Funkcionalizmus zanechal v Bratislave stopu, ktorú nemožno prehliadnuť. Tvarová čistota, dôraz na praktickosť a hľadanie novej estetiky v jednoduchosti sa v 30. rokoch 20. storočia premietli aj do obytných víl a verejných budov. Dnes sú tieto stavby nielen architektonickým dedičstvom, ale aj živými svedkami toho, ako sa naše hlavné mesto usilovalo zaradiť medzi moderné európske metropoly.
Vila doktora Dvořáka – skrytá perla na hradnom kopci
Vila MUDr. Jozefa Dvořáka, postavená v polovici 30. rokov, sa nachádza v pokojnej rezidenčnej oblasti na Mudroňovej ulici. Český architekt Jindřich Merganc tu dokonale využil princípy funkcionalizmu: Čisté horizontálne línie, plochú strechu a veľké presklené steny, ktoré prepájajú interiér so záhradou. Dom pôsobí moderne a pritom komfortne – nechýba mu garáž či terasa a nachádzali sa v ňom aj oddelené priestory pre lekársku prax. Dodnes pôsobí ako manifest novej, odvážnej elegancie, ktorá sa nebála tradíciu vymeniť za progresívny životný štýl.
Vila Jaroň – elegancia s výhľadom
Na svahoch pri bratislavských Palisádach vyrástla v 20. a 30. rokoch ďalšia ukážka bratislavskej funkcionalistickej architektúry – vila inžiniera Karola Jaroňa, vtedajšieho riaditeľa vydavateľstva Slovenská grafia. Stavba využíva členitý terén a otvára sa výhľadom na panorámu mesta. Jej autori, významné architektonické duo Alois Balán a Jiří Grossman, využili prísne geometrické tvary doplnené subtílnymi detailmi, ktoré zmierňujú strohosť. Vďaka premyslenému dispozičnému riešeniu sa interiér kúpe v dennom svetle a plynule prechádza do vonkajších terás. Vila Jaroň sa v medzivojnovom období stala symbolom ideálu moderného bývania – súkromného, pohodlného, ale zároveň reprezentatívneho.
Kochovo sanatórium – architektúra v službách medicíny
Jednou z najvýznamnejších funkcionalistických stavieb Bratislavy je bezpochyby Kochovo sanatórium na Partizánskej ulici. Gynekologická a pôrodnícka klinika, založená MUDr. Karolom Kochom v roku 1931, bola v čase svojho vzniku považovaná za jednu z najmodernejších nemocníc v strednej Európe. Architekt Dušan Jurkovič a jeho tím tu skombinovali najnovšie poznatky medicíny s estetikou funkcionalizmu: Veľké okná, ktoré dnu vpustili svetlo a vzduch, strešné terasy pre pacientov a rozsiahlu záhradu slúžiacu ako súčasť liečebného procesu. Aj dnes pôsobí sanatórium fascinujúco – ako miesto, kde sa architektúra stala priamym nástrojom uzdravovania.
Vila Stein – reprezentácia moderného podnikateľa
Na bratislavskej Kolibe vyrástla v 30. rokoch aj známa vila Stein, patriaca tradičnej pivovarníckej rodine. Jej architektúra, navrhnutá Fridrichom Weinwurmom a Ignácom Vécseiom, spája prísnosť funkcionalistických tvarov s istou dávkou reprezentatívnosti. Okrem obytných priestorov mala vila aj rozľahlé spoločenské miestnosti určené na prijímanie hostí. Veľkorysosť pôdorysu, terasy orientované na juh a panoramatické výhľady na mesto dodávajú vile výnimočný charakter. Je dôkazom toho, že funkcionalizmus dokázal byť nielen praktický, ale aj spoločensky prestížny.
Dedičstvo, ktoré formuje identitu mesta
Dnes sa funkcionalistické vily v Bratislave ocitajú na križovatke medzi minulosťou a budúcnosťou. Mnohé z nich prešli rekonštrukciami, iné ešte len čakajú na záchranu. Všetky však majú spoločné to, že vnášajú do mesta odkaz epochy, keď architektúra hľadala nové výrazové prostriedky a verila v silu racionálnej krásy. Vila doktora Dvořáka, Jaroňova vila, Kochovo sanatórium aj vila Stein sú dôkazom, že aj v Bratislave vznikali stavby porovnateľné s tým najlepším, čo v medzivojnovom období ponúkali okolité metropoly.
