Ako sa má mesto rozvíjať, komu má patriť a ako riešiť dostupnosť bývania či klimatické výzvy? Aj o takýchto otázkach chce otvárať verejnú diskusiu nové centrum pre architektúru a mestské plánovanie na Štúrovej ulici. Priestor TU-BA, ktorý založil Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), prepája odborníkov, samosprávu aj verejnosť a prináša výstavy, diskusie či workshopy o budúcnosti hlavného mesta. O tom, ako sa centru darí vytvárať priestor pre dialóg a aké témy dnes rezonujú najviac, hovorí riaditeľka MIB-u Petra Marko.
TU-BA už funguje naplno. Čo vás najviac prekvapilo na tom, ako ju ľudia prijali?
Prekvapilo ma, že ju ľudia okamžite našli a od prvej chvíle bola plná. Pravdepodobne to bolo aj vďaka nabitému programu. O to viac ma teší, že ani po niekoľkých mesiacoch záujem neopadol. Potvrdilo sa, že priestor pre témy tvorby mesta v Bratislave naozaj chýbal.
Keby ste mali opísať TU-BA jednou vetou dnes, po mesiacoch od otvorenia, čo by ste povedali?
Živá, aktívna a prístupná platforma o tvorbe mesta, ktorá spája odborníkov aj verejnosť a otvára dôležité témy o tom, ako sa Bratislava mení a môže rozvíjať.
Program je naozaj pestrý – výstavy, diskusie, pecha kucha, workshopy… Podľa čoho vyberáte témy, ktoré idú do programu?
Program v TU-BA vzniká viacerými spôsobmi. Vzniká dramaturgicky v dielni MIB-u, v spolupráci s našimi programovými partnermi alebo záujemcami o prenájom a organizovanie podujatí, ako aj v spolupráci s komunitou mladých ľudí TU-BA-YOUTH. Témy, ktoré vyberáme, súvisia s plánovaním mesta, s prípravou Metropolitného územného plánu a s tým, čím sa práve zaoberáme v inštitúte. Keď sme dokončili koncepciu brownfieldov, mali sme napríklad diskusiu o brownfieldoch. Témy sa tak generujú prirodzene. Inokedy prichádzajú spolu s hosťom, ktorého pozveme.
Ktoré podujatie alebo moment bol zatiaľ pre vás „wow, toto má zmysel“?
Pre mňa je dôležitá najmä pestrosť programu a publika, ktoré TU-BA pritiahla. Je skvelé, že každé podujatie osloví trochu inú skupinu ľudí. Osobne bol pre mňa veľkým highlightom prednáška a diskusia hlavných architektov Amsterdamu a Malmö o transformácii prístavov. Paco Bunnik aj Finn Williams patria medzi výrazné osobnosti v oblasti plánovania miest a mestá, v ktorých pôsobia, sú pre nás pri rozvoji Bratislavy ako mesta na rieke veľkou inšpiráciou. Ich návšteva a pozitívna spätná väzba na našu prácu nás zároveň utvrdili v tom, že Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s mestom pristupuje k rozvoju Bratislavy spôsobom, ktorý je porovnateľný s prístupom svetových miest, ktoré sú známe práve kvôli ich vysokej kvalite života.
Výstava „Poznáš Bratislavu?“ pracuje s dátami, mapami a grafmi. Prečo je podľa vás dôležité ukazovať mesto cez čísla a vizualizácie?
Dáta tvoria základ zodpovedného plánovania mesta. Prinášajú obraz o Bratislave, o tom, ako funguje, kde rastie, kde má rezervy a kde potrebuje zmenu. Keďže úlohou Metropolitného inštitútu Bratislavy je aj vzdelávať širokú verejnosť v témach tvorby mesta, rozhodli sme sa prvú výstavu v tomto priestore venovať práve dátam. Bratislavu predstavujeme ako prepojený systém, teda ako sieť vzťahov medzi ľuďmi, infraštruktúrou a krajinou. Čísla a vizualizácie pomáhajú meniť zložité témy na zrozumiteľný obraz, ktorý umožňuje viesť vecnú a informovanú diskusiu o budúcnosti mesta. Teší nás aj veľký záujem o komentované prehliadky a množstvo otázok, ktoré počas nich účastníci kladú.
TU-BA má byť otvorená platforma pre dialóg. Darí sa vám vytvárať priestor, kde sa stretáva mesto, odborníci aj verejnosť bez konfliktu?
Od samého začiatku sme TU-BA nevnímali ako priestor, ktorý má prinášať hotové odpovede, ale ako miesto, kde sa má viesť otvorený rozhovor o meste. Keď sa dnes pozriem na skladbu hostí a aktivít, vidím, že sa nám darí prepájať veľmi rôzne svety. Stretáva sa tu samospráva, odborníci a odborníčky, developeri, akademická obec, kultúrne inštitúcie aj aktívni obyvatelia. Často sa ukáže, že aj keď prichádzajú z odlišných východísk, dokážu nájsť spoločné hodnoty a zhodu na základných princípoch. Tento priestor tak vytvára podmienky pre otvorený, kritický a zároveň rešpektujúci dialóg. Keď sa ľudia stretnú, pýtajú sa a počúvajú, bariéry strachu či predsudkov sa postupne dajú prekonať. Pre mňa je to miesto, kde sa učíme diskutovať s rešpektom a budovať kultúru dialógu, ktorá je pre budúcnosť Bratislavy kľúčová.
Aké publikum si sem našlo cestu? Chodia aj ľudia, ktorí by normálne na architektonickú diskusiu nešli?
Typické publikum tvoria ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na tvorbe mesta alebo sa o ňu zaujímajú. Vďaka lokalite, prístupnosti priestoru, jeho vybaveniu aj témam, ktoré prinášajú programoví partneri či iné organizácie, však prichádzajú aj celkom iné skupiny. Sú medzi nimi seniori, zástupcovia kultúrneho sektora či mamičky s deťmi.
Ako pracujete s mladými, teda študentmi, stredoškolákmi či deťmi? Môže tu vyrastať nová generácia mestotvorcov?
Do debaty sa prirodzene zapájajú aj študenti a študentky architektúry a príbuzných odborov. Mladí ľudia prichádzajú aj vďaka programu TU-BA-YOUTH, ktorý sme pripravovali ešte pred otvorením centra. Spolu s nimi sme absolvovali workshopy o tom, aký program by tu radi videli. Dnes už tvoria vlastnú programovú líniu, napríklad diskusie o nájomnom bývaní či komunitné podujatia o susedstve a jeho príbehoch. Mnohí študenti prichádzajú aj na stáže do Metropolitného inštitútu Bratislavy, aby sa učili a boli pri tom, ako sa tvorí mesto.
So študentmi Vysokej školy výtvarných umení spolupracujeme napríklad na fotografickom projekte Zaostrené na mesto, v ktorom zachytávajú Bratislavu z vlastnej perspektívy. Uskutočnila sa aj pop up výstava fotografií stredoškolákov zapojených do projektu Moje miesto organizovaného Inštitútom Slovenskej komory architektov. Pre deti zo základných škôl sme vo februári spustili vzdelávací program vo forme workshopov, ktoré nadväzujú na aktuálnu výstavu. Tá nasledujúca sa bude venovať aj nášmu programu Mesto pre deti, ale o tom viac už čoskoro.
Bratislava rieši veľké témy, bývanie, verejný priestor, klimatické výzvy. Ktorá z nich dnes rezonuje najviac?
Pre mňa ide o prepojenie viacerých tém, ktoré spolu úzko súvisia. Sú to klimatická adaptácia, udržateľná mobilita a dostupné bývanie. V prípade Bratislavy ich možno zjednotiť do princípu kompaktného mesta, teda mesta krátkych vzdialeností, ktoré sa nerozrastá do krajiny. Kompaktné, zmiešané a klimaticky odolné mesto s fungujúcou verejnou dopravou a s prioritou pešieho pohybu a cyklodopravy môže zároveň ponúknuť lepšiu dostupnosť bývania aj vyššiu kvalitu života.
Čo by ste chceli, aby si človek odniesol, keď odíde z diskusie alebo výstavy? Aký pocit alebo myšlienku?
Pocit, že je súčasťou mesta. Ak sa nám podarí posilniť vzťah ľudí k mestu tak, aby sa pýtali, zaujímali sa, zapájali a mali chuť podieľať sa na jeho tvorbe, potom má tento priestor skutočný zmysel.
