Billy Barman: Bratislava potrebuje kvalitný a multifunkčný priestor na koncerty

Bratislavská kapela Billy Barman toto leto opäť začína koncertovať a doháňa resty z minulého roka. Obaja frontmani Juraj Podmanický (JP) aj Jozef Vrabel (JV) boli síce pre pandémiu nútení absolvovať krátku pauzu, momentálne však naplno plánujú nové projekty. Obaja žijú v historickom centre Bratislavy a zhodujú sa, že hlavnému mestu chýba kvalitný kultúrny priestor na medzinárodnej úrovni.

Foto: Tibor Geci

Rástla podľa vás pred pandémiou bratislavská hudobná scéna?

JP: V Bratislave bolo pár stabilných miest, kde sa hrávalo už roky, ale nemyslím si, že vznikali nejaké zásadné nové priestory, kde by sa lepšie hralo. Skôr naopak. Fanúšikovia si mohli živú hudbu užívať najmä v neklimatizovaných vonkajších priestoroch, aj to len do desiatej večer. Bratislava sa v tomto smere netvárila ako hlavné mesto, kde by kultúra mala vyššie postavenie. Situácia tu určite nebola dobrá ani pred pandémiou.

A čo záujem ľudí, hudobných fanúšikov?

JP: Ten rástol určite. Pred pandémiou sem chodilo pomerne veľa turistov, bolo tu aj dosť študentov. Ako organizátor viem, že keď sa mi podarí zorganizovať dobrý koncert, tak naň prídu aj ľudia z iných častí Slovenska, dokonca aj z Viedne. Záujem ľudí by určite bol, pokiaľ by mali kam a na čo chodiť.

Kde najradšej hrávate vy?

JP: Neviem, či je to práve najlepší priestor, ale nám kapacitne najviac vyhovuje MMC. Nemyslím si však, že spĺňa európsky štandard z pohľadu vzduchotechniky a iných faktorov. Na druhú stranu je to pochopiteľné, keďže priestor nie je financovaný grantmi a na jeho zlepšenie jednoducho nie je dosť prostriedkov – najmä teraz, po pandémii.

Čo teda Bratislave chýba z hľadiska kultúrneho vybavenia?

JP: Bratislava potrebuje kultúrny a funkčný priestor. Mal by byť hygienicky, akusticky, vzduchotechnicky a kapacitne adekvátny statusu hlavného mesta. Na Slovensku sa zvyknú preplňovať priestory, aj keď je naplnená kapacita, pokojne pustia dnu ešte tisíc ľudí, aby zarobili na lístkoch. V týchto situáciách sa však vytvárajú rady, nestíhajú bary, obsluha a podobne. Po najhoršej pandémii by Bratislava potrebovala reštart.

JV: Pred pandémiou dopyt určite bol, no infraštruktúra masívne zaostávala. V posledných piatich rokoch aj postupne zanikali kluby, medzi nimi Nu Spirit, Subclub a ďalšie. Klubová scéna tu bohužiaľ zomrela.

Čomu ste sa ako kapela venovali počas pandémie?

JV: Keďže sme sa nemohli stretávať, pracovali sme každý sám. Aj nový album, ktorý sme vydali počas pandémie, bol nahratý prakticky ešte pred ňou. Keďže vyšiel na začiatku prvého lockdownu, museli sme zrušiť všetky sprievodné aktivity, promo akcie, turné, koncerty a podobne.

JP: Živá bola iba online scéna, čo nám aspoň trošku pomohlo. To však nestačí.

Foto: Tibor Geci

Využili ste čas bez koncertov a podujatí aspoň na nejaké experimentovanie, skúšanie nových vecí?

JV: V podstate sme ani neboli spolu, čiže na nejaké experimentovanie nebol priestor. Pri tvorbe fungujeme kolektívne ako kapela a keďže sme sa nemohli fyzicky stretnúť, nič sme nedokázali urobiť. Opatrenia sa na chvíľu uvoľnili v lete 2020, no ani vtedy sme nemali priestor na tvorbu, keďže sme boli radi, že konečne môžeme vystupovať. Následne prišla zima, ktorá bola veľmi depresívna. Podľa vyhlášok sme sa nemohli ani stretnúť v skúšobni, keďže nepochádzame z jednej domácnosti.

Mohli ste sa vďaka neočakávaným okolnostiam aspoň venovať rodinám či iným aktivitám?

JP: Ja som sa počas pandémie vrátil do Trenčianskych Teplíc a zapojil som sa do rodinného biznisu v hoteliérstve.

Čo očakávate od tohto leta?

JP: Ak sa nič nezmení, tak máme naplánovaných veľa koncertov. Týždenne nás čakajú dve až tri vystúpenia.

JV: Leto bude pre nás zamerané na koncerty. Hrať budeme napríklad v rámci Grape koncertov na Tyršovom nábreží, na Devíne, na trhovisku Miletičova, v okolí Bratislavy v Pezinku a v Modre a na mnohých ďalších miestach po celom Slovensku.

Keďže ste kapela z Bratislavy, je odtiaľto aj gro vašich fanúšikov?

JP: Bratislava je univerzitné mesto, čiže asi sa nedá hovoriť iba o Bratislavčanoch.

JV: Ale je to možné. Aj podľa demografických štatistík na Facebooku nám vyplýva, že Bratislava je číslo jedna medzi fanúšikmi. Máme tam napríklad aj Brno, čo môžu byť najmä študenti z Bratislavy a celého Slovenska.

Obaja bývate v centre hlavného mesta. Aký máte vzťah k Bratislave?

JP: Ako malý som žil v Petržalke, takže naozajstné mesto som videl až ako staršie dieťa, Dunaj sme veľmi neprekračovali. Neskôr sme sa presťahovali do Zálesia, odkiaľ som dochádzal na gymnázium na Grösslingovu. Zo začiatku to bolo v pohode, ale keď sa ten smer začal plniť, dopravná situácia bola neúnosná. Teraz už jedenásť rokov bývam na Šafárikovom námestí a plánujem tu s rodinou ostať. Je to super lokalita.

JV: Ja mám trochu iný príbeh. Som východniar, ktorý žije v Bratislave. Prvýkrát som tu bol na školskom výlete, keď som mal šestnásť rokov. Neskôr som tu študoval na vysokej škole, počas ktorej som býval päť rokov v Mlynskej doline na internátoch. Následne som si vyskúšal život v podnájme na rôznych sídliskách, v Petržalke, na Dlhých dieloch a inde. Nakoniec sme si s manželkou kúpili byt na Dostojevského rade, kde sme doteraz. Pochvaľujem si to a nechcem odtiaľto odísť.

Vás teda nezasiahla móda homeofficov a práce z domu, v rámci ktorej sa ľudia sťahujú skôr z mesta na perifériu?

JV: Ja som mestský človek. Potrebujem tu byť, keďže sa tu organizujú akcie a pracujem tu. Moje deti tu majú kamarátov a chodia tu do školy. Samozrejme, pociťujem deficit vidieka, no chcem ho vyriešiť chalupou, kde by sme mohli tráviť víkendy. Byt a chalupa je pre mňa ideálna kombinácia.

Foto: Tibor Geci

Ako vnímate vývoj nového centra Bratislavy?

JP: Osobne čakám, ako dopadne Vydrica a či sa niečo vymyslí so Staromestskou ulicou.

JV: Nový downtown je super. Bulvár a niektoré projekty, ktoré sa tam stavajú, sa mi páčia. To prostredie má ľudskú mierku. Sú tam ihriská, verejný priestor, trávniky, fontány a podobne. Má to potenciál. Vyzerá to tak, že celá zóna nového centra bude funkčná, už dnes sem chodíme aj s deťmi na ihrisko. Zatiaľ sa mi pozdáva, uvidíme, čo bude ďalej.

Aké sú vaše obľúbené miesta v Bratislave?

JP: Rád chodievam do Horského parku, a rád sa prechádzam po nábrežiach.

JV: Ja to mám podobne. Páči sa mi okolie Dunaja a jeho mosty, chodievame tade behávať. Taktiež je skvelé, že máme rozsiahle mestské lesy.

Počas pandémie začali ľudia chodiť viac do prírody, do okolitých lesov Malých Karpát. Prepadli ste aj vy tomuto trendu?

JV: Boli sme viac menej donútení, keďže sa nedalo ísť mimo okres. Jednotlivé miesta som poznal aj predtým, no nikdy som si neuvedomoval ich prepojenosť. Počas pandémie sme objavovali nové miesta a prepojenia, napríklad zo Železnej studničky na Peknú cestu a podobne.

Ktoré sú vaše obľúbené budovy z hľadiska architektúry alebo historického významu?

JV: Určite sa nájdu. Ja mám svojím spôsobom rád Slovenský rozhlas, aj keď by si zaslúžil rekonštrukciu.

JP: Určite áno. Ja sa zas teším na Slovenskú národnú galériu po rekonštrukcii. Vzťah mám aj k Istropolisu, jazdil som tam na skateboarde, tancoval som tam vo folklórnom súbore, rád som tam trávil čas a aj zo školy sme tam chodili na akcie.

Ako vnímate jeho súčasný stav?

JP: Myslím si, že takéto budovy by sa mali skôr rekonštruovať ako búrať. Štát sa naňho bohužiaľ vykašľal a odkúpil ho súkromný investor, ktorý ho chce prerobiť. S tým nič neurobíme.

Čo podľa vás potrebuje kultúra v Bratislave, aby sa postavila po pandémii na nohy?

JV: Ako sme hovorili v úvode, najviac tu chýba infraštruktúra. Klubová scéna zomrela a Bratislava nemá pekný, slušný a reprezentatívny priestor, kde sa dá urobiť veľký koncert na úrovni 21. storočia.

JP: Chýba tu multifunkčná sála pre divadlá, koncerty aj iné akcie. Ideálne by bolo, keby bola multifunkčná a mala kapacitu aj pre štyristo ľudí, aj pre dvetisíc ľudí. Nemôže však byť tak ďaleko od centra, ako je napríklad Refinery Gallery pri Slovnafte. Mala by byť napríklad dostupná električkou.

Električka pri budovách kultúry je v Bratislave kontroverznou témou. Vy si teda myslíte, že sem patrí?

JP: Pokiaľ nejde rýchlo a trať je dostatočne odhlučnená, nemám s tým problém. Takéto budovy by mali byť ľahko dostupné aj inak ako autom, a električka je ideálne riešenie. Páči sa mi napríklad, ako je urobená karloveská radiála – je vidieť, že primátorom Bratislavy je architekt. Ešte by som doplnil, že nám tu chýba amfiteáter, ktorý by sa taktiež dal využiť na rozličné akcie. Na záver treba spomenúť jeden skvelý priestor – Starú tržnicu, pri ktorej je škoda, že akcie sú obmedzené kvôli sťažnostiam ľudí, čo bývajú okolo.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.