Azda najznámejšie sídlisko na Slovensku má za sebou búrlivú históriu. Z pokojnej obce na pravom brehu Dunaja s rodinnými domami so záhradami v tejto časti vyrástlo za socializmu najväčšie sídlisko na Slovensku. Čelilo mnohým výzvam vrátane zvýšenej kriminality či problémom s dopravou. Hoci niektoré komplikácie stále pretrvávajú, Petržalka sa každým rokom stáva lepším miestom pre život a ukrýva množstvo zaujímavých miest.
1. Sad Janka Kráľa a gotická veža
Najstarší verejný park v strednej Európe sa na pravom brehu Dunaja rozprestiera už od 70. rokov 18. storočia a počas svojej histórie vystriedal veľa názvov – rakúsky Bruck(en)au, maďarský Ligeti díszkert aj slovenské Petržalské sady či Tyršove sady. Výsadbu stromov a zelene pretína osemramenná hviezdica chodníkov. Najvýraznejším architektonickým prvkom v Sade Janka Kráľa je Gotická veža, ktorú sem presunuli z františkánskeho kostola po poškodení zemetrasením. Dnes slúži ako jedinečný altánok.
2. Bunkre z 2. svetovej vojny
Podobne ako v Devínskej Novej Vsi, aj Petržalka ukrýva niekoľko československých ochranných opevnení, z ktorých sú viaceré prístupné verejnosti. Azda najvýznamnejší je bunker s názvom B-S 8 Hřbitov nachádzajúci sa medzi Kopčianskou ulicou a slovensko-rakúskou hranicou, ktorý je najväčším a najsilnejšie vyzbrojeným bunkrom v Bratislave. Vedľa tohto bunkra sa nachádza vojenský cintorín z obdobia 1. svetovej vojny, na ktorom je pochovaných 331 vojakov. Bunker je verejnosti prístupný, rovnako ako aj ďalšie petržalské bunkre B-S 4 Lány a B-S 6 Vrba.
3. Veľký a Malý Draždiak, Chorvátske rameno
Obľúbené letné voľnočasové lokality, jazerá Veľký a Malý Draždiak vznikli ako dôsledok ťažby štrku na týchto miestach. Nachádzajú sa v južnej časti Petržalky a hlavne počas teplých mesiacov ponúkajú množstvo aktivít a príjemných spôsobov, ako tráviť voľný čas. Väčšie jazero má rozlohu približne 13 hektárov, menšie deväť, a z juhozápadnej strany ich ohraničuje Chorvátske rameno. Viac ako päť kilometrov dlhý kanál vyhĺbený v bývalom ramene Dunaja sa tiahne prakticky celou Petržalkou a slúži ako regionálny biokoridor, v ktorého okolí bolo nájdených viacero chránených druhov hmyzu.
4. Dostihová dráha
„Dostižka“, ako ju familiárne prezývajú miestni obyvatelia, oslavuje už 120 rokov od svojho vzniku. Vyrástla na pálffyovských pozemkoch a od začiatku sa v jej fungovaní angažovali významní predstavitelia Petržalky, napríklad priemyselník Anton Durvay, majiteľ petržalskej tehelne. Dostihová dráha sa stala obľúbenou víkendovou destináciou všetkých obyvateľov Bratislavy a dodnes ide o jediné športovisko svojho druhu v hlavnom meste. Okrem klusáckych pretekov sa tu pravidelne organizujú koncerty a podujatia.
5. Horáreň pri Malom Draždiaku
Pamiatkovo chránená horáreň sa nachádza uprostred zelene miestnej časti Draždiak, dodnes nazývanej aj Zrkadlový háj. Ide o zachovalú hájovňu, ktorá bola v minulosti pôsobiskom Gejzu Dražďáka, príslušníka starej hájnickej rodiny, podľa ktorej sa nazýva aj táto časť Petržalky. V 17. storočí bola hájovňa súčasťou poľovného revíru hradného panstva Pálffyovcov, neskôr sa stala vyhľadávaným pohostinstvom. Hoci ju poslanci mestskej časti zaradili do zoznamu nehnuteľných pamätihodností, v súčasnosti chátra a na jej revitalizáciu sa iba čaká.
6. Reštaurácie na brehu Dunaja
Prechádzka či cyklojazda po Viedenskej ceste po nábreží Dunaja ponúka okrem výhľadov na panorámu Bratislavy či Sad Janka Kráľa aj možnosť návštevy dvoch historických budov, v ktorých dnes sídlia reštaurácie Leberfinger a Au Café. Prvá menovaná stojí na mieste bývalého hostinca Leberfinger, ktorého existencia je zachytená v prameňoch z roku 1765 a po zregulovaní toku Dunaja a vytvorení verejného parku jeho návštevnosť vzrástla. Podnik Au Café otvorili v roku 1827, najprv ako predajňu kávy, neskôr ako kaviareň s reštauráciou. Bratislavčania žijúci na staromestskom brehu obľubovali víkendové výlety loďou Propeller do Petržalky, kde si vychutnali obed či kávu v jednom z týchto dvoch podnikov.
7. Divadlo Aréna a vodná veža
Divadlo na Tyršovom nábreží patrí medzi divadlá s najstaršou tradíciou v Bratislave. Bolo založené už v roku 1828 ako amfiteáter, v ktorom sa kultúrne podujatia konali iba počas letných mesiacov, no v roku 1898 na jeho mieste vyrástla stavba, ktorá umožnila nepretržité fungovanie divadla. Celý areál vrátane vodnej veže prešiel nedávno rekonštrukciou. Vodná veža bola postavená po dokončení budovy divadla a slúžila ako zdroj vody pred zavedením vodovodu. Od roku 2004 je vedená v zozname národných kultúrnych pamiatok.
8. Veslárske kluby
Podobne ako dve reštaurácie, na nábreží pri Viedenskej ceste nájdeme aj dva historické veslárske kluby. Oba patria medzi významné funkcionalistické stavby klubového charakteru v Bratislave, autormi ich návrhov sú významní architekti. Nemecký veslársky klub či Klub Donau je vrcholným dielom Josefa Konrada, ktorý do Bratislavy priniesol prvky funkcionalistického bauhausu, výnimočné sú na ňom veľké terasy, presklené schodisko či kajutové okná. Neďaleké sídlo Slovenského veslárskeho klubu navrhol Emil Belluš, pričom budovu pripomínajúcu čln inicioval aj vďaka svojej vášni k tomuto športu.
9. Umenie v Petržalke
Prechádzka Petržalkou môže pozornému návštevníkovi pripomínať prechádzku gigantickou outdoorovou umeleckou galériou. V tejto mestskej časti nájdeme množstvo sôch, malieb, plastík či umeleckých preliezačiek. Najznámejšia je azda séria ôsmich malieb na štítových stenách Petržalských panelákov, ktoré mali slúžiť ako orientačné body a zároveň oživiť betónové sídlisko. Počas vlny zatepľovania mnohé zanikli, no niektoré sa podarilo zachrániť. Nájdeme tu aj sochy významných akademických sochárov či rôzne reliéfy. Dobrou správou je, že v Petržalke po rokoch opäť vznikajú aj prvky moderného umenia, ako napríklad projekt Neformálne mo(nu)menty, ktorý v roku 2021 získal aj ocenenie CE ZA AR.
10. Petržalské terasy
Myšlienka petržalských terás bola dobrá – dať ľuďom verejný priestor na socializáciu a komunitný život oddelený od áut a cestnej premávky. Obkolesujú mnohé paneláky, je z nich prístup do prízemných obchodov, prevádzok či podnikov, a pod nimi sa často nachádza pár garáží, ktorých množstvo je pri súčasnej parkovacej situácii v Petržalke zanedbateľné. Po páde socializmu sa však z terás stali neurčité objekty bez jasného vlastníka, ktoré mnohokrát nie sú ani klasifikované ako stavba. To ich predurčilo na chátranie, pričom namiesto komunitného života sa na nich diali rôzne činnosti často nelegálneho charakteru. Napriek tomu tvoria dôležitú časť najväčšieho sídliska na Slovensku a možno sa raz jeho obyvatelia dočkajú architektonického riešenia, ktoré im prinavráti pôvodný účel.
