Módny priemysel je tretím najneekologickejším priemyslom na svete. Produkcia tzv. rýchlej módy, teda fast fashion, je zodpovedná za desať percent celkového objemu skleníkových plynov na našej planéte. Vo svete preto vznikajú rôzne združenia a aktivity, ktoré sa snažia na tento problém upozorniť a inšpirovať ľudí k ekologickejšiemu prístupu k móde. Jedným z nich je aj hnutie POMALO, ktoré okrem iného organizuje v Bratislave SWAP-y oblečenia. Čo to SWAP je, ako funguje a kde sa najbližšie uskutoční, prezradila Zuzana Lobotková z platformy POMALO.
Aktivity vášho hnutia sa začali okolo roku 2018. Čo vás viedlo k jeho založeniu?
Handmade markety a rôzne typy prednášok organizujeme už dlho. Silno sme však vnímali témy udržateľnosti, cirkulárneho spôsobu života a rovnako sme hľadali priestor pre množstvo šikovných ľudí, ktorí majú v tomto smere čo povedať.
POMALO organizuje rôzne akcie a diskusie. Keby ste mali zhrnúť priority vášho hnutia, ktoré by ste označili za najdôležitejšie?
Snažíme sa poukázať na možnosti udržateľnejšieho spôsobu života nenásilným spôsobom. Každý z nás môže prispieť svojou troškou, napríklad výmenou oblečenia, voľbou udržateľných značiek alebo správnym triedením odpadu. Chceme ukázať, že možností je veľa a sú dostupné každému.
Okrem iných podujatí organizujete stále populárnejšie SWAP-y oblečenia. Viete tieto akcie priblížiť, vysvetliť ich podstatu?
Podstatou swapu je dať oblečeniu druhú šancu. Na svete je také neuveriteľné množstvo oblečenia, fast fashion (priemysel rýchlej módy, pozn. red.) denne produkuje nové a nové kusy. Ak sa však z vecí nestane odpad, ale len zmenia majiteľa, rozhodne bude tento problém menší. Na swape môžem nositeľné oblečenie posunúť ľuďom, ktorí preň ešte nájdu využitie. Na oplátku si môžem zase ja nájsť niečo, čo by som potrebovala, no nemusím si hneď kúpiť nový kus. Nenositeľné oblečenie sa zozbiera na jednom mieste, odkiaľ poputuje na recykláciu a ďalšie využitie.
Na výrobu oblečenia sa spotrebuje neuveriteľné množstvo vody, napríklad na výrobu trička až 2 700 litrov. Viete priblížiť tento proces, prečo je spotreba taká vysoká?
Ak berieme do úvahy obyčajné bavlnené tričko, musíme si uvedomiť, že bavlna je nesmierne smädná rastlina – pri jej pestovaní sa spotrebuje ohromné množstvo vody. Tam však spotreba nekončí, lebo aj pri spracovaní vlákien a látok a pri procesoch ako farbenie, bielenie či balenie sa spotrebujú stovky litrov vody.
Kedy, kde a pri akej príležitosti ste organizovali prvý SWAP?
Prvé swapy sme organizovali spoločne ešte s jedným partnerom v rámci festivalu POMALO. Konkrétne prvý bol v októbri 2018. Samostatné swapy sme však začali organizovať na jar tohto roku v KC Dunaj.
Ako často tento druh podujatí organizujete a aké máte ohlasy zo strany návštevníkov? Pre koho sú SWAP-y určené?
Snažíme sa o pravidelnosť – minimálne raz za každé ročné obdobie, keďže to berieme aj ako nejaké prirodzené cykly v obmene šatníka. Ohlasy sú pozitívne, vždy sa z nich snažíme získať aj náznaky toho, čo by sme mohli robiť lepšie. Swapy sú určené pre každého – študentov, pracujúcich, matky s deťmi, ale aj pre starších návštevníkov.
V posledných rokoch je ochrana životného prostredia, udržateľnosť, uhlíková neutralita a recyklácia výraznou témou verejnej diskusie. Máte pocit, že sa správanie ľudí v tejto oblasti zlepšilo?
Mám pocit, že sa to postupne zlepšuje. Veríme, že udržateľnosť už nevnímajú ľudia len ako akýsi trend, ale skôr nevyhnutný krok, ak chceme, aby bola Zem vhodná na život aj pre ďalšie generácie. Stále sa však dá spraviť viac, edukáciou a osvojením si životného štýlu, ktorý nebude taký náročný pre životné prostredie. Krokov, ktoré sa dajú spraviť, je veľké množstvo.
Kde naopak vidíte najväčšie rezervy, resp. minimálny posun správnym smerom?
Rezervy sú stále v nákupných návykoch veľkej časti obyvateľstva. Rýchla móda je príšerne lacná, a tak si novokúpeným oblečením ľudia dokážu obmeniť šatníky niekoľkokrát do roka. Bolo by fajn si vždy lepšie premyslieť, či naozaj potrebujem vec, ktorá ma omrzí za dva mesiace, a či niečo podobné nenájdem v SWAPE.
Kedy a kde organizujete najbližší SWAP, a kto sa môže zapojiť, resp. zúčastniť?
Najbližší swap nás čaká 13. decembra v priestoroch J&T Real Estate v River Parku v Bratislave. Zapojiť sa môže každý, komu sa podarí prísť v čase od 10:00 do 16:00.
Čo všetko môžu návštevníci na SWAP priniesť a čo si môžu odniesť? Ako funguje celý proces SWAP-ovania?
Do swapu patrí čisté, nepoškodené a suché oblečenie, a to dámske, pánske i detské. Priniesť môžete aj topánky, tašky či doplnky. Všetko však musí byť v dobrom stave, v akom by ste chceli zo SWAPu odniesť veci aj vy. Proces je pomerne jednoduchý. Za každý kus prineseného oblečenia dostanete jeden žetón, za ktorý si opäť môžete zo SWAPu odniesť jeden kus oblečenia, pár topánok, kabelku alebo doplnok. Myslíme však aj na ľudí, ktorí na SWAP nič neprinesú. Tí si žetóny môžu zakúpiť a vyzbieraná suma pôjde na podporu občianskeho združenia STOPA Slovensko.
Čo sa deje s oblečením, o ktoré na SWAP-e nie je záujem?
Oblečenie, ktoré po swape ostane, poputuje ľuďom bez domova, ktorí to najviac potrebujú. Textilný odpad (poškodené oblečenie, alebo bytový textil) putuje na recykláciu, čo je určite lepšie riešenie ako napríklad spaľovne. Na Slovensku recykláciu zabezpečuje špecializovaná firma, ktorá z neho vyrába akustické izolačné materiály, ktoré sa využívajú v stavebníctve, nábytkárskom alebo automobilovom priemysle.
