Pandémia v Bratislave – ako sa zmenilo zmýšľanie ľudí a ako môže mesto reagovať?

Prísne opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu a pekné počasie vyhnali obyvateľov hlavného mesta do prírody. Zatvorené kaviarne, reštaurácie a zákaz vychádzania mimo okres spôsobili, že zelené lokality v Bratislave sa zrazu zdali oveľa stiesnenejšie.

 

Železná studnička, Koliba a Horský park. Trojicu najobľúbenejších prírodných lokalít v Bratislave počas lockdownu zaplnili tisíce Bratislavčanov, ktorí sa aspoň na chvíľu chceli odreagovať z domácej izolácie. Výsledkom však nebol príjemný čas strávený na čerstvom vzduchu, ale stres z parkovania a preplnených lesných chodníkov, ktoré boli často plnšie ako turistické chodníky vo Vysokých Tatrách počas hlavnej sezóny.

Z lockdownu v byte na čerstvý vzduch

Vysoký podiel obyvateľov bývajúcich v bytoch v kombinácii s dlhším časom stráveným v domácom prostredí zvýšilo v Bratislavčanoch potrebu tráviť čas vonku, pokiaľ možno v prírode. „Štruktúra hospodárstva obyvateľov hlavného mesta umožňuje väčšiemu podielu pracovať z domu, a tak je homeoffice v Bratislave rozšírenejší ako v iných častiach Slovenska,“ hovorí Katarína Moravanská zo Sociologického ústavu SAV.

Práve vysoký pomer obyvateľov bytov v porovnaní s vlastníkmi rodinných domov v Bratislave spôsobil preplnené parkoviská a davy ľudí na Kolibe či Železnej studničke, ktorí sa spomedzi štyroch stien v bytových domoch presunuli do prírody. Obyvatelia rodinných domov so záhradou majú v súčasnej situácii výhodu.

„Pandémia koronavírusu priniesla do našich životov vysokú dávku neistoty, ľudia majú pocit, že svoju životnú situáciu nemajú pod kontrolou,“ vysvetľuje Katarína Moravanská. „Vlastný dom, záhrada a priestor na trávenie voľného času môže vyvažovať túto stresujúcu situáciu a prinášať pocit bezpečia a istoty z dôverne známeho prostredia.“

 

Mesto by malo informovať o menej známych oblastiach

Pre väčšinu obyvateľov mesta však bude plná občianska vybavenosť miest so školami, športoviskami, obchodmi a kultúrou vždy atraktívnejšia, ako život na periférii. Ide najmä o mladých dospelých, ktorým je bližší mestský spôsob života. Navyše Bratislava patrí podľa slov Kataríny Moravanskej k tým „šťastnejším“ hlavným mestám v Európe.

„Bratislava je obklopená Malými Karpatami, lokalitami pozdĺž Dunaja či  prítoku  Moravy a mnohými  ďalšími.  Ťažko povedať, či je to dostatočné pre všetkých obyvateľov, mesto však môže informovať aj o menej známych lokalitách v rámci extravilánu mesta a viesť tak obyvateľov k tomu, aby sa vyhli tým najexponovanejším miestam a upriamiť pozornosť na menej známe oblasti,“ pokračuje sociologička.

Pre istú skupinu ľudí sa však dynamikou pracovného trhu mohlo stať bývanie v zázemí atraktívnejšie. „Zmeny vo svete práce smerom k hybridným modelom pracovného času spôsobili, že istá časť ľudí môže tolerovať dlhšie dochádzanie za prácou. Podobne sa zmenilo aj spotrebiteľské správanie – častejšie online nákupy do určitej miery nahrádzajú zatvorené nákupné centrá v mestách a umožňujú vyhnúť sa stresu z dopravou preplnených centier miest,“ uzatvára.

Dôležité je množstvo aj kvalita zelene

V slovenských mestách a obciach sa pomer zelene k celkovej rozlohe pohybuje medzi 15 až 30 percentami. Pre porovnanie, podľa údajov z roku 2015 tvoria zelené a prírodné plochy vo Viedni viac ako polovicu jej rozlohy. Za ekologicky vyvážené sídlo s dostatkom zelených plôch sa považuje mesto alebo obec so 40- až 60-percentným plošným podielom zelene.

Viedeň patrí k najzelenším mestám v Európe. Zdroj: Shutterstock

„Potrebné je plánovať nielen množstvo zelene, ale aj jej kvalitu a dostupnosť pre obyvateľov, rovnako ako aj prepojenie jednotlivých funkčných kategórií zelene v rámci mesta navzájom,“ uvádzajú odborníci z Katedry záhradnej a krajinnej architektúry Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre pod vedením Roberty Štěpánkovej, vedúcej katedry a prodekanky Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva.

„Pod verejnú zeleň spadajú plochy parkov a námestí so zeleňou, nábrežia či krajinársky upravené otvorené priestranstvá. Dôležité je aj prepojenie zelene sídiel na okolitú krajinnú zeleň s cieľom zabezpečenia celkovej ekologickej stability sídla. Tento prístup a princíp sa v súčasnosti nazýva zelená infraštruktúra.“

Záujem ľudí bude rásť aj po pandémii

Pandémia koronavírusu a s ňou súvisiace opatrenia potvrdili, aké dôležité je mať dostatok rovnomerne distribuovanej a kvalitnej verejnej zelene v mestách. Kolektív okolo Roberty Štěpánkovej hovorí, že výmery plôch zelene sú na Slovensku celkom priaznivé, avšak úroveň ich kvality je nízka. Spôsobuje to často neodborná a nekoncepčná výsadba, ako aj nedostatočná a neodborná starostlivosť.

„Riešením je zmapovať nevyužívané a opustené plochy v meste a doplniť ich funkčnými plochami zelene. Budovať v kontaktných zónach miest viac prímestských lesných parkov, využiť aj prirodzené spoločenstvá drevín a trávnych porastov a sprístupniť aj chránené územia, samozrejme za regulovaných podmienok.“

Devín a okolitá príroda patrí k obľúbeným voľnočasovým destináciám Bratislavčanov. Zdroj: Shutterstock

Zároveň dodávajú, že záujem obyvateľov miest o trávenie voľného času v prírode a parkovo upravených plochách verejnej zelene bude postupne narastať aj po pominutí pandémie a uvoľnení prísnych opatrení. „Príklady zo zahraničia, kde v mestských parkoch trávia obyvatelia oveľa viac času ako je tomu u nás, jednoznačne predpokladajú tento trend aj pre Slovensko.“

Priestor na voľnočasové aktivity a pobyt na čerstvom vzduchu je v súčasnosti síce aktuálnym, no stále iba jedným z mnohých využití, na ktoré zeleň v meste slúži. Hrá významnú úlohu pri využití usmernených dažďových vôd, zvyšovaní vlhkosti vzduchu, znižovaní teploty a tlmení hluku. „Každé mesto by malo mať na príslušných postoch odborne vzdelaných ľudí, ktorí zabezpečia navrhovanie, realizovanie a udržiavanie plôch zelene. Vhodné je využívať aj rôzne konzultácie a odborné poradenstvá, ktoré pre obce ako katedra poskytujeme aj my,“ uzatvára Roberta Štěpánková. 

Viedenský model zelene v meste uvádza nasledovné ideálne hodnoty:

  • Susedstvo: V dostupnosti 250 metrov by mala byť plocha zelene s veľkosťou do 1 hektára.
  • Sídlisko: V dostupnosti 500 metrov by mala byť plocha zelene s rozlohou od 1 do 3 hektárov.
  • Mestská časť: V dostupnosti 1000 metrov by mala byť plocha zelene s veľkosťou 3 až 10 hektárov, v dostupnosti 1 500 metrov by mala byť plocha zelene s rozlohou 10 až 50 hektárov.
  • Mesto: V dostupnosti 6000 metrov by mala byť plocha zelene väčšia ako 50 hektárov.

Zdroj: STEP Wien, 2015

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.