Devínske vinohradníctvo sa môže pochváliť tradíciou siahajúcou až do čias Keltov. Archeologické nálezy nádob na víno i historické dokumenty potvrdzujú, že miestne víno bolo kedysi tak cenené, že ho cisár Leopold I. v roku 1688 chránil ochrannou známkou. Devín nepatrí medzi najznámejšie vinárske lokality Slovenska. O tom, ako dnes vyzerá vinohradníctvo v tejto časti Bratislavy, prečo má podľa neho zmysel v ňom pokračovať a akú budúcnosť môže mať, porozprával vinár Filip Nagy z vinárstva Zlatý Roh.
Ako ste sa dostali k vinohradníctvu v Devíne? Čo vás motivovalo začať práve tu?
V Devíne som cítil niečo, čo sa inde len veľmi ťažko hľadá. Surovú krásu krajiny, tichý rešpekt k tradícii a zároveň silný potenciál vybudovať niečo autentické od základov. Nebol to len vinohrad. Bolo to miesto, ktoré má dušu. A ja som nechcel len vyrábať víno. Chcel som tvoriť víno, ktoré má zmysel.
V čom je Devín ako vinohradnícka lokalita výnimočný? Môžete spomenúť aj typické odrody, ktorým sa tu darí?
Máme vápenaté podložie, ktoré je vo vinárstve synonymom minerality a štruktúry. Vysoké pH pôdy, juhovýchodné svahy, blízkosť Dunaja a Moravy tvoria podmienky, ktoré víno doslova pretvárajú na niečo nezameniteľné. Výborne sa tu cíti Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Pinot Noir, ale aj Merlot, Cabernet Sauvignon či starý pôvodný Vavrinec. A my sme k tomu pridali aj Frankovku a Cabernet Franc z rešpektu k histórii a z lásky k charakteru.
Ako by ste opísali súčasný stav vinohradníctva v Bratislave, najmä v Devíne? Dochádza podľa vás k úpadku, alebo skôr k jeho renesancii?
Dlhé roky sa vinohradníctvo v Bratislave skôr vytrácalo. Prišla éra rýchlych biznisov, zástavby, betónu. Ale posledné roky vidím renesanciu, pomalú, tichú, ale úprimnú. Ľudia opäť hľadajú spojenie s pôdou, so sezónou, s rytmom prírody. V Devíne vznikajú nové iniciatívy, nové výsadby a ja mám pocit, že to najlepšie nás ešte len čaká.
Aké konkrétne kroky ste vo vašom vinárstve podnikli v rámci obnovy vinohradov? Začínali ste úplne od nuly, alebo ste nadviazali na pôvodné výsadby?
Začínali sme naozaj na holom kopci. Časť vinohradov bola úplne zničená, burinou zarastená história. Ale našli sme aj niečo výnimočné, štyri pôvodné riadky Svätovavrineckého zo 70. rokov, ktoré sme zachránili. Všetko nové sme vysádzali z top klonov, s ohľadom na pôdu, sklon svahu a mikroklímu. Všetky výsadby sú v bio režime, s dôrazom na biodynamiku a rešpekt k cyklom prírody.
Ako ovplyvňujú vinohradníctvo v Devíne klimatické zmeny či mestské prostredie? Vnímate za posledné roky nejaké výrazné zmeny?
Klimatické zmeny cítime všetci. Viac extrémov, horúčavy, prívalové dažde, sucho. Ale my nepoužívame chémiu. Snažíme sa, aby pôda bola zdravá, aby réva mala silu a vedela si poradiť sama. A funguje to. Vnímam vinohrad ako živý organizmus, ktorý keď rešpektujete, dokáže reagovať. Mesto prináša výzvy, ale aj možnosť ukázať ľuďom, že vinárstvo nemusí byť niečo vzdialené, len na vidieku.
Zapájajú sa do obnovy vinohradov aj mladí ľudia alebo noví vinári? Vidíte záujem o pokračovanie tejto tradície?
Áno, a to je na tom to najkrajšie. Mladí ľudia sa prestávajú báť špiny za nechtami. Prichádzajú na to, že práca s pôdou nie je len drina, ale aj filozofia, spôsob života. Nie sme konkurencia, sme komunita. A čím viac budeme ťahať za jeden povraz, tým lepšie pre terroir aj pre víno.
Ako spolupracujete s mestom alebo mestskou časťou? Máte pocit, že samospráva podporuje miestne vinohradníctvo?
Snažíme sa komunikovať. Nie je to vždy jednoduché, ale verím, že vzťah sa bude prirodzene zlepšovať. Vinohradníctvo zatiaľ nemusí byť vnímané ako úplná priorita, no pritom zohráva dôležitú úlohu v zachovaní kultúrneho dedičstva, krajinného rázu a biodiverzity. Veríme, že spoločným úsilím ukážeme, že vinohrad má význam nielen pre víno, ale aj pre ľudí, krajinu a komunitu.
Aký je váš osobný cieľ alebo vízia pre vinohradníctvo v Devíne v najbližších rokoch? Čo by ste si želali, aby sa zmenilo alebo zlepšilo?
Moja vízia je jednoduchá, aby sa Devín opäť stal rešpektovaným vinohradníckym menom na mape. Chcem, aby ľudia, ktorí ochutnajú naše vína, či už v Kodani, v Berlíne alebo v malom bistre pod hradom, cítili, že pijú niečo pravdivé. Víno, ktoré neklame, neobchádza poctivú cestu a vzniklo z rešpektu. Ak sa nám podarí zachovať pôdu, vysadiť ešte pár hektárov, zapojiť mladých a vybudovať komunitu, potom budeme vedieť, že to má zmysel.
