V Bratislave postupne na oboch brehoch Dunaja rastie nové centrum mesta. Podľa prepočtov sa v oblasti od Nového Lida, cez Euroveu, Klingerku, Nivy až po Cvernovku bude po dostavbe pohybovať okolo 100 000 ľudí denne – rezidentov, návštevníkov, zamestnancov. Okrem verejných priestorov bude preto potrebná aj výborná dopravná infraštruktúra, a tá v Bratislave stojí na verejnej električkovej doprave.
Na začiatku je územný generel
Predtým, ako si povieme viac o plánoch novej električkovej trate, je potrebné si predstaviť základný materiál bratislavskej dopravy – Územný generel.
Územný generel dopravy popisuje víziu dopravy v hlavnom meste a konkrétne opatrenia, ktoré k naplneniu vízie majú viesť. Ako oficiálny materiál mesta zrozumiteľne popisuje, kam sa má doprava v Bratislave uberať, aj aké kroky k tomu cieľu vedú.
Generel je obrovský súbor dokumentov a príloh, preto málokto mimo odbornej verejnosti tuší, čo presne sa v ňom píše. Je preto dobré si časti z neho – napríklad strategický úvod – zacitovať.
Čo hovorí generel
Takto generel popisuje globálny cieľ dopravy v Bratislave:
„Využívajúc energeticky efektívne a k životnému prostrediu šetrné dopravné systémy, zlepšiť napojenie mesta na vonkajšie dopravné siete a skvalitniť vnútornú mobilitu; poskytnúť modernú, kapacitne aj kvalitatívne dostatočnú technickú infraštruktúru pre súčasné potreby a budúci rozvoj.“
Nadväzujúce dopravné ciele generel popisuje takto (vyberáme niektoré z cieľov):
- zvyšovať podiel hromadnej dopravy voči individuálnej automobilovej doprave, vybudovať atraktívny integrovaný systém verejnej hromadnej dopravy;
- vytvoriť v meste priaznivé podmienky pre peších a cyklistov, v nadväznosti na oživenie verejných priestorov;
- redukovať a efektívne organizovať používanie automobilov, so špeciálnym zreteľom na obmedzovanie tranzitnej dopravy cez zastavané územie mesta;
- dosiahnuť vyvážený stav medzi starnutím technickej infraštruktúry a jej obnovy permanentnou obnovou vrátane dostatočného zabezpečenia energetických zdrojov;
- modernizáciou a dobudovávaním technickej infraštruktúry pripravovať podmienky pre budovanie rozvojových území.
Generel a bežný život mesta
Ako sa generel prejavuje v bežnom živote? Všimnúť ste si mohli v nedávnej dobe napríklad tieto tri veci, uvedené v genereli:
1. Električky v meste dostali dopravnú preferenciu (generel toto opatrenie definuje ako „dynamické riadenie dopravy s preferenciou električiek“)
2. Zaviedli sa jednotné cestovné lístky na MHD a niektoré prímestské linky („realizácia integrácie dopravy v regióne tak, aby si rôzne druhy dopravy navzájom nekonkurovali, ale sa dopĺňali dopravne aj tarifne“, hovorí generel)
3. Obnovila sa debata o úlohe železnice vo vnútromestskej doprave (generel hovorí o „využití železničnej dopravy na prepravu v rámci mesta“)
Z generelu vychádza aj návrh na vybudovanie mestského električkového okruhu. Mesto navrhuje ako prvé opatrenie v genereli „realizáciu programu rozvoja systémov MHD na báze elektrickej trakcie (električková a trolejbusová sieť)“, pričom prvým viditeľným krokom je potiahnutie električky do Petržalky.
Na túto koncepciu nadväzuje aj náš návrh na predĺženie električkovej siete do Nového Lida, a na druhej strane Dunaja vybudovanie prepojenia smerom na Košickú ulicu a Miletičku.
Nové jadro mesta s električkou znamená menej áut
Budúce jadro mesta by nemalo byť odkázané na automobilovú dopravu (generel hovorí, že je potrebné „zvyšovať podiel hromadnej dopravy voči individuálnej automobilovej doprave“).
Bývať v novej časti centra bude ľudí približne toľko, čo v menšom okresnom meste, (očakáva sa približne 17 000 obyvateľov), pracovať viac ako 90 000.
Hoci sa v minulosti veľa diskutovalo o metre a auto stále dominuje Bratislave ako primárny dopravný prostriedok, najlepším riešením pre budúcnosť je staviť na integrovanú dopravu vystavanú okolo električky. Generel v rámci tejto integrovanej koncepcie podporil napríklad výstavbu Starého mosta.
V rámci celej novej štvrte je tiež dôležité urbanisticky podporiť pešie presuny – prostredníctvom príjemných verejných priestorov, jednoduchých peších prepojení či dokonca peším mostom cez Dunaj. Opäť, aj tieto veci definuje generel a o koncepcii peších presunov hovorí v opatreniach „Plánovanie dopravy v kontexte urbanizmu a funkcií mesta“ a „Koncepcia bezbariérového pohybu“.
4.2 km tratí
Pripravili sme preto víziu, dopravno-inžiniersku analýzu a investičný zámer toho, ako by električková trať v novom centre mohla vyzerať, vychádzajúc z koncepcií generelu a zo schválenej stratégie územného rozvoja mesta.
V rámci investície do územia a Spojenej Bratislavy by sme radi na vlastné náklady vybudovali približne 4.2 kilometra tratí a postavili centrálny električkový okruh.
Rozdeliť tento projekt možno na dve časti – na jednej strane električka v Novom Lide, a medzi Starým mestom a Ružinovom by to mala byť vetva Košická. Tá by mala viesť od Starého mosta, cez Euroveu, Košickú ulicu a Miletičku až po ružinovskú radiálu, na ktorú sa napojí.
Úlohy vetvy Košická
Vetva Košická bude mať dve úlohy – lokálnu a celomestskú.
Prvá úloha, s lokálnym významom, je obslúžiť obyvateľov a návštevníkov nového bratislavského centra.
Druhá, dôležitá pre celé mesto, je vytvoriť nosný dopravný mestský okruh, ktorý dnes Bratislave chýba.
Električky v Bratislave sú dnes vedené radiálne – teda tak, že sa viete dostať z jednej strany mesta na druhú. Tento radiálny systém však nemá centrálne prepojenie, dopravný okruh, ako je to zvykom v iných mestách (Londýn, Viedeň).
Takýto okruh dá predpoklady ďalšiemu rozvoju električkovej dopravy v meste – na okruh sa v budúcnosti môžu napojiť ďalšie vetvy (Podunajské Biskupice/Vrakuňa). Takisto pomôže pri dopravných výlukách a opravách tratí – električky budú môcť robiť vďaka okruhu obchádzky a udrží sa plynulosť prepravy.
Naša štúdia ráta s umiestnením električky na Pribinovu (vetva cez Pribinovu je v textovej časti generelu uvedená na overenie). Overovali sme tiež trasu cez Landererovu, ale z dôvodov priestorových obmedzení a z hľadiska kapacity využitia frekventovanej križovatky Landererova-Košická, na ktorej by takéto vedenie električky spôsobilo dopravný kolaps, sme od tohto variantu upustili.
Trať cez Pribinovu je fyzicky reálna (nezasiahne napríklad do Umelky), je vyriešené jej priestorové vedenie, križovania s existujúcou technickou infraštruktúrou, elektrické napájanie atď.
Na základe analýzy je to najefektívnejšia trasa z hľadiska prepravy osôb v rámci mesta – vykazuje najvyššiu atraktivitu z pohľadu počtu prepravených osôb v intervale 24 hodín.
Šesť nových zástavok v rámci okruhu
Nová električková trať (vetva Košická) by mala viesť zo Šafárikového námestia po Pribinovej ulici popred Euroveu, kde sa napojí na Košickú ulicu. Prejde cez Dulovo námestie, až k trhom na Miletičovej a odtiaľ pokračuje smerom na radiálu Ružinov.
Na novej trati by malo vzniknúť podľa inžinierskej štúdie šesť zastávok na najviac exponovaných miestach, konkrétne: Eurovea I, Eurovea II, Klingerka, Prievozská, Dulovo námestie a Trhovisko Miletičova. Pri Klingerke vznikne priestor na napojenie ďalšej vetvy – električku na Prístavnej ulici, s možnosťou predĺženia v budúcnosti až na železničnú stanicu v Podunajských Biskupiciach (a Slovnaft / Vrakuňu).
Príklady z iných miest
Dlhodobé skúsenosti s električkovými okruhmi majú aj iné mestá. Napríklad vo Viedni električkový okruh obchádza celé centrum mesta po slávnej Ringstraße – okružnej triede, ktorá bola vybudovaná okolo starého mesta už v polovici 19. storočia na mieste bývalých mestských hradieb.
Trať na Ringstraße má približne päť kilometrov, trinásť zastávok a prepája monumentálne budovy ako viedenskú budovu opery, parlament, radnicu či zámok Hofburg. Patrí celosvetovo k jednej z najkrajších vyhliadkových mestských tratí. (A okrem toho aj metro vo Viedni má svoj centrálny okruh).
Rovnako austrálske Melbourne má električkový okruh, ktorý obchádza centrum mesta. V tomto prípade je City Circle Tram zameraná predovšetkým na turistov – trať prechádza popri hlavných atrakciách mesta a ročne ju využijú až tri milióny pasažierov.
V Helsinkách električkové linky 2 a 3 vytvárajú koľajový okruh v tvare osmičky, ktorý vás prevedie tými najzaujímavejšími zákutiami hlavného mesta Fínska. Trate prepájajú napríklad štvrť Eira, mestský park Kaivopuisto, hlavnú nakupnú ulicu Aleksanterinkatu, budovu parlamentu, či zabavný park Linnanmäki.
Veríme, že takýto okruh by pomohol aj Bratislave – miestnym aj turistom. Nový okruh odľahčí dopravu, a zároveň ukáže turistom nové miesta Bratislavy – okrem klasiky Starý most/Staré mesto/Eurovea by prepojený centrálny okruh mohol zatraktívniť a priblížiť Medickú záhradu, Americké námestie, Miletičku, Dulovo námestie či novú štvrť okolo Nív a Klingerky.
Napojenie na regionálnu dopravu
Električkový okruh ešte pomôže aj ďalšiemu aktuálnemu zámeru Bratislavy – koncepcii park & ride. Na mieste, kde bude nová rýchlocesta z juhu Slovenska ústiť do Bratislavy (Prístavný most), je priestor a plán vystavať veľkokapacitné záchytné parkoviská.
V tomto mieste pri Prístavnom moste by následne mohla byť vybudovaná Prístavná vetva električky, ktorá by návštevníkov dostala ďalej do centra.
Vetva Prístavná by sa ďalej mohla napojiť pri Klingerke na centrálny mestský električkový okruh – vetvu Košická, ktorú sme sa zaviazali financovať.
