Bratislava potrebuje električkový okruh. Tu je 7 dôvodov prečo

Hlavné mesto potrebuje centrálny električkový okruh, ktorý prepojí existujúce trasy, zjednoduší dopravu a odľahčí centrum. Prečítajte si, aké výhody to obyvateľom a návštevníkom mesta prinesie.

Zápchy, nehody, znečistené ovzdušie. Prudko sa rozvíjajúce hlavné mesto Slovenska má čoraz viac dopravných problémov a nároky na obslužnosť pasažierov rastú. A keďže nezostáva priveľa možností, ako riešiť automobilovú dopravu, ideálne riešenie musíme hľadať inde.

Liekom na problémy bratislavskej dopravnej infraštruktúry je budovanie nosného systému mestskej hromadnej dopravy, a to najmä električky. Výhodou Bratislavy je, že netreba začínať od nuly, a to ani zďaleka. Existujúca električková sieť je totiž výborným základom, na ktorom sa dá stavať. Je flexibilná, prevezie neporovnateľne viac ľudí ako autá či autobusy, neznečisťuje a jej prepravná kapacita v rámci Bratislavy je porovnateľná s metrom.

Hoci sú základy na kvalitnú električkovú dopravu v Bratislave stabilné, v sieti chýba centrálny okruh. Ten by odľahčil centrum mesta, pospájal súčasné radiály a podporil plynulosť dopravy. JTRE preto navrhuje doplniť električkovú sieť vetvou, ktorá tieto očakávania naplní. Ide o konkrétny návrh, ktorý dokáže Bratislavčanom a návštevníkov hlavného mesta výrazne zjednodušiť život nielen zrýchlením centra a obslúžením rozvojových častí mesta, ale aj prepojením dvoch najväčších mestských častí – Petržalky s Ružinovom.

Kadiaľ by mohol viesť prvý bratislavský električkový okruh?

Navrhovaná trať by sa mala napojiť na existujúcu električkovú trať na Šafárikovom námestí, odkiaľ by viedla poza Umelku po Pribinovej ulici, ďalej cez celú zónu Eurovea City až k mostu Apollo, kde by vyústila na Košickú ulicu. Ďalej by pokračovala cez Dulovo námestie a trh na Miletičovej až k Saleziánom, kde by sa pripojila na Ružinovskú radiálu a pokračovala smerom na Trnavské mýto.

Na novej trati by tak malo vzniknúť šesť zastávok na najviac exponovaných miestach, konkrétne: SND, Eurovea, Prístavná, Košická, Dulovo námestie a Trhovisko Miletičova.

Prečo je električka dobré riešenie a ako Bratislave pomôže nový okruh?

1. Nové centrum mesta potrebuje kvalitnú dopravnú infraštruktúru.

V Bratislave rastie na oboch brehoch Dunaja nové centrum mesta. Očakáva sa, že v oblasti od Nového Lida cez zónu Eurovea City, Klingerku, Nivy až po Zwirn bude po dokončení bývať približne toľko ľudí ako v menšom okresnom meste (približne 17-tisíc obyvateľov) a viac ako 90-tisíc ľudí bude v tejto lokalite pracovať. Navrhovaná trasa električkovej vetvy teda vedie cez najviac rozvojové územie mesta. Tomu však v súčasnosti chýba vysokokapacitný dopravný systém.

Budúce jadro mesta nemôže byť odkázané iba na autá. Hoci sa v minulosti veľa hovorilo aj o metre, po desiatkach rokov je situácia odlišná. Do budúcnosti sa ako najefektívnejšie riešenie dopravnej situácie v Bratislave ponúka práve rozvoj električkovej dopravy.

2. Centrálny okruh odľahčí dopravu a vytvorí predpoklady pre ďalší rozvoj.

Všetky električkové trasy v súčasnosti prechádzajú centrom, takže cestujúci je nútený ísť do hĺbky mesta, aj keď o to nemusí mať záujem. Bratislava potrebuje riešenie, ktoré prepojí existujúce trasy a zároveň odkloní dopravu z pomalého a preťaženého centra.

Takýmto riešením je budovanie okruhov koľajovej dopravy, ktoré by prepájali súčasné radiály a obchádzali centrum. Podobne, ako v cestnej sieti vzniká nultý obchvat, prvým krokom v prípade električkových tratí by to mohol byť nultý koľajový okruh, ktorý prepojí Ružinov a Petržalku trasou cez Košickú ulicu. V prípade dopravných výluk alebo opravy trate sa tak udrží plynulosť prepravy.

Takýto koľajový okruh zároveň vytvára predpoklady pre ďalší rozvoj električkovej dopravy v Bratislave. V budúcnosti sa naň môžu napojiť nové či existujúce radiály, napríklad plánovaná Vrakunsko-Biskupická radiála.

3. Električka je tichá, bezpečná, ekologická a pohodlná.

Obrovskou výhodou električky v centrách miest je pohodlná dostupnosť bez kompromisov. Električka sa vyhýba zápcham, má prednosť v jazde a ide po vlastných tratiach. Cestujúci nemusia tráviť čas hľadaním parkovania, klesajú tak nároky na počty parkovacích miest a celkové dopravné zaťaženie.

Električka vie podľa štúdií nahradiť až 174 áut či 3 autobusy, a to bez akýchkoľvek emisií. Jazdí nielen ekologickejšie, ale aj bezpečnejšie a tichšie ako iné dopravné prostriedky. Oproti autobusom či trolejbusom je jej pohyb výrazne plynulejší, zväčša bez prudkého brzdenia a ostrých zákrut, a teda pre cestujúcich oveľa pohodlnejší.

4. Investor výrazne prispeje k realizácii.

Spoločnosť JTRE vyjadrila verejný záväzok k realizácii centrálneho električkového okruhu výrazne prispieť. Odhadovaná výška celkových investičných nákladov je do 30 miliónov eur a pri súčinnosti všetkých dotknutých strán by projekt mohol byť realitou v priebehu 4 až 7 rokov. Mesto tak môže relatívne rýchlo a výhodne získať kľúčovú súčasť nosného dopravného systému električky.

5. Navrhovaná trasa je preverená a pripravená na realizáciu.

Spoločnosť JTRE nechala vypracovať všetky potrebné dopravné štúdie. Celá navrhovaná trať je fyzicky reálna, nezasahuje do žiadneho z dôležitých objektov a zároveň má vyriešené všetky kontakty s technickou infraštruktúrou. Je teda možné ju bezproblémovo viesť v navrhovanom priestore a cez existujúce križovatky.

Podľa štúdie sa práve navrhovaná vetva cez Pribinovu a Košickú ukazuje ako najefektívnejšia. Má v ceste menej prekážok – nie je tam toľko križovatiek, výhybiek a dopravných obmedzení – ako pri alternatívnych trasách. Z výpočtu zaťaženia zároveň vyplýva, že táto trasa je najatraktívnejšia z pohľadu počtu prepravených osôb v intervale 24 hodín. Okrem toho navrhovaná trasa električkovej trate nekoliduje s inými dopravnými systémami – napríklad s trolejbusom, ktorého kombinácia s električkou je mimoriadne technicky aj finančne náročná.

Návrh na vybudovanie mestského električkového okruhu je spracovaný v súlade s Územným generelom dopravy Bratislavy, oficiálnym dokumentom mesta, ktorý popisuje, kam sa má doprava v hlavnom meste uberať a aké kroky k tomuto cieľu majú viesť.

6. Okruh priblíži miestnym aj turistom nové miesta Bratislavy.

Lepší a jednoduchší pohyb miestnych a turistov môže upriamiť pozornosť na úplne nové verejné priestory mesta a pomôcť im tak v rozvoji. Okrem obľúbených miest ako Šafárikovo námestie, Eurovea City, prípadne Slovenské národné divadlo by prepojený centrálny okruh mohol zatraktívniť a priblížiť Medickú záhradu, Americké námestie, Miletičku, Dulovo námestie či novú štvrť okolo Nív a Klingerky.

7. Električka v Bratislave nadväzuje na 120 rokov tradície.

Svoju prvú električkovú linku Bratislava odštartovala už v roku 1895, teda v čase, kedy v Prahe a mnohých iných európskych metropolách fungovala doprava ešte na báze konských železníc. V Bratislave má električková doprava viac ako storočnú tradíciu a predstavuje dôležité dedičstvo mesta, na ktoré sa dá v súčasnosti nadviazať.

Existujúca koľajová sieť je solídny základ na to, aby sa električka stala nosným dopravným systémom Bratislavy. Počas uplynulých desaťročí električková doprava v mnohých svetových metropolách úplne zanikla, no v posledných rokoch sa k nej veľkomestá pre jej nesporné výhody vracajú.

Na to, aby sa realizácia električkového okruhu stala jednou z priorít mesta, potrebujeme aj vašu podporu. Ak podľa vás potrebuje Bratislava centrálny električkový okruh, podporte iniciatívu na stránke novaelektricka.sk, kde nájdete podrobné informácie o navrhovanom okruhu či vizualizácie.


Autor: ©SpojenáBratislava, foto: ©Martin Matula, ©Lucia Hô-Chí, ©Kvet Nguyen

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.

Oh no...This form doesn't exist. Head back to the manage forms page and select a different form.