S klimatickými zmenami a dôsledkami globálneho otepľovania sa vynárajú aj otázky, ako sa bude vyvíjať spôsob života ľudí v čoraz teplejšej klíme. Prírodné regulátory teploty ako dostatok zelene či voda budú čoraz dôležitejšími kritériami pri zhodnocovaní kvality miest pre život. Aké má voda dôsledky na mestské ovzdušie, jeho čistotu či vlhkosť vzduchu?
Mestá vznikali pri brehoch riek či morí z ekonomických a priemyselných dôvodov. Veľké obchodné prístavy predstavovali v minulosti významné zdroje mestského rozpočtu a dodnes sú v niektorých mestách významnými dopravnými uzlami či už nákladnej, alebo aj turistickej a osobnej dopravy. Klimatológ Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského však upozorňuje, že ľudia si stavali príbytky a osady na brehu bezpečných vodných plôch aj kvôli ovzdušiu a atmosfére.
Klimatológ Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD. Zdroj: Archív M. Lapin
Ideálne podmienky pre život
„Vodné plochy zmierňujú extrémy teploty vzduchu, znižujú prašnosť a v suchom počasí obohacujú vzduch o potrebnú vodnú paru až na ideálne podmienky pre život človeka,“ vysvetľuje Milan Lapin. Tie predstavujú relatívnu vlhkosť vzduchu okolo 60 percent, pri teplote vzduchu nad 25 °C okolo 45 percent.
Nie každá vodná plocha je však pre život ideálna. „Rieky a potoky majú prirodzený hydrologický režim a za vhodného riešenia ich brehov sú jednoznačne prínosom pre mestskú mikroklímu ale aj hladinu podzemnej vody,“ hovorí. Upozorňuje však na stojaté vody, ktoré sú prínosom iba v určitých prípadoch. „Jazerá a nádrže sú vhodné najmä vtedy, keď majú kompletné zastúpenie vodného ekosystému, teda aj vrátane rýb a obojživelníkov. V opačnom prípade hrozí premnoženie komárov, prípadne iné biologické a chemické znehodnotenie stojatej vody,“ upozorňuje.
Pri všetkých vodách je samozrejme dôležitá chemická a biologická čistota. Zaujímavou témou sú mokrade, ktoré síce vhodne obohacujú vzduch vodnou parou a prispievajú k udržiavaniu optimálnej hladiny podzemnej vody, no sú náročné na údržbu a opäť pri nich hrozí premnoženie komárov. Práve komáre sú jedným z najrizikovejších faktorov života pri vode.
„Vodné plochy a toky vody v meste by mali mať charakter blízky prirodzeným ekosystémom. Inak hrozí premnoženie komárov a rias, biologické a chemické znečistenie. Dobrým riešením je občas rýchle tečúca voda, malé pereje a vodopády,“ hovorí Milan Lapin.
Obľúbená Kuchajda je vyhľadávanou voľnočasovou destináciou Bratislavčanov, vďaka príjemnej atmosfére tu v okolí vyrástli byty, reštaurácie aj športoviská. Zdroj: Shutterstock
Klimatické zmeny: Ako sa im prispôsobiť?
Hustá mestská zástavba a vyššia hustota obyvateľstva v kombinácii s globálnym otepľovaním predstavujú riziko čoraz horšieho a nezdravšieho ovzdušia. Aké opatrenia sú najúčinnejšie? „Príkladom môžu byť niektoré mestá z minulých storočí, kde sa striedali urbanizované plochy a parkové zóny,“ pokračuje klimatológ.
„V prvom rade je potrebné zamedziť rýchlemu odtoku zrážkovej vody – existuje priepustná či mrežová dlažba, cez ktorú môže vsiaknuť voda do pôdy. Jazierka s kompletným vodným ekosystémom je možné realizovať aj uprostred mesta, aj keď sú náročnejšie na údržbu,“ upozorňuje. Vďaka dobrému presakovaniu zrážkovej vody do pôdy vznikajú aj lepšie podmienky pre vysoké stromy, ktoré výrazne prispievajú k termoregulácii a čistejšiemu ovzdušiu v meste. „Fontána či umelé jazero je tiež vhodné riešenie, hoci ide často o dosť nákladnú súčasť intravilánu urbanizovaných plôch.“
Obľúbená fontána na Hodžovom námestí je v letných mesiacoch vítaným nástrojom ochladzovania vzduchu a pre deti aj zdrojom zábavy. Zdroj: Shutterstock
Dôležité je aj zachytávanie zrážkovej vody, ktorá môže zlepšiť ovzdušie nielen v mestách, ale aj v obciach. „Dažďová voda je v podstate zadarmo. U nás naprší a nasneží za rok v dlhodobom priemere v obciach na juhu Slovenska od 550 litrov na štvorcový meter, a v obciach v horách na severe Slovenska dokonca do tisíc litrov na štvorcový meter.“
„Zrážková voda sa síce nakoniec kompletne vyparí, prípadne časť z nej odtečie riekami, no medzi tým môže prechodne pomôcť zlepšiť mikroklimatické podmienky,“ vysvetľuje Milan Lapin a ako príklad uvádza talianske mesto Merano, ktoré vďaka prioritizácii ekologického fungovania recykluje dažďovú vodu a využíva ju pre rôzne účely.
Ako žiť v zdravšom prostredí
Príjemné prostredie v obytnej, pracovnej a rekreačnej zóne miest a obcí je želaním každého človeka, ktorý v danom meste žije či pracuje. Okrem veľkých zásahov do mestskej klímy ako zlepšovanie verejných priestorov či lepšia priepustnosť dažďovej vody, môže aj bežný obyvateľ mesta prispieť k tomu, aby žil v príjemnejšom prostredí.
„Každý človek, ktorý je vlastníkom nejakého pozemku či nehnuteľnosti, môže pre zlepšenie prostredia niečo urobiť. Veľakrát sa potvrdilo, že udržiavaná a neškodná vegetácia je tým najlepším riešením,“ pokračuje Milan Lapin. „Treba sa však vyhýbať inváznym druhom rastlín a drevín, prípadne aj tým, ktoré sú zdrojom alergénov.“
Milan Lapin na meteorologickej stanici Zugspitze v Nemecku. Zdroj: Archív M. Lapin
Dôležité sú aj zdroje vody na zvlhčovanie vzduchu, zavlažovanie vegetácie či omývanie plôch s možným znečistením. Aj malým pričinením môžu Bratislavčania dosiahnuť lepšiu kvalitu ovzdušia, ktorá ide ruka v ruke s lepším zdravotným stavom obyvateľov.
