Počas zimy sa terénni sociálni pracovníci v Bratislave sústredia najmä na akútnu pomoc ľuďom bez domova. Ako však zdôrazňuje Pavol Sabela, štatutár a zakladateľ OZ STOPA Slovensko, nestačí iba dočasné ubytovanie a teplé jedlo. Jeho združenie sa špecializuje na ukončovanie bezdomovectva pomocou rôznych nástrojov, napríklad aj formou pracovnej terapie, ktorá pomáha ľuďom bez domova vybudovať si pracovné návyky.
Práci s ľuďmi bez domova sa venujete viac ako desať rokov, máte v tejto oblasti bohaté skúsenosti aj z Anglicka. Čo vás viedlo k tomu vrátiť sa domov a založiť vlastnú organizáciu v Bratislave?
V aktivitách pomoci ľuďom bez domova som sa angažoval ešte koncom 90. rokov, čo v tom čase nebolo veľmi bezpečné a spoločensky prijímané. Dnešná doba je v tejto oblasti sociálnejšia. Zahraničných skúseností mám viacero, od Islandu cez Francúzsko, Španielsko, Českú republiku až po spomínané Anglicko. Keď som videl, že systém ukončovania bezdomovectva má reálne výsledky a potom som sa vrátil domov do Bratislavy, kde som videl tie isté tváre ako v 90. rokoch, uvedomil som si, že takto to ďalej nesmie ísť. Preto na základe zahraničných skúseností s vnímaním lokálnych atribútov som spolu s kolegyňami vytvoril niečo na tú dobu unikátne. Bolo to integračné centrum, ktoré kombinovalo sociálnu prácu s environmentálnou zodpovednosťou.
Ako by ste zhodnotili aktuálnu situáciu v Bratislave, čo sa týka bezdomovectva?
Situácia je lepšia ako pred rokmi a z roka na rok sa zlepšuje. V septembri som bol na stretnutí stredo-východoeurópskej časti našej aliancie End Street Homelessness a videl som, že sme sa trochu vzdialili východu, ale stále sme ďaleko od západu. Preto nesmieme zastať, no musíme sa posúvať, aby sme bezdomovectvo naozaj ukončovali a aktívne pôsobili v prevencii. Je to jeden z našich veľkých problémov, pretože ľudí na ulici je naozaj obrovské množstvo.
Vaším cieľom nie je len pomoc ľuďom na ulici, ale ukončovanie bezdomovectva. Čo sa vám podarilo dosiahnuť, čo považujete za svoje najväčšie úspechy?
Rád by som zdôraznil, že naším cieľom nie je ukončovania iba toho fyzického bezdomovectva, teda dať niekomu strechu, ale aj psychického – komplexná pomoc a podpora. A toto sa nám darí. Za sedem rokov máme viac ako 80 reálne ukončených bezdomovectiev. Znamená to, že daní ľudia majú svoj vlastný svet mimo bezdomovectvo a nepotrebujú naďalej využívať akúkoľvek sociálnu službu pre ľudí bez domova vrátane tej našej.
Vaša organizácia OZ Stopa Slovensko je členom siete miest The European End Street Homelessness Campaign, ktorej cieľom je ukončiť pouličné bezdomovectvo v členských mestách. Ako vyzerá vaša participácia v tejto sieti?
Je zaujímavé, že sme jedným z najstarších a prvých stredoeurópskych členov tejto aliancie. Až tento rok sme sa vďaka nášmu hlasu rozšírili o Budapešť, Bukurešť a Záhreb. Celý koncept je postavený na vzájomnom učení sa, zdokonaľovaní, aplikovaní trendov a postupov na našom území a taktiež na realizácii spoločných aktivít. Príkladom je plošný monitoring potrieb ľudí bez domova, ktorý v rovnakom čase prebieha vo viacerých mestách a následne sa vyhodnocuje. Naše združenie ho spolu s dobrovoľníkmi realizovalo tri roky po sebe. Sme radi, že reprezentujeme to, čo robíme na medzinárodnej pôde, a že sme vnímaní ako prínosný partner. To sa nám na našom území tak často nestáva, a tak si tu napĺňame aj ľudskú potrebu byť uznaný. Taktiež je výhodou prístup rýchlej reakcie. Keď sa začala vojna a ukrajinské rodiny prúdili aj do Bratislavy, vďaka financiám pre dotknuté mestá aliancie sme mohli poskytnúť komplexnú podporu.
Výnimočnou službou, ktorú klientom poskytujete, je tzv. pracovná terapia. V čom je táto služba prospešná, a čo sa ňou snažíte dosiahnuť?
My sme s ňou prišli hneď pri našom vzniku. Zaujímavé je, že koncept sme prevzali z Edinburghu a prispôsobili ho na naše podmienky. Cieľom je reaktivovať pracovné zručnosti formou finančnej podpory klientov, riešiť naplnenie potrieb bez žobrania alebo zberu druhotných surovín a to všetko v prijímajúcom prostredí. Imitujeme prácu a zamestnanie, len k tomu pridávame to, čo je najpodstatnejšie – poradenstvo, riešenie dlhov, riešenie bývania a mnoho ďalších intervencií ‚šitých na mieru‘ konkrétneho človeka. Pridanou hodnotou je prínos pre obyvateľov, komunity, návštevníkov mesta.
Ako tento proces pracovnej terapie prebieha?
Pracovná terapia sa sústreďuje na revitalizáciu zelených priestorov, akými sú záhrady domovov seniorov, materských škôlok, predzáhradiek pred bytovkami alebo malými parkami. Má to, samozrejme, aj pozitívny ohlas u klientov, keďže si ich ostatní ľudia všímajú. Tí ani do posledného momentu netušia, že sú to práve ľudia bez domova, nakoľko nemajú žiadne označenie alebo stigmu bezdomovectva a vyzerajú ako pracovníci bežnej firmy. Finálny efekt už vôbec nepracuje s predsudkami a mýtmi o ľuďoch bez domova a nehádže ich do jedného vreca. Máme skúsenosti, keď viaceré menšie firmy vďaka takýmto projektom týchto ľudí zamestnali na rôzne pracovné pozície od manuálnych až po manažérske.
Ako vám v tejto službe pomôže partnerstvo so súkromnými sponzormi, ku ktorým najnovšie pribudla spoločnosťou JTRE?
Pracovná terapia mala svoj „boom“ pred pár rokmi a možností získať podporu bolo celkom dosť. Dnes sa systémová podpora orientuje na iné priority a pracovná terapia už nie je až tak ‚v móde‘. Preto posledné dva roky prežíva najmä vďaka podpore donorov. Sme radi, že sa nám podarilo dohodnúť sa s ďalším a tým pomôcť ukončovať bezdomovectvo na viacerých úrovniach.
Jedným z vašich cieľov je vytvoriť lepšie podmienky pre ženy bez domova. Ako sa vám darí v tejto oblasti?
Tento cieľ sme si stanovili na rok 2022. Vnímame túto skupinu ako najviac zraniteľnú a ohrozenú v prostredí ulice, preto sme vďaka podpore súkromného investora mohli v týchto dňoch finalizovať rekonštrukciu nového, na ženy zameraného bezpečného a dôstojného bývania. Ak všetko pôjde podľa plánov, otvoríme začiatkom roka 2023. Navyše plánujeme aj ďalší špecifický projekt pracovných aktivít, ktorý je však zatiaľ iba v rovine plánovania.
Čo je podľa vás kľúčové pri práci s ľuďmi bez domova?
Zo všetkých otázok je táto najťažšia, ale odpoveď je jednoduchá: Vnímať ich ako ľudí, ako bytosti s príbehom a snami a v neposlednom rade s nádejou na zmenu. Vnímať ich ako jedincov skrz ich vlastný príbeh a nie príbeh, ktorý si o nich vytvoríme skrz predsudky, mýty a univerzálne škatuľkovanie.
V zime sa okolnosti pre ľudí bez domova značne zhoršujú, pričom samozrejme najväčším problémom sú nepriaznivé podmienky na prežitie vonku. Prispôsobujete v zime aj vašu činnosť a zameriavate sa na akútnu pomoc?
V zime je situácia skutočne kritická, evidujeme zvýšený počet úmrtí na podchladenie alebo na celkové zlyhanie organizmu. Snažíme sa byť preto v uliciach v čase, keď je to najnebezpečnejšie, a to je skoro ráno. Vieme, že títo ľudia cez deň oddychujú a v noci chodia po uliciach, aby neumrzli, no okolo piatej im dochádza energia. Vtedy tam treba byť s teplým nápojom, dekou a v prípade nutnosti byť pripravený volať pomoc. Snažíme sa pokryť čo najväčšiu časť dňa, aby sme mali vždy niekoho v uliciach. Našťastie sa pred rokmi ‚rozdelilo‘ územie mesta medzi organizácie, takže skoro každá mestská časť má svoje streetworkové tímy, ktoré tam sú a týmto ľuďom pomáhajú.
Čo vás osobne na tejto práci baví a napĺňa?
Mňa napĺňa každý deň v práci, nakoľko sme veľmi dobrý tím ľudí a to je dôležité, pretože vďaka tomu vždy ide práca ľahšie. Vždy ma teší, keď vidím našich bývalých klientov, ktorí ukončili bezdomovectvo, to mi dáva zmysel. A vždy sa cítim veľmi naplnene a hrdo, keď prezentujem náš posun a napredovanie na rôznych medzinárodných fórach.
Aké má OZ Stopa plány do budúcnosti?
Naše plány sa orientujú na rozširovanie možností bývania a zároveň vytvorenie priestoru pre celoročnú pracovnú terapiu. Taktiež budeme podporovať naše nové členské mestá zo strednej a východnej Európy, aby sme naším príkladom ukázali, že sa dá priblížiť západným krajinám a to aj napriek prekážkam. Plánov a vízií je vždy viac ako je našich možností, takže si máme z čoho vyberať.
