Ako sa cítite, keď prechádzate centrom Bratislavy na ceste do práce, do školy alebo domov? Ako sa mení vaša nálada po hodinách strávených v kancelárii alebo oddychom v parku? Prostredie, v ktorom žijeme a pracujeme, nás ovplyvňuje viac, než si uvedomujeme. Neuroarchitektúra je vedný odbor prepájajúci architektúru s neurovedou, ktorý skúma, ako budovy a verejné priestory formujú naše emócie, sústredenie či psychickú pohodu. Táto pomerne mladá disciplína svoje využitie v praxi nachádza aj v Bratislave.
Neuroarchitektúra ako prekladateľ tichého jazyka
Medzi priekopníkov prepájania architektúry s poznatkami neurovied patrí John P. Eberhard, ktorý v roku 2003 v americkom San Diegu založil Akadémiu neurovedy a architektúry. Akadémia spája popredných neurológov s architektmi, ktorí skúmajú, ako môžu priestory okolo nás ovplyvniť psychickú pohodu, zdravie a kognitívne funkcie ich užívateľov.
Už v minulom storočí boli publikované štúdie, ktoré skúmali vplyv okolitého prostredia na rôzne skupiny ľudí. Roger Ulrich v roku 1984 preukázal, že pacienti s výhľadom na zeleň potrebovali po operáciách menej liekov proti bolesti a boli kratšie hospitalizovaní ako pacienti, ktorí mali výhľad na protiľahlú budovu.
V novšej publikácii z roku 2009 dokázala jej autorka Esther M. Sternbergová, že okolité prostredie, dostatok prirodzeného svetla a bezpečná atmosféra znižujú množstvo stresového hormónu v krvi a stimulujú regeneračné procesy. Z roka na rok vychádzajú ďalšie práce, ktoré dokazujú, že architektúra, svetlo a zeleň majú na psychické zdravie ľudí väčší vplyv, ako sme si mysleli.
„Obyvatelia rozvinutých krajín trávia viac ako 90 percent času vo vnútri, pričom čelia rastúcim zdravotným a psychickým problémom. Práve neuroarchitektúra ponúka riešenia v zdravotníctve, školách, pracoviskách aj v mestskom plánovaní. Cieľom je navrhovať také priestory, ktoré nám zlepšujú náladu a podporujú našu produktivitu. Dá sa povedať, že naša myseľ a fantázia sú tichým jazykom stratégií, ktoré môžu architekti implementovať v takýchto budovách,“ hovorí architekt Martin Stohl, ESG manažér JTRE.
Neuroarchitektúra nás ovplyvňuje každý deň
V posledných rokoch využíva toto odvetvie rôzne simulácie virtuálnej reality a pokročilé zobrazovacie metódy mozgu na pochopenie, ktoré architektonické formy regulujú stresové reakcie. Štúdie ukázali, že nás ovplyvňuje veľkosť okien, výška stropu, proporcie miestnosti či tvar priestoru.
„Povedzme si jednoducho, funguje to aj naopak. Klaustrofóbne miestnosti alebo nedostatok prirodzeného svetla môžu vyvolávať únavu, stres či dokonca depresiu. Hoci si to často neuvedomujeme, neuroarchitektúra ovplyvňuje naše každodenné zážitky. Ak sa v nejakom priestore cítite príjemne, je pravdepodobné, že jeho dizajn bol vytvorený s ohľadom na jej princípy,“ vysvetľuje odborník.
Je to dôvod, prečo je kľúčové navrhovať obytné priestory, ktoré podporujú duševnú pohodu a prirodzené fungovanie nervovej sústavy. V kontexte architektúry a priestorového dizajnu Martin Stohl zdôrazňuje, že otvorené a vzdušné priestory navodzujú pocit slobody a pomáhajú znižovať stres. Naopak, preplnené a chaotické prostredie môže zvyšovať úzkosť a negatívne ovplyvňovať sústredenie.
Významnú úlohu zohráva aj prirodzené svetlo, ktoré reguluje cirkadiánne rytmy a tým ovplyvňuje spánok, náladu aj produktivitu. Nedostatok svetla či nevhodné umelé osvetlenie môže viesť k únave a celkovému poklesu energie.
Spomeňte si na svoj pracovný deň
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako prostredie, v ktorom pracujete, ovplyvňuje vašu náladu, energiu či schopnosť sústrediť sa? Martin Stohl zhrnul tri teórie, prostredníctvom ktorých môžete sami posúdiť, do akej miery na vás vplýva neuroarchitektúra.
Teória prirodzeného svetla
Prirodzené svetlo a premyslené farebné schémy môžu podporovať produktivitu a vitalitu, zatiaľ čo nevhodné osvetlenie alebo absencia zelene môžu zvyšovať únavu a stres. Napríklad športové tímy túto skutočnosť využívajú ako výhodu proti súperovi. Slávny Bayern Mníchov má v šatni hostí nainštalované nepríjemné ostré svetlo, ktoré narúša koncentráciu hráčov.
Teória akustického komfortu
Podľa profesora Mathiasa Basnera, ktorý sa počas svojej kariéry venoval kvalite spánku, je vhodná zvuková akustika a dobrá izolácia jedným z kľúčových faktorov, či sa v interiéri cítime dobre. Vhodne rozmiestnené reproduktory s upokojujúcimi zvukmi prírody môžu významne spríjemniť malé, tesné priestory ako výťahy či toalety. Takisto narušenie ticha malou fontánou dokáže zlepšiť akustický komfort.
Teória priestorovej organizácie
Priestor, v ktorom sa pohybujeme, ovplyvňuje náš pocit slobody a orientácie. Otvorené a vzdušné priestory podporujú kreativitu, znižujú pocit stiesnenosti a uľahčujú navigáciu. Naopak, preplnené či chaotické prostredie môže vyvolávať úzkosť a znižovať produktivitu. Preto je dôležité, aby architektonické riešenia ponúkali dostatok priestoru na pohyb a prirodzené rozdelenie funkčných zón.
Neuroarchitektúra a jej využitie na Slovensku aj v zahraničí
Vo svete sú typickými príkladmi vizionárske spoločnosti ako Google, Microsoft či Amazon, ktoré využívajú princípy neuroarchitektúry. Ich kancelárske priestory sú navrhnuté tak, aby podporovali kreativitu, produktivitu a pohodu zamestnancov, pričom zároveň reflektujú preferencie mladej generácie Z.
Tieto priestory využívajú flexibilné pracovné zóny, tiché miestnosti na sústredenie a otvorené priestory na spoluprácu. Kľúčom k úspechu je aj vizuálna pestrosť. Tieto tri spoločnosti kladú dôraz na hru s farbami a umením, ako aj na začlenenie prírodných prvkov. Prejavuje sa to napríklad v podobe zelených stien alebo vnútorných záhrad. Neoddeliteľnou súčasťou je ergonomický nábytok a správne zvolené osvetlenie.
„Neuroarchitektúra a princípy wellbeingu už nie sú na Slovensku neznáme. Napríklad v našej spoločnosti JTRE už dlhšie využívame certifikačný systém WELL, ktorý vychádza z vedeckých poznatkov v oblasti neuroarchitektúry. V Downtown Yards rastie materská škola z dreva, v Zuckermandeli sme kládli dôraz na zelené strechy a terasy, Pribinova 40 ponúka nadštandardné cyklozázemie a verejné priestory Eurovea City sme tvorili v spolupráci so svetoznámou architektkou Beth Galí. Všetky naše projekty teda prepájajú princípy ESG s pohodou a zdravím ich užívateľov aj verejnosti,“ uzatvára expert JTRE Martin Stohl.
