Zvýšená kvalita života, pohodlnosť a náročnosť na životný priestor spôsobujú, že ubúda čoraz viac lesov, vody a prirodzených ekosystémov, ktorým ako ľudstvo vďačíme za život. Má ešte naša planéta nádej na záchranu, a môžu pomôcť aj malé zmeny vo fungovaní domácností? Odpovedá Doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD, riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Spolu s kolegom, členom predsedníctva SAV a vedeckým pracovníkom RNDr. Pavlom Simanom, PhD., túto tému rozvedú aj na prednáške SAVinci, ktorá sa bude výnimočne konať na Tyršáku, v stredu 29. júna o 18. hod.
Vaša prednáška má v názve otázku ‘Prežije ľudstvo rok 2222?’ Prečo je podľa vás táto otázka na mieste?
To, či prežijeme, záleží len a len na nás. Prečo vzišla táto otázka? Neustále rastúce negatívne javy a procesy prebiehajúce v krajine – následky klimatických zmien, strata biodiverzity, rozšírenie škodcov, výskyt epidémií a podobne nás nútia sa nad ňou zamyslieť. Spôsobila to prejavujúca sa kríza v životnom prostredí, ktorú sme vo veľkej miere spôsobili my sami svojimi aktivitami, prejavujúcimi sa nadmerným čerpaním a degradáciou prírodných zdrojov, nahrádzaním prírodných ekosystémov umelými, produkciou znečisťujúcich látok a odpadov.
Kde vnímate toto znečistenie ako najrizikovejšie?
Ovzdušie obsahuje množstvo cudzorodých látok. Pôda a voda sú znečistené množstvom chemikálií a patogénov, ktoré sa sem dostávajú nielen z ovzdušia v podobe kyslých dažďov, ale aj z poľnohospodárskej chemizácie a dopravy. Z kontaminovanej pôdy a vody sa cudzorodé látky následne dostávajú do potravinového reťazca. Okolo 40 percent všetkých úmrtí na svete je podľa najnovšieho výskumu spôsobených znečistením vody, vzduchu alebo pôdy. Negatívne zásahy ľudských činností sa prejavujú aj na zmene prirodzených ekosystémov. I napriek nenahraditeľnému významu, ktoré plnia v krajine, dochádza k ich neustálemu ohrozovaniu a degradácii. Podľa informácií Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je až 60 percent svetových ekosystémov degradovaných a využívaných neudržateľne. V Európskej únii je iba 17 percent biotopov a druhov a 11 percent kľúčových ekosystémov chránených európskou legislatívou vykazuje priaznivý stav. Aj napriek tomu, že v roku 2001 boli prijaté opatrenia v boji proti strate biodiverzity.
Prečo je kľúčové chrániť tieto ekosystémy?
Ochrana biodiverzity je nevyhnutná z hľadiska prežitia ľudstva na Zemi. Ekosystémy sú základom celého ľudského života a fungovania spoločnosti, nakoľko poskytujú celý rad úžitkov na uspokojovanie životných potrieb. Poskytujú potravu, vodu a množstvo materiálov nevyhnutých pre rozvoj spoločnosti, podporujú tvorbu prírodných zdrojov, prispievajú k regulácii mnohých javov a procesov, ktoré prebiehajú v krajine, ako sú prirodzené riziká a hazardy a tiež poskytujú viaceré kultúrne a rekreačné možnosti. Strata biodiverzity ohrozuje naše potravinové systémy a tiež potravinovú bezpečnosť a výživu. Ide o problém klimatického, obchodného, bezpečnostného, potravinového, zdravotného aj medzigeneračného charakteru – viac vysvetlíme priamo na prednáške SAVinci.
Ľudstvo sa historicky zaoberalo skôr otázkou toho, ako sa rozvíjať, ako žiť lepšie, ľahšie, dlhšie. Prečo sa dnes pýtame, či sa nám vôbec podarí prežiť?
V prvých štádiách civilizácie ľudstvo žilo v symbióze s prírodou. Na začiatku bol človek závislý od prírody, bál sa jej a rešpektoval ju. Neskôr si ju začal podmaňovať a v súčasnosti možno hovoriť až o jej drancovaní. Výrazné využívanie prírody je späté s technickým pokrokom, ktorý nám postupne začal uľahčovať a spríjemňovať život. S technickým pokrokom sa zvyšovali aj naše nároky, postupne sa menili životné potreby. To, čo bolo v minulosti luxusom, sa v súčasnosti stáva bežnou, niekedy dokonca nevyhnutnou potrebou, napríklad auto, telefón či počítač. Tieto nároky a požiadavky sa stále zvyšujú, s čím je spätý aj vyšší tlak a vplyv na krajinu a jej zdroje. Zvýšená kvalita života a náš komfort si vyžadujú aj zvýšenú daň v podobe degradácie životného prostredia.
Ktoré zásahy do ekosystémov majú najnegatívnejšie dosahy na planétu? Je to znečisťovanie morí a oceánov, výrub lesov, masívna produkcia skleníkových plynov?
Každý nevhodný zásah človeka do krajiny je spojený s určitými rizikami. Svojimi aktivitami výrazne zasahuje do prírodnej krajiny, mení jej štruktúru, zaberá prírodné ekosystémy, nahrádza ich umelými do krajiny nevhodne vsadenými stavbami, nadmerne vyčerpáva prírodné zdroje. Rúbe lesy, likviduje mokrade, lúky a ostatné cenné biotopy, napravuje toky, odstraňuje brehové porasty a ostatnú vegetáciu, vracia do nej nespotrebované látky a energie, a postupne mení prírodnú krajinu na intenzívne obhospodarovanú, výrazne pretvorenú a znehodnotenú umelými stavbami. Prejavy človeka v krajine sú o to nebezpečnejšie, že často sú nekontrolovateľné, nie sú izolované, ale vo vzájomnej interakcii. Zásah do jednej zložky často spôsobuje reťazové reakcie a následne spôsobuje narušenie a ovplyvnenie aj ostatných zložiek krajiny. Napríklad neuvážené regulácie vodných tokov okrem priamych zásahov do vodných tokov a ich bioty spôsobujú narušenie hydrologických podmienok okolitého prostredia, ohrozenie brehovej vegetácie, zánik mokraďových ekosystémov, narušenie celkového kolobehu vody v krajine a následne záplavy.
Všetci vieme, že tieto vplyvy sú zlé, ale aké konkrétne následky majú?
Jedným z najvýznamnejších globálnych trendov ohrozujúcich nielen krajinné ekosystémy, ale aj človeka samého, sú klimatické zmeny. Vplyvy klimatických zmien sa v súčasnosti už pozorujú a predpokladá sa, že budú ešte viditeľnejšie. Očakáva sa, že extrémne výkyvy počasia vrátane teplotných vĺn, súch a záplav budú častejšie a intenzívnejšie. Klimatické zmeny môžu negatívne ovplyvniť aj ľudské zdravie, napríklad zmenené poveternostné podmienky môžu spôsobiť kolapsy z horúčav alebo úrazy a úmrtia počas prirodzených katastrof, ako sú víchrice či záplavy. Zmeny v kvalite ovzdušia a zmeny ekosystémov môžu spôsobiť nedostatok potravín či vody. V teplejšom podnebí možno očakávať väčšie rozšírenie infekčných chorôb. Za najzraniteľnejšie skupiny z tohto aspektu možno považovať starých ľudí a deti.
Rôzne ochranárske organizácie už dlhodobo upozorňujú na tzv. prelomový moment, po ktorom už nebude možné našu planétu zachrániť a bude odsúdená na zánik napriek akejkoľvek snahe nás či našich potomkov. Nastal už tento moment, prípadne kedy hrozí?
Kedy hrozí moment kolapsu nemôže presne určiť nikto z nás, nakoľko je podmienený viacerými, často aj neznámymi a náhodnými faktormi. Naša planéta je veľmi zložitý a ešte nie dokonale prebádaný systém, pozostávajúci z celého súboru zložiek, prvkov a ich vzájomných vzťahov. Narušenie jedného prvku tohto systému môže podmieniť narušenie ostatných a tiež môže spôsobiť kolaps celého systému. Kedy to nastane, si nikto z nás netrúfne odhadnúť. Každý z nás určite vníma, že sa deje niečo nedobré, nakoľko nás to sprevádza už takmer na každom kroku nášho života. Nečakane prichádzajú búrky, tornáda, záplavy, na druhej strane vysoké horúčavy, suchá ale i premnoženie škodcov, výskyt rôznych epidémií a chorôb. Tu by som rada pripomenula fakt, že na tento prelomový moment upozorňujú nielen ochranárske organizácie, ale aj vedci, ktorí to zdôvodňujú a dokladujú serióznym výskumom a dátami. Spoločnosť však akosi nie je otvorená načúvať ich hlasu, skôr dáva prednosť hlasu rôznych ochranárskych združení, o čom nepochybujem, že je tiež veľmi dôležitý a osožný.
Ako môžu obyčajní ľudia, rodiny začať žiť ekologickejšie, aby uľahčili planéte? Môžu vôbec prispieť k zmene, keď drvivú väčšinu odpadov aj skleníkových plynov produkujú najmä veľké priemyselné firmy a korporácie?
Určite každý z nás môže svojim dielom prispieť k zmene, nakoľko každý z nás je súčasťou veľkého kolosu. Keď obmedzíme spotrebu, určite sa to prejaví na poklese dopytu po výrobkoch, ktoré produkujú veľké priemyselné firmy a následne na poklese ich produkcie, na tvorbe imisií či odpadov. Ide o jeden vzájomne prepojený kruh, ktorý svojím životným štýlom formujeme aj my. Dekáda OSN pre obnovu ekosystémov vyzýva k spolupráci všetkých partnerov. Zdôrazňuje, že starostlivosť o naše životné prostredie nespočíva len na vládach, expertoch a odborníkoch, ale zodpovednosť je na nás všetkých, nakoľko svojim životným štýlom výraznou mierou ovplyvňujeme kvalitu životného prostredia – či už v pozitívnom, alebo v negatívnom smere.
Je krokom k zlepšeniu uvedomelosť a dôraz na ekologický životný štýl, recykláciu a udržateľnosť v odvetviach ako móda, potravinárstvo či priemysel, alebo ide iba o marketingové nástroje bez reálneho vplyvu na životné prostredie?
Nie sú to len marketingové nástroje. Každý z nás má svoj podiel na ochrane životného prostredia, na jeho ohrozovaní a degradácii. Každý z nás svojimi nárokmi prispieva k degradácii prírodných zdrojov. Zvyšovaním našich priestorových nárokov znižujeme rozlohy poľnohospodárskej pôdy a následne ohrozujeme potravinovú bezpečnosť. Zvyšujeme stupeň antropizácie územia, čo sa následne prejavuje na znížení priestorovej ekologickej stability územia, ako i na podpore negatívnych následkov klimatických zmien (narušenie kolobehu vody, narušenie mikroklímy sídelného prostredia, vznik povodní a pod.). Vytváraním moderných záhrad s prevahou cudzokrajných drevín podporujeme šírenie inváznych druhov, nadmernou spotrebou a plytvaním vody ohrozujeme jej dostupnosť pre ostatných, produkciou a ukladaním odpadu v krajine zamorujeme životné prostredie. Takýchto príkladov by sa našlo oveľa viac.
Poznáte príklad mesta či komunity zo zahraničia, ktorá svojou činnosťou skutočne prispela k lepšej environmentálnej situácii vo svojom okolí, k zlepšeniu prostredia?
Už aj na Slovensku možno nájsť takéto pozitívne príklady o čom svedčí súťaž Enviromesto, cieľom ktorej je upozorniť na pozitívne príklady slovenských miest a oceniť mestá, ktoré dbajú na svoje životné prostredie a prinášajú lepší a zdravší život svojim obyvateľom. Mnohé mestá a obce dlhodobo vyvíjajú v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia značné úsilie a na základe vlastných skúseností môžu ostatným priblížiť výhody využívania inovatívnych technológií či prírode blízkych riešení. Súťaž Enviromesto má podnecovať komunitné vnímanie spolupráce politikov, podnikateľov, škôl, neziskových organizácií a verejnosti v mestách. Ocenenie ENVIROMESTO 2021 získali štyri slovenské mestá Trenčín, Púchov, Nitra a Skalica. Za zahraničných lídrov v starostlivosti o životné prostredie treba tradične považovať severské krajiny Európy ale nezaostávajú za nimi ani Švajčiarsko, Rakúsko. Z mimoeurópskych krajín sú to najmä Austrália, Nový Zéland a Kanada.
