Električka brázdila ulice Bratislavy dlho pred ostatnými metropolami. Tie sa k nej dnes vracajú.

História bratislavskej električky siaha viac ako 120 rokov dozadu. Prečítajte si, prečo je električka pre Bratislavu kľúčová a prečo sa k nej po desaťročiach vrátili mnohé svetové metropoly.

V časoch, kedy ešte v mnohých iných európskych metropolách fungovala doprava na báze konských železníc, v Bratislave sme sa už vozili na modernej električke. Svoju prvú električkovú linku Prešporok s veľkou pompou otvoril 27. augusta 1895. Už od rána magistrát prednášal príhovory a o 12 hodine za zvukov hudby odviezol slávnostné vyzdobený vozeň prvých cestujúcich. Podľa spočítaných lístkov ich za prvý deň prevádzky bolo až 2468.

Už v januári nasledujúceho roku pod vplyvom električkovej dopravy zanikli omnibusy – koče ťahané koňmi, ktoré v meste zabezpečovali dopravu po niekoľko desaťročí.

Starší obyvatelia Bratislavy si pamätajú aj časy, kedy bolo možné “zaskočiť si” električkou  hoc i na kávu do Viedne. Takzvaná Viedenská električka, ako sa jej hovorovo vravievalo, síce nebola klasickou električkou, no v oboch mestách bola začlenená do mestskej dopravnej siete električiek a čiastočne využívala lokálne dráhy. Po Mníchovskej dohode však Petržalku obsadili Nemci a spojenie postupne zaniklo.

Električková doprava je dôležité dedičstvo tohto mesta a napriek dlhým debatám o metre to vyzerá nakoniec tak, že pre Bratislavu bude i do budúcnosti nosným systémom mestskej dopravy. A podľa nás je to tak dobre.

Aj keď to možno nie je na prvý pohľad zjavné, jej využívanie či nevyužívanie bude pre budúci rozvoj mesta kľúčové. Koniec koncov to ukazujú aj skúsenosti z iných svetových metropol, z ktorých mnohé sa dnes po desaťročiach vracajú k električkovej doprave. Zistili totiž, že práve ona je efektívnym riešením dopravnej situácie v preplnených centrách miest. Niekoľko príkladov použitia električky nájdete v nasledujúcich riadkoch.

Mestá, kde električky (takmer) zanikli

V mnohých svetových metropolách električková doprava úplne zanikla, aj keď v nich predtým mala dlhú tradíciu. Ustúpila automobilovej doprave či podzemnej železnici. Takmer úplne sa vytratila z krajín ako Francúzsko, Veľká Británia, Dánsko či Španielsko, ako aj z väčšiny severoamerických miest. Celkom zmizla napríklad z austrálskeho Brisbane či zo Sydney, aj keď toto mesto malo svojho času najväčšiu električkovú sieť na svete.

Prvá fáza výstavby novej trate električky v blízkosti Manchester Piccadilly, 1991. Zdroj: Wikimedia, CC 2.0, Autor: Dr Neil Clifton

Podobné kroky sa však časom ukázali ako neprezieravé. Najmä vo veľkých mestách vzrástlo znečistenie, úroveň hluku a smogu, dopravné zápchy či problémy s parkovaním. Aj výstavba podzemných dráh občas narazila na problémy – napríklad rezervoáre podzemnej vody či archeologické pozostatky. Nehovoriac o tom, že podzemné priestory sú nákladné nielen na vybudovanie, ale aj údržbu. Vyžadujú napríklad neustály monitoring z hľadiska bezpečnosti.

Práve preto sa už od konca 70. rokov začali mestá k električkovej doprave vo veľkom vracať. Manchester spustil svoje električkové siete v roku 1992. Štrasburg v roku 1994, Birmingham v roku 1999 a taký Londýn uviedol električky do prevádzky až v roku 2000, po 48 rokoch, počas ktorých vôbec nepremávali. Dá sa povedať, že z tohto pohľadu je Bratislava sto rokov pred všetkými mestami.

Ako vďaka električke ožilo slávne francúzske mesto

Dobrým príkladom, ako môže električka zvýšiť kvalitu života obyvateľov, je francúzske prístavné mesto známe najmä produkciou vína – Bordeaux. Medzinárodný obchod s touto komoditou sa zaslúžil na najväčšom rozmachu historickej časti mesta, ktoré dnes patrí k pamiatkam na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Po významnom obchodnom prístave sa električky premávali už od roku 1880 a po druhej svetovej vojne prepravovali až 160 tisíc cestujúcich denne. Po roku 1958 sa však prevádzka električkovej siete ukončila. Jedným z argumentov bolo, že táto forma dopravy brzdí pohyb automobilov.

Ligne B à Quinconces. Zdroj: Wikimedia, CC 3.0, Autor: Pline

Bordeaux sa k električkám vrátilo takmer o pol storočie neskôr – v roku 2003. Za zmienku stojí, že trať bola v určitých častiach z estetických dôvodov budovaná s napájaním zo zeme, aby turistom elektrické vedenie nezavadzalo pri výhľade na historické pamiatky starého mesta.

Dopady na kvalitu života sa prejavili oveľa výraznejšie, ako by sa dalo čakať. Električkové trate preusporiadali mesto a upriamili pozornosť na úplne nové verejné priestory, ktoré sa začali prirodzene rozvíjať a vrátil sa do nich život.

Mnohé časti starého mesta sa odhlučnili a zbavili aút. Ulice sa spriechodnili a zastávky električiek sa stali prirodzenými centrálnymi bodmi, kde sa stretáva verejnosť. Vyrástli okolo nich nové kaviarne, obchody, bary či miesta, kde sa zastavia študenti po ceste z univerzít.

Električka ako liek na ťažkosti rýchlo rastúceho mesta

Súčasný Hongkong si so sebou nesie typické neduhy veľkého mesta zasadeného v rozvíjajúcej sa krajine s rýchlym ekonomickým rastom. Nesmierne predražené bývanie v centre mesta, zlá dostupnosť, množstvo súkromných investorov, ktorí sú nejednotní a presadzujú skôr vlastné záujmy na úkor logického územného plánovania.

Aj preto vedenie mesta prišlo s návrhom vybudovať do roku 2020 na jednej z najväčších nábrežných promenád sveta modernú električkovú trať. Tá sa stane ekologickejšou a efektívnejšou alternatívou k súčasnej nesúrodej doprave, aby tak problémy z nej vyplývajúce mohla aspoň čiastočne vyriešiť.

The Dragon Tram. Zdroj: Academyofurbanism.org.uk, CC 4.0

Dračia električka, ako ju architekti pomenovali, má byť novou chrbticou Hongkongu, ktorá poslúži nielen turistom, ale aj vlastnému, prevažne starnúcemu obyvateľstvu ako rýchla a ľahko dostupná forma dopravy.

Pre mesto predstavuje takýto projekt obrovský potenciál rozvoja. Nejde pritom len o budovanie dopravného systému. S výstavbou siete súvisí masívny rozmach okolitej infraštruktúry: nové verejné priestory, obchody, zeleň, verejné služby, Wi-Fi prístupové body, nabíjacie stanice pre elektromobily, požičovne mestských bicyklov, zberné koše a množstvo ďalších vecí.

Možnosti sú prakticky neobmedzené a závisí len od šikovnosti mesta a jeho obyvateľov, ako sa chopí svojej šance. Či už v Hongkongu alebo v Bratislave.

Pohodlne až do divadla

Obrovskou výhodou použitia električky v centrách miest je pohodlná dostupnosť bez kompromisov v podobe zápch a parkovísk, ktoré sprevádzajú automobilovú dopravu. Pekným príkladom maximálneho využitia električky ako pre turistov tak pre domácich obyvateľov, je kruhová tepna viedenského centra, takzvaný Ring.

Žlté električky tu premávajú do kruhu kopírujúceho niekdajší obvod hradieb starého mesta a umožňujú tak každému vidieť prakticky všetky historické budovy v centre Viedne za menej ako 30 minút. Okruh slúži zároveň ako dôležitá mestská dopravná tepna – je rozumne napojená na zvyšok električkovej siete a vytvára tak nultý okruh v takzvanom radiálno-okružnom systéme, ktorý používajú mnohé mestá, a na ktorý má dobré predpoklady aj električková doprava v Bratislave.

Električka pred viedenským divadlom Burgtheater. Zdroj: Wikimedia, CC 3.0, Autor: Pline

Električkou v centre Viedne sa tak môžete pohodlne dopraviť napríklad na Vianočné trhy alebo do divadla. Stačí sa odviezť na Ring a vystúpiť priamo pred niektorou z historických budov. Ide o bežný a vo svete veľmi obľúbený model, pretože namiesto ulíc preplnených autami ponúka električka dopravné spojenie priamo do fungujúceho verejného priestoru plného kultúry a života.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.

Oh no...This form doesn't exist. Head back to the manage forms page and select a different form.