Dlhé zimné sviatočné večery sú ako stvorené pre čítanie literatúry. Knihy sú zároveň jedným z najčastejších a najobľúbenejších vianočných darov. Ak vás zaujíma architektúra, urbanizmus, dizajn či sebarozvoj, alebo hľadáte tip na zaujímavý knižný darček, inšpirujte sa výberom osobností z týchto oblastí.
Matej Hakár, fotograf
Začiatkom decembra som sa presťahoval a samozrejme, nový byt si vyžaduje rekonštrukciu. Tá sa neustále naťahuje a prečo to vlastne hovorím? Je to premostenie na rozčítanú knihu Hlboká práca od autora Cala Newporta, ktorý nás nabáda, aby sme sa sústredili na kognitívnu náročnú úlohu bez rozptýlenia mysle. Cieľom sú výstupy, ktoré majú hodnotu a kvalitu. Opozitom je zahlcovanie sa množstvom úloh pre úlohy, ktoré vytvárajú pocit efektívnosti. Bohužiaľ, je to akýsi trend doby, v ktorej žijeme a ktorej to aj vyhovuje. Túto tému pokladám za dôležitú aj pri mojom osobnom rozvoji. Domnievam sa, že v prostredí, kde sa sústredíme na podstatné a prínosné úlohy, dokážeme ako jednotlivci a spoločnosť zažiť šťastie už zo samotného procesu a nie len výsledku. Túto knihu by som odporučil čitateľom na sviatky. Samozrejme, môžem byť spochybnený, že počas sviatkov nabádam siahnuť po literatúre osobnostného rozvoja, no je to vec voľby. Túto knihu by som rovnako a špeciálne odporučil aj môjmu generálnemu realizátorovi stavby. Možno by sme si skvalitnili celý proces rekonštrukcie.
Laura Krišteková, vedúca vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied
Čítanie patrí medzi moje najobľúbenejšie činnosti už od detstva . Aj keď mám v poslednom období menej voľného času, na stránkach kníhkupectiev pravidelne sledujem všetky knižné novinky. Priebežne zásobujem našu domácnosť novými publikáciami s nádejou, že ich raz všetky prečítam. V poslednom období sa mi podarilo rozčítať knihu od mojej rovesníčky Weroniky Gogola Ufo nad Bratislavou (Absynt, 2022), ktorá veľmi vtipným a trefným spôsobom opisuje slovenskú realitu z jej osobného poľského pohľadu. Je to však mimoriadne osviežujúce čítanie aj pre nás „domácich“ a mne osobne dáva pocit, že aj napriek všetkým negatívnym udalostiam z našej blízkej i vzdialenej minulosti je Slovensko krajina, v ktorej stojí za to žiť. Z kníh zameraných na tematiku architektúry (či teórie architektúry a urbanizmu) mám rozčítané rozhovory Patrika Garaja s Henrietou Moravčíkovou Neslušne nadšená (Modré kreslo, 2022) a architektonického sprievodcu rekonštrukciou Slovenskej národnej galérie Biela a Červená (Eva S. Kotláriková, Alexandra Kusá, SNG, 2022), keďže znovuotvorenie SNG považujem za najvýznamnejšiu kultúrnu udalosť tohto roka.
Karol Görner, architekt, urbanista, pedagóg, prodekan pre rozvoj na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave
Keď som sa zamýšľal nad tým, ktorú knihu odporučiť prečítať kolegom architektom, urbanistom, developerom, alebo vo všeobecnosti všetkým, čo sa zaujímajú o problematiku architektúry a urbanizmu, napadlo mi prirodzene viacero titulov. Napokon som si spomenul na knihu Edwarda Glaesera Triumf mesta, ktorú som sám dostal a čítal práve počas Vianočných sviatkov. Napriek tomu, že ide o odbornú publikáciu, kniha je písaná jazykom prijateľným pre široké spektrum čitateľov. Autor z pohľadu mestského ekonóma objasňuje výnimočnosť a význam miest pre ľudskú civilizáciu a ponúka návody, ktorým smerom by sa mestá v budúcnosti mali uberať. Významnou témou, ku ktorej sa autor neustále vracia, je hustota zaľudnenia. V knihe sú nám predostreté dôkazy o tom, že vyššie mestské hustoty zaľudnenia majú pozitívny vplyv na vzdelanie, zdravie, lepšiu dostupnosť kultúry, gastronómie či zníženie využívania automobilov. Autor sa v knihe nevyhýba ani kontroverznejším témam, otvorene hovorí o potrebe vyššieho spoplatnenia individuálnej automobilovej dopravy, vyjadruje svoj názor na rozvoj mesta v kontexte pamiatkovej ochrany, polemizuje o vzťahu medzi veľkosťou hlavného mesta a demokratickými pomermi v krajine. Napriek tomu, že jeho pohľad sa opiera najmä o ekonomické a demografické ukazovatele a ja sám som mal k niektorým jeho záverom výhrady, určite odporúčam si túto knihu prečítať.
Martin Stohl, manažér pre udržateľnosť v JTRE
Napriek tomu, že v poslednom čase čítam najmä odbornú literatúru a elektronické médiá, na nočnom stolíku mám vždy poruke zopár rozčítaných knižiek. Ten pocit držať tradičnú papierovú knihu elektronika nikdy nenahradí. Je medzi nimi Happy City, ktorej autorom je kanadský žurnalista Charles Montgomery a má i podtitul: Transformácia našich životov prostredníctvom urbanistického navrhovania. Prvým kľúčovým slovom je „happy“ – v posledných dvoch dekádach sme zaznamenali exponenciálny nárast serióznych výskumov a štúdií, ktoré sa zaoberajú šťastím, pohodou či well-beingom. Súčasne s tým sa do stredobodu pozornosti dostal záujem o riešenie chronických neduhov mesta. Montgomery sa v knihe Happy City podujal dať do súvislosti tieto dve témy a má ich skvele podložené a vyargumentované, vrátane mnohých konkrétnych príkladov. Dokazuje, že spôsob, akým je mesto, resp. jeho časť navrhnutá, má zásadný vplyv na náladu, správanie a celkovú spokojnosť obyvateľov. Pritom, napríklad téma rozumného zahusťovania miest, namiesto podpory výstavby satelitov, je zároveň aj prioritou z hľadiska udržateľnosti. Ušetríme čas na cestovaní a zároveň znížime uhlíkovú stopu. Úlohou mesta, investorov aj architektov je preto začať venovať väčšiu pozornosť témam, ako vie dané prostredie podporiť blaho obyvateľov.
