Lamač, niekdajšia chorvátska osada, dnes mestská časť Bratislavy, má za sebou bohatú históriu, v priebehu ktorej si vyslúžila viacero mnohojazyčných pomenovaní. Prečítajte si, odkiaľ pochádza jej dnešný názov, prečo je dnes Patrónka Patrónkou a ako na históriu nadväzuje dnešné pomenovanie Westend.
História Lamača začína dávno pred pomenovaniami Patrónky či Westendu. Už v stredoveku boli v tomto území štyri rôzne dediny. Meno jednej z nich dodnes nepoznáme, zanikla už v 13. storočí. Ďalšie dve sa volali Sellendorf a Blumenau a založil ich bratislavský richtár Jakub na území, ktoré dostal ako odmenu od išpána za to, že bojoval v bitke na Moravskom poli proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II.
Táto darovaná zem, dovtedy pustá a neobývaná, sa volala Plumnou, odkiaľ vznikol názov Blumenau. Historici si ho dlho spájali s dnešným Lamačom, no dnes už vieme, že okrem nemeckého názvu nemajú nič spoločné.
Kameňolom chorvátskych “lamačov”
Štvrtou dedinou v oblasti sa stal dnešný Lamač. Ten však vznikol až o viac ako dvesto rokov neskôr, v roku 1506. Jeho zakladateľom bol chorvátsky lámač kameňa Ján Skerlič, ktorý pracoval v neďalekom kameňolome Sidina. Osada sa rozrástla najmä príchodom chorvátskych prisťahovalcov, ktorí utiekli pred Turkami po bitke pri Moháči v roku 1526.
Lamač od kameňolomu nad Rozárkou – foto z roku 1957. Zdroj neznámy
Lamač sa teda v kronikách a listinách spomína ako Blumenau, Plamenau alebo maďarsky Lamocz, Lamacs, ale aj ako Krabatendorff, teda Chorvátska Ves. Prvé slovanské pomenovanie Lamas sa objavuje v roku 1549 v liste úradníka pajštúnskeho hradu. Zmieňuje sa v ňom o uväznených zbojníkoch, ktorí vo svojej výpovedi tvrdili, že ulúpenú korisť schovali u bývalého richtára tejto osady Juraja Repáča.
Na starej zemepisnej mape, ktorú vypracoval v roku 1768 kartograf Andreas Erik Fritsch nájdeme ďalšie slovenské pomenovania označujúce množstvo území v blízkosti Lamača, napríklad Rakity, Na Stare Zahrade, Z wlky, Lišiczy wrch, Porubaný haj, Cerowisko, Treti Swah, Dri Pahrky, Baranek či Belacsy Wrch. (Uvádzame ich tak, ako sú na mape dobovo zaznamenané.)
“Suché” mlyny a fabrika na patróny
Patrónka vďačí za svoje meno Rothovej továrni na patróny (náboje), ktorá sa tu nachádzala v rozpätí rokov 1872-1939. Svoj vrchol dosiahla počas prvej svetovej vojny, kedy sa tu vyrábalo až milión nábojov denne a pracovalo tu okolo tritisíc zamestnancov.
Aktuálny stav Rothovej továrne na patróny. Zdroj: Bratislavská župa
Významnou továrňou na Patrónke bola aj Kühmayerova továreň, ktorú založil úspešný prešporský podnikateľ František Kühmayer v roku 1868. Tá zase vyrábala zlaté a strieborné šnúry, ktoré sa používali na označenie hodností na epoletách, teda náplecníkoch vojenských uniforiem. V 19. storočí to bol pomerne výnosný biznis, vojakov bolo všade nadostač.
Obidve továrne vznikli na pozemkoch dvoch bývalých mlynov. Ľudovo sa volali suché, čo je trochu zavádzajúce pomenovanie. Boli totiž poháňané vodou ako ktorýkoľvek iný mlyn, na rozdiel od mlynov na Malom Dunaji však neboli plávajúce, ale stáli na pevnej pôde. Celkovo bolo takýchto mlynov v údolí Vydrického potoka deväť, v nejakej podobe sa ich fyzicky do dnešných dní zachovalo päť.
Úradníci vo Westende
Po rozmachu priemyslu v oblasti Lamača sa do blízkosti tovární nasťahovalo množstvo robotníkov. Tí bývali prevažne pri Červenom moste, zatiaľ čo úradníci bývali o kúsok ďalej, priebližne v miestach dnešenej zastávky Patrónka.
Reklama na pozemky vo Westende z roku 1920.
Výraz Patrónka bol však vtedy iba hovorovým označením tejto lokality. Až do 2. svetovej vojny sa lokalita oficiálne volala Westend, teda v preklade západný koniec. V roku 1920 sa dokonca v tejto oblasti vtedajší developer s názvom Spojená stavebná účastinná spoločnosť, Bratislava pustil do rozsiahleho projektu výstavby vilových rodinných domov pod rovnakým názvom. V štvrti neskôr pribudla aj škola pre deti z okolia. Dnes sa pomenovanie Westend vrátilo – používa ho nová štvrť Westend biznis zóna, ktorá v lokalite Patrónky vyrástla a vrátila jej niekdajšiu prosperitu.
Zdroj:
Bratislavské noviny
Lamač – oficiálne stránky mestskej časti
FAUST, Ovidius. 1933. Zo starých zápisníc mesta. Bratislava : Universum, 1933.
MESTSKÁ RADA V BRATISLAVE. 1928. Bratislava. Berlín : Nakladateľstvo Dari, 1928.
Foto: © Bratislavská župa
