Pravidelná aktualizácia územného plánu by mohla spomaliť rast cien bytov v Bratislave

Čas čítania: 3 minút

Koncom októbra schválilo mestské zastupiteľstvo Bratislavy zmeny a doplnky 07 územného plánu. Týkajú sa možnosti spracovávať územné plány zón v množstve nových lokalít, vďaka ktorým by sa spresnil územný plán mesta. Taktiež zavádzajú do územného plánu reguláciu vizuálnej reklamy a dotýkajú sa aj trasovania električkovej trate v tzv. downtowne – novom centre Bratislavy.

Zdroj: Shutterstock

Po dlhom čase tak boli prijaté významné konkrétne zmeny, ktoré pri uplatňovaní v praxi prinesú výsledky. Podľa Juraja Suchánka, výkonného riaditeľa Inštitútu urbánneho rozvoja, je dohadovanie zmien územného plánu dlhý a náročný proces. „Náročnosť a pomalosť tohto procesu, žiaľ, v praxi znamená neschopnosť hlavného mesta reagovať v reálnom čase na potreby aktualizácií územného plánu,“ vysvetľuje.

Juraj Suchánek. Zdroj: Archív. J. Suchánka

Posledná zmena bola prijatá pred desiatimi rokmi

Územný plán mesta a jeho doplnky predstavujú spoločenskú dohodu o možnostiach využitia územia. S ohľadom na obrovské množstvo záujmov – často aj protichodných – trvá dosiahnutie takejto dohody niekoľko mesiacov. Návrhy je potrebné prerokovať, dorokovať pripomienky a získať súhlas okresného úradu, takzvaný paragraf 25.  

„V úvode volebného obdobia predpokladalo mesto obstarávanie zmien a doplnkov 07 ešte v roku 2020, realitou je ukončenie procesu až v závere roku 2021. Toto posúva aj lokalitné zmeny, ktoré mali byť podľa toho istého harmonogramu obstarávané v roku 2021,“ pokračuje Juraj Suchánek. „Posledná ‚lokalitná‘ aktualizácia územného plánu hlavného mesta bola pritom prijatá pred desiatimi rokmi ako Zmeny a doplnky 02. Po ukončení ich obstarávaní mesto prakticky desať rokov nereagovalo na postupne sa hromadiace podnety.“

Mnoho z týchto podnetov sa týka vyššieho zastúpenia pozemkov určených na výstavbu bytových domov a rozšírenia ponuky bytového fondu v Bratislave. V súčasnej situácii vysoký dopyt a nedostatočná ponuka tlačí ceny nehnuteľností nahor a vlastné bývanie je pre ľudí čoraz nedostupnejšie. 

V Bratislave chýba približne 40 000 bytov, pričom ich výstavbu obmedzuje neaktuálny územný plán. Zdroj: Shutterstock

Kompaktné mesto, rozvoj bývania

Mnoho lokalít, ku ktorým podali vlastníci pozemkov podnety na zmenu územného plánu, sa týkajú zmeny funkcie území v prospech vyššieho zastúpenia bývania. Aj samotné vedenie mesta v materiáli Koncepcia mestskej bytovej politiky 2020 – 2030 uvádza, že súčasný územný plán je potrebné aktualizovať práve v prospech možnosti rozvoja bývania. 

Práve dostupnosť pozemkov je nevyhnutným základom pre bytovú výstavbu a v Bratislave je týchto plôch výrazný nedostatok. „Ambíciou, ktorú deklaruje súčasné vedenie mesta – a s ktorou sa plne stotožňujem – je budovanie kompaktného mesta. Zámerom je rozvíjať mesto smerom do vnútra, využívať dnes nevyužité plochy a tam, kde je to vhodné, aj citlivo zahusťovať existujúcu výstavbu,“ hovorí. 

„Na území Bratislavy máme vyše 600 hektárov brownfieldov a práve na tie by sa mala zamerať pozornosť mesta pri zmenách územného plánu. Vrátenie života do dnes chátrajúcich lokalít totiž neprinesie len bývanie obyvateľom mesta, ale zatraktívni lokality pre susedov a prinesie nové možnosti do ich okolia.“

Nové cesty dopravu neodbremenia, dôležitá je MHD

Územný plán vytvára priestor aj pre dôležité dopravné riešenia v meste. Rieši napríklad predĺženie Tomášikovej ulice, ale aj vytváranie koridorov pre nové električkové trasy. Práve plánovanie koridorov nových tratí električiek, ako aj predĺženie existujúcich tratí, môže podľa J. Suchánka výrazne podporiť rozvoj nosného dopravného systému na najbližšie desaťročia.

Električka by mohla pomôcť vyriešiť vysoký počet áut v centre Bratislavy. Zdroj: Shutterstock

„Nová rýchlostná cesta R7 síce čiastočne odbremenila mestské časti, cez ktoré automobilová doprava tranzitovala do a z centra mesta, a obyvateľom sa cesta do centra zrýchlila, určite však nedochádza k redukcii automobilov, ktoré do centra prídu, pohybujú sa tu a potrebujú parkovať. Riešením by bola výstavba novej električkovej trate, ktorá by obslúžila Podunajské Biskupice a Vrakuňu,“ tvrdí a upozorňuje, že pri konečných zastávkach by mali byť vybudované aj záchytné parkoviská, ktoré by umožnili dochádzajúcim bezpečne zaparkovať už na okraji mesta, ďalej by sa už pohybovali s využitím hromadnej dopravy.  

Povinnosť pravidelného skúmania a aktualizácie územného plánu vyplýva zo zákona. Vedenie mesta Bratislava však výsledky tohto skúmania nezverejňuje a podľa J. Suchánka je možné, že nimi ani v kompletne spracovanej forme nedisponuje. Práve kvalitne spracovaná a zverejnená analýza aktuálnosti územného plánu by bola prínosom nie len pre mesto, ale najmä pre jeho obyvateľov. „Bez jasných podkladov verejnosť len ťažko rozumie potrebám zmien územného plánu. Výsledkom pomalých aktualizácií je aj nedostatok pozemkov vhodných na bytovú výstavbu, a tým pádom drahé, ťažko dostupné byty,“ uzatvára. 

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.