Dopravný podnik Bratislava (DPB) rozšíril flotilu o svoje doposiaľ najdlhšie vozidlá. Dvojkĺbové trolejbusy premávajú na najvyťaženejších linkách a vďaka veľkorysým rozmerom dokážu prepraviť viac cestujúcich. Netypická dĺžka a dva kĺby však predstavujú aj výzvu pre vodičov. O tom, ako sa takýto trolejbus šoféruje a aké sú reakcie cestujúcich, v rozhovore prezrádza Jaroslav Olejník, jeden z ich prvých vodičov.
Nový dvojkĺbový trolejbus uviedol DPB do prevádzky začiatkom tohto roka. Ako dlho v ňom jazdíte vy?
Na dvojkĺbovom trolejbuse jazdím takmer od začiatku pravidelnej prevádzky. Prvú zmenu som mal na ňom koncom januára 2024, v zime to bola slušná výzva. Odvtedy som si užíval každú jazdu, postupne som sa s vozidlom zžíval a teraz je pre mňa bežnou súčasťou každodennej práce.
Potrebovali ste nejaké špeciálne školenia alebo rozšírenia vodičského preukazu, aby ste ho mohli riadiť?
Áno, na vedenie akéhokoľvek trolejbusu je potrebné špeciálne vodičské oprávnenie, nakoľko ide o dráhové vozidlo. V kurze sme sa učili, ako sa s „MEGAtrolejbusom“ manipuluje, ako sa správa a aké má funkcie. Školenie zahŕňalo teoretickú aj praktickú časť, kde sme si vyskúšali manévre a simulované situácie, ktoré môžu nastať v premávke.
Mali ste rešpekt počas prvých dní, keď ste s trolejbusom vyšli do plnej prevádzky v uliciach Bratislavy?
Ja mám zdravý rešpekt vždy, keď jazdím s trolejbusom. Snažím sa predvídať a nedostať seba ani ostatných do nebezpečenstva. Čo sa týka tohto trolejbusu, áno, mal som zo začiatku rešpekt. Nevedeli sme, ako sa bude v premávke správať, čo sa týka jazdných vlastností. Myslím si však, že ide o príjemné prekvapenie, pretože vozidlo sa ukázalo byť veľmi spoľahlivé a dobre ovládateľné.
Aké sú najväčšie výzvy pri riadení takto dlhého vozidla?
Ostražitosť, keďže vozidlo je od bežného trolejbusu o šesť metrov dlhšie. Najmä pri obsluhovaní zastávok a obchádzaní. Taktiež je dôležité byť opatrný pri odbočovaní a v užších uliciach, aby som sa vyhol kolíziám s inými vozidlami a chodcami. Neustále musím mať na pamäti celkovú dĺžku a rozmery vozidla, aby som zabezpečil plynulý a bezpečný priebeh jazdy.
Ako zvládate manévrovanie v úzkych uliciach alebo pri prechádzaní cez križovatky?
Toho som sa bál azda najviac, ale práve v tomto trolejbus veľmi príjemne prekvapil. Napríklad odbočenie na Miletičovu ulicu zvláda bravúrne. Technológia riadenia zadnej nápravy je naozaj efektívna a umožňuje ľahšie manévrovanie v náročných situáciách, čo znižuje stres a zlepšuje bezpečnosť.
Aké technológie a vybavenie má tento trolejbus, ktoré vám pomáhajú pri jeho riadení? Špeciálne kamery, detektor mŕtveho uhla a pod.?
Dvojkĺbový trolejbus má vytáčaciu zadnú nápravu, ktorá je riadená počítačom, čo umožňuje kvalitný prejazd križovatkami a odbočeniami. Má takisto 3D kamery, ktoré na displeji v kabíne vodiča vyobrazia reálny tvar zadného článku. Konkrétne sú to tri kamery – dve na stranách a jedna na zadnej časti trolejbusu. Tieto technológie mi poskytujú lepší prehľad o situácii okolo vozidla, čo je veľmi dôležité najmä v mestskej premávke.
Je najväčšou výhodou tohto vozidla vyššia kapacita? Má prípadne aj nejaké ďalšie výhody?
Myslím si, že pre cestujúcich je to najväčšia výhoda. Ako vodič hodnotím pozitívne väčší komfort. Najmä sedadlo vodiča je oproti starším typom komfortnejšie. Určite stojí za zmienku aj viac odkladacieho miesta pre vodiča. Ako cestujúci si vážim USB porty na nabíjanie zariadení. Vozidlo má aj lepší systém klimatizácie, čo je v horúcich letných dňoch neoceniteľné. Okrem toho je trolejbus veľmi tichý, čo zvyšuje komfort cestovania pre všetkých pasažierov.
Ako reagujú cestujúci na jazdu v takomto dlhom trolejbuse?
Väčšina reakcií, najmä keď bol trolejbus nový, je pozitívna. Veľakrát sa mi stalo, že cestujúci prišiel dopredu a povedal: „Klobúk dole pred vami, že to dokážete ovládať,“ alebo „Aké pekné nové trolejbusy tu sú.“ Všímam si, že aj deti majú veľkú radosť, keď Trollino vidia (oficiálne označenie trolejbusu je Škoda-Solaris Trollino 24, pozn. red.). Cestujúci si pochvaľujú väčší priestor a pohodlie, čo robí cestu príjemnejšou pre všetkých.
Máte nejaké nezabudnuteľné zážitky alebo príhody z vašej práce s týmto trolejbusom?
Stalo sa mi, že sme na semafore stáli zarovno s kolegami od inej firmy, a ten kolega, čo jazdil ako spolujazdec, ma najprv pozdravil a potom sa pozrel dozadu na dĺžku trolejbusu s úsmevom. Potom sa pozrel znovu na mňa s palcom hore. Pohli sme sa a na ďalšom semafore kolegovia ostali stáť pri poslednom článku. Všimol som si, ako kolega znovu obhliada pohľadom od posledného článku smerom vpred celý „MEGAtrolejbus“, a ako pozeral dopredu, iba gestom znázornil rešpekt. Bolo to pre mňa vtipné a milé. Takéto momenty ma vždy potešia a dodávajú mi energiu do ďalšej práce. Okrem toho sa mi často stáva, že deti nadšene mávajú, keď prechádzam okolo, čo mi vždy vykúzli úsmev na tvári.
