Devínska Kobyla, Malé Karpaty aj rozľahlé lužné lesy v okolí Dunaja. Na prvý pohľad je Bratislava zeleným mestom, v ktorom nie je núdza o dostatok stromov či zelených plôch. Podľa arboristu Tomáša Fraňa však až v posledných rokoch vidieť strategický prístup vedenia mesta k rozvoju zelene, a v porovnaní so susednými metropolami má naše mesto čo doháňať. Prečítajte si ďalší zo seriálu rozhovorov Spokojný život v meste.
Podľa analýzy agentúry TravelBird z roku 2018 je Bratislava tretie najzelenšie mesto spomedzi 50 európskych miest. Vnímate tak naše mesto aj vy?
Je veľmi ťažké povedať, podľa akej metodiky sa posudzuje, či je mesto najzelenšie. Záleží na tom, či sa počítajú štvorcové metre zelenej plochy vzhľadom na celkovú rozlohu mesta, či je to intravilán, extravilán, či sa do toho počítajú Karpaty, priľahlé lužné lesy a podobne. Keď sa na to pozrieme z hľadiska štatistiky dostupnosti zelene napríklad pre mamičky s kočíkom, Bratislava na tom nie je najlepšie. Takýchto plôch máme oveľa menej ako napríklad Viedeň.
Vnímate v tomto smere posun k lepšiemu?
Určite sme na tom lepšie ako pred štyridsiatimi rokmi, keď sa sídliská budovali buldozérmi. Urbanizmus a krajinná architektúra má kvôli minulosti obrovské nedostatky v porovnaní s mestami západu. Až po zmene režimu a prelome tisícročí sa tento stav začal opravovať, ako sa len dalo, ale niektoré nedostatky sa napraviť jednoducho nedajú.
Aká je hlavná prekážka rozvoja zelene v meste?
Sú to inžinierske siete, ktoré sú roztrúsené tak, že bránia vysádzaniu a umiestňovaniu novej zelene. Napríklad dlhá Prístavná ulica má v strede zelený pás, ktorý je ako stvorený pre výsadbu stromov. Bohužiaľ v jeho vnútri vedie jeden z najhrubších elektrických káblov v Bratislave, ktorý nie je dostatočne izolovaný, a tak nemá zmysel tu umiestňovať dreviny. Za normálnych okolností mohol byť umiestnený niekde na kraji vozovky, kde by k nemu bol jednoduchý prístup bez nutnosti obmedzovania dopravy, a v strede sme mohli mať krásne stromoradie. Ešte horší príklad sú siete, o ktorých ani mesto nemá prehľad, kadiaľ vedú.
Ako sa stromom žije v meste?
Strom má v meste kratšiu životnosť, než v prirodzenom prostredí, teda v lese. Stromy sú v meste stresované nedostatočným priestorom na korene, majú obmedzený prístup k vlahe a živinám, a to sme stále iba pri zlých podmienkach, ku ktorým sa pripájajú všetky veci, čo mu ubližujú. Tam patrí spevnený povrch na koreňovej sústave, fasády budov a okná, z ktorých sa odráža slnečné žiarenie, neodborné ošetrovanie, ktorého svedkami sme boli najmä v minulosti, výkopy v koreňovom priestore, smog, ohorky z cigariet, ktoré znehodnocujú vodu, psí moč a mnoho ďalšieho.
Prečo je zeleň v meste dôležitá?
Ak to mám poňať zoširoka, historicky si človek rozširoval svoje územie klčovaním lesa. Les je na tejto zemi prirodzené prostredie a človek ho začal zmenšovať a využívať jeho drevo na stavebný materiál a palivo. Až okolo roku 1700 sa začali stromy spätne vysádzať. Dnes by bolo mesto bez stromov neobývateľné, nedalo by sa tu dýchať. Stromy zvyšujú vlhkosť, filtrujú zo vzduchu prach, znižujú hluk, zabraňujú erózii pôdy, skrášľujú prostredie, upokojujú človeka, poskytujú domov ďalším potrebným organizmom a tak ďalej. Plocha v meste by sa bez stromov enormne prehrievala.
Ktoré druhy stromov majú v Bratislave najpočetnejšie zastúpenie?
Skladba stromov pramení z minulosti a aktuálne sa mení, pretože mnohým druhom sa prestalo v meste dariť. Medzi tie patrí napríklad breza, javor horský alebo javor mliečny. Najbežnejší strom v uliciach Bratislavy je dnes Brestovec západný, ktorý je tolerantný k prakticky akémukoľvek znečisteniu, potrebuje minimum pôdneho vzduchu a čím viac sa do neho zareže, tak tým viac na to reaguje. Je však náročný na údržbu.
Ako vyzerá taká údržba stromov v meste?
Ak Brestovcu odrežete spodný konár, aby bol pod ním priechodný priestor pre chodcov či cyklistov, veľmi rýchlo mu dorastie nový. Preto je potrebné vykonávať tzv. výchovný rez, pri ktorom sa malými poraneniami na strome v priebehu dvoch či troch rokov mení štruktúra stromu. V minulosti sa tento úkon vôbec nerobil a až neskôr rezali orezávači stromov veľké kusy konárov, ktoré zavadzali a spôsobovali obrovské rany stromom. Tie následne vyhnívajú a niekedy sa nikdy nezahoja, kvôli čomu sa životnosť stromov znižuje.
Aké ďalšie stromy nájdeme v uliciach Bratislavy?
V minulosti na sídliskách vysádzali mnoho hybridných topoľov. Bolo to najmä preto, lebo je to rýchlo rastúca drevina, ktorou vedeli v krátkom čase zaplniť prázdne miesta. Hybridné topole však vôbec nie sú určené do sadov či parkov. Ich využívanie spočíva v rýchlej produkcii drevnej hmoty pre palety a nábytok. Svojou prirodzenosťou patria do Petržalky, keďže to je mäkký luh v okolí Dunaja, ale po desiatkach rokov je to pre ne veľmi nevhodné prostredie, keďže nepatria medzi paneláky. Darí sa tu aj lipám a Soforám japonským.
Ako vnímate výsadbu platanov, ktoré magistrát Bratislavy vysadil napríklad na Trnavskom Mýte?
Platan je vhodný do mesta, no treba si uvedomiť, že je to najväčší európsky strom. Dorastá do výšky aj šírky štyridsiatich metrov. Platany treba sadiť tam, kde môžu túto korunu vytvoriť a kde majú priestor. Vhodná je pre ne napríklad Pionierska ulica, keďže je široká a nie sú tam žiadne trolejové vedenia. Bohužiaľ pri jej rekonštrukcii zodpovední nevytvorili na chodníku nové veľkorysé výsadbové plochy, no dosadili nové stromy do malých, nevyhovujúcich plôch.
Sú vhodné aj na Trnavské Mýto?
Áno. Je to veľké námestie, ktoré bolo pred tým na výpeku a človek sa tam cítil veľmi neútulne, čím skôr odtiaľ utekal. Teraz sa tam vytvorila oáza, vďaka čomu to podľa mňa bola dobrá voľba.
Ktoré stromy sú pre mesto najvhodnejšie?
Zoznamov vhodných stromov do mesta je veľmi veľa a stále prebiehajú štúdie. Na internete ich nájdete mnoho. A dá sa aplikovať aj na Bratislavu. Treba ale rozlišovať stanovištia v meste na pouličné stromy, ktoré sú najviac exponované a na parkové plochy. Do parkov sa samozrejme dá dať viacero druhov stromov, keďže je tam iná mikroklíma. Keby sme napríklad brezu vysadili na Šancovej ulici, tak do roka umrie. No úplne pokojne ju môžeme vysadiť do nejakého polotienistého miesta s blízkou vodnou plochou či s vlhkejšou klímou, teda napríklad v okolí Draždiakov.
Kde je v Bratislave najväčšia absencia vhodných stromov?
Určite je to spomínaná Prístavná ulica alebo železnica na Trnavskom mýte, ktorá nepremáva a vedľa nej by sa tiež dalo niečo vysadiť. Nemám prehľad o tom, čo všetko tade vedie, keďže mestská infraštruktúra je komplikovaná a z minulosti nekoncepčná. Táto situácia je po rokoch zanedbávania momentálne konečne v štádiu riešenia.
Aké sú prvé kroky, ktoré by malo mesto podniknúť v rámci rozvoja zelene v meste?
Napriek tomu, že je rok 2021, Bratislava nemá spracovaný komplexný passport zelene, teda inventarizáciu všetkých stromov v digitálnej podobe. To je podľa mňa kľúčové pre kvalifikovanú správu zelene, pretože nevieme spravovať niečo, o čom nič nevieme. Rovnako dôležité je, že sa nedá nič plánovať, keďže nepoznáme ani súčasný stav. Mesto potrebuje vedieť, koľko má stromov, v akom sú stave a ako ich treba ošetrovať. Tieto resty z minulosti za sebou ťaháme už veľmi dlho a len počas tohto obdobia sa začali postupne doťahovať.
Čiže sa dá povedať, že Bratislava sa uberá dobrým smerom?
Problémy už máme našťastie definované a správne pochopené. Pred desiatimi rokmi sme na tom boli veľmi zle. Stromy tvoria skelet mestskej zelene, ale jednotlivé mestské časti riešia z ročného rozpočtu určeného na ich údržbu stále najmä podnety občanov. Problémov, ktoré ľudia so stromami majú, je nespočetne. Ľudia v bytoch do tretieho poschodia musia celý deň svietiť a najradšej by polovicu stromu orezali, ľudia od štvrtého poschodia vyššie by neodtrhli ani lístok. Úrady musia počúvať ľudí, preferencie starostov a k tomu brať do úvahy aj nadchádzajúce voľby.
Spomenuli ste Viedeň ako príklad. V čom všetkom sa ňou môže Bratislava inšpirovať?
V mnohom sme podobní Viedni, nachádzame sa pri Dunaji a na okraji mesta máme zalesnené kopce. V Bratislave sa však v minulosti výrazne ubralo z lesnej plochy, výstavba sa neustále zahryzávala do kopcov. Viedeň si podstatne skôr stanovila zákaz výstavby vo svojich okolitých lesoch. Aj v Bratislave je už situácia stabilizovaná, ale urbanizmus z minulosti, teda počet parkov, dostupnosť zelených plôch, starostlivosť aj inventarizácia stromov je vo Viedni značne lepšia. Tomu úmerné sú aj dane, životná úroveň a aj výskyt nadnárodných, významných organizácií sídliacich v meste. A to celé sa odzrkadľuje aj v rebríčku najlepších miest na život, kde je Viedeň vo vrchných priečkach.
Má Bratislava šancu dostať sa na takú úroveň?
Vidím dobré smerovanie Bratislavy, no treba si uvedomiť, že hriechy z minulosti sa nedajú opraviť zo dňa na deň. Niektoré sa nedajú opraviť vôbec. Urbanizmus a výstavba v Bratislave bola veľmi nekoordinovaná. Druhá vec je mentalita ľudí. V Rakúsku napríklad nie je potrebné povolenie na výrub stromov, napriek tomu v tejto veci nevnímam žiadne kauzy. Všetci rozumejú tomu, že stromy sú potrebné a sady a záhrady majú svoju kultúru a históriu. Chápu to ako neoddeliteľnú súčasť žitia človeka. V Bratislave ešte máme čo robiť, no myslím si, že sa uberáme dobrým smerom.
Tento článok je súčasťou série rozhovorov s ľuďmi, ktorí z pohľadu svojej profesie hovoria o spokojnosti v súvislosti so životom v meste. Prostredníctvom ich odpovedí sa dozvedáme viac o tom, ako funguje urbánna spoločnosť a ako sa môže stať spokojnejšou.
