov aj turistov dostupné, bezpečné a dostatočne rýchle.

Zdroj: Shutterstock

Darí sa mu to vďaka pravidelným investíciám do infraštruktúry aj moderného vozového parku, ktorého súčasťou je stále viac vozidiel na elektrický pohon. Pomáha aj vysoká obľuba cyklistiky, ktorú obyvatelia mesta využívajú vďaka bezpečnej a rozľahlej sieti cyklotrás. Vedenie Helsínk v ambicióznych plánoch nepoľavuje a do roku 2025 chce eliminovať potrebu vlastnenia osobných vozidiel a sprístupniť všetky svoje štvrte ekologickými spôsobmi dopravy.

2. Štokholm, Švédsko

Podobne ako jeho škandinávsky sused, aj Švédsko si dáva v oblasti udržateľnej dopravy záležať a v hlavnom meste zaviedlo viacero opatrení, ktoré majú za cieľ skvalitniť vzduch a znížiť pomer skleníkových plynov v ovzduší. Ako jedno z prvých miest na svete zaviedlo nízkoemisné zóny, tzv. LEZ (low emission zone), do ktorých majú zakázaný vjazd vozidlá využívajúce staršie technológie spaľovacích motorov. Do budúcna sa netají ani ambíciami zakázať vjazd do centra všetkým autám s naftovými motormi.

Zdroj: Shutterstock

Vedenie mesta však nejde iba cestou zákazov, ale aj uľahčenia využívania alternatívnych spôsobov dopravy domácimi aj návštevníkmi. Obmedzeniu vjazdu do mesta predchádzalo výrazné rozšírenie a posilnenie verejnej dopravy, ktoré bolo základom stratégie bezemisného Štokholmu, ktorú vedenie mesta prijalo v roku 2016. Zároveň vytvorilo trasy pre cyklistov aj masívne odložiská bicyklov, dvihlo ceny parkovania v meste a podporilo spoločnosti podnikajúce v oblasti car-sharingu.

3. Londýn, Spojené kráľovstvo

Hlavné mesto Spojeného kráľovstva čelí pri transformácii dopravy na ekologickejšiu a udržateľnejšiu oveľa väčším výzvam najmä pre svoju rozlohu a výrazne vyšší počet obyvateľov. V starých častiach Londýna je navyše kvôli úzkym uličkám a historickým prvkom náročné rozširovať a upravovať dopravnú infraštruktúru tak, aby vyšla v ústrety moderným spôsobom dopravy. Napriek tomu boli v rámci projektu Healthy Streets investované viac ako dve miliardy libier na rozšírenie cyklotrás, pričom cieľom je, aby 70 percent obyvateľov Londýna žilo vo vzdialenosti do 400 metrov od bezpečnej cyklocesty.

Zdroj: Shutterstock

Vedenie mesta si stanovuje dlhodobé plány a do roku 2042 chce dosiahnuť, aby štyri pätiny všetkých ciest uskutočnených v meste boli realizované peši, bicyklom či hromadnou dopravou. Okrem toho má byť systém verejnej dopravy do roku 2050 úplne bez emisný, čo si obyvatelia Londýna mohli všimnúť aj na stále rastúcom pomere známych červených autobusov poháňaných elektromotormi.

4. Varšava, Poľsko

Vo veľkomestách našich severných susedov ako Krakov, Vroclav či Gdansk začali udržateľnú mobilitu riešiť pomerne nedávno, no Varšava im ako hlavné mesto ide príkladom a už od roku 2009 postupne zavádza ekologické riešenia tak, aby znižovala uhlíkovú stopu a prispela k čistejšiemu ovzdušiu pre svojich obyvateľov. Prioritou vedenia mesta je skvalitňovanie a rozširovanie verejnej dopravy vrátane druhej linky metra, ktorá bude mať po dokončení 27 zastávok a 31 kilometrov.

Zdroj: Shutterstock

Okrem metra sa vo Varšave skvalitňujú aj ďalšie oblasti hromadnej dopravy. Vozový park bol obohatený o 829 ekologických autobusov a 149 električiek s nižšou spotrebou energie, a ako prostriedok rýchleho presunu na dlhšie vzdialenosti rastie aj obľúbenosť mestskej vlakovej dopravy. V poľskej metropole si kompetentní uvedomujú, že na to, aby jej obyvatelia necítili potrebu cestovania autom, musí pre nich byť vytvorená kvalitná, rýchla a bezpečná hromadná doprava, a postupne k tomu smerujú. Navyše vedenie Varšavy investovalo do mestského systému zdieľaných bicyklov Veturilo s 2 700 bicyklami a 174 stanicami.

5. Paríž, Francúzsko

Podobne ako Londýn, aj Paríž ako historická a ľudnatá metropola už dlhodobo bojuje s vysokým znečistením atmosféry skleníkovými plynmi. Okrem toho sa dlhodobo snaží redukovať mieru hluku, ktorú spôsobuje hustá premávka a rušný život jedného z najväčších miest Európy. Spolieha sa preto na ekologické električky a koľajové spoje, ktoré vďaka špeciálnej technológii nie sú hlučnejšie ako bežné elektrické vozidlá. Okrem toho do roku 2025 plánuje všetky autobusy vo svojom vozovom parku vymeniť za elektrické.

Zdroj: Shutterstock

Okrem toho je Paríž priekopníkom zdieľanej cyklistickej dopravy, keď už v roku 2007 predstavil systém Vélib‘. Už v roku 2011 ho denne využívalo viac ako 85-tisíc obyvateľov a toto číslo každoročne rastie spolu s dopytom po väčšom množstve bicyklov. Od roku 2018 systém prevádzkuje súkromná spoločnosť a presuny zdieľanými bicyklami patria medzi najobľúbenejšie spôsoby prepravy Parížanov – najmä pri častých štrajkoch verejných dopravcov.

Inšpirácia pre Bratislavu

Hoci sú spomínané mestá bohatšie aj rozvinutejšie ako Bratislava, naše hlavné mesto sa môže inšpirovať mnohými z týchto riešení a „očistiť“ svoju dopravnú infraštruktúru. Podpora elektromobility, skvalitňovanie verejnej dopravy a investície do nových technológií ako zdieľané spôsoby dopravy sú iba niektoré zo spôsobov, ako môže Bratislava prispieť k čistejšej atmosfére s menším podielom skleníkových plynov.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.