Bratislavská gastronomická scéna a úroveň podnikov stúpa a za mnohé reštaurácie, kaviarne či bary sa hlavné mesto nemusí hanbiť ani pred zahraničnými turistami. Mnohé z nich sú súčasťou nových konceptov, ktoré prinášajú moderné služby na svetovej úrovni. Nájdeme tu však stále aj zariadenia, ktoré patria k legendám Bratislavy najmä vďaka svojej histórii a kultovému statusu.
1. Kaviareň Štefánia
Jedna z najznámejších bratislavských kaviarní funguje na nároží Palisád a Štefánikovej ulice už viac ako 110 rokov. Na mieste vtedajšej kaviarne Mezey ju v roku 1904 založil Béla I. Hackenberger, ktorý dbal na prvotriednu obsluhu, moderný interiér a tradíciu pohostinnosti, vďaka čomu sa Kaviareň Štefánia (pomenovaná po vdove po následníkovi rakúsko-uhorského trónu Rudolfovi) rýchlo zaradila medzi popredné bratislavské podniky. Po konci éry kaviarnikov Hackenbergerovcov začala Štefánia upadať, v 90. rokoch v jej priestoroch dokonca sídlila čínska reštaurácia. Po rozsiahlej rekonštrukcii, na ktorú dozerali aj pamiatkari, sa však vrátila k pôvodnému odkazu a dnes funguje ako reštaurácia a kaviareň.
2. Krčma Funus
Ďalší podnik s viac ako storočnou tradíciou sa nachádza pri bratislavskom Horskom parku. Reštaurácia a najmä krčma Funus nepatrí k architektonickým ani gastronomickým ikonám, vďaka svojej jedinečnej lokalite a atmosfére sa v nej však stretáva pestrá zmes turistov, výletníkov, rodín s deťmi aj obyvateľov okolitých ulíc v prestížnej časti Bratislavy. Domček schovaný pod košatými pagaštanmi má bohatú históriu, údajne sem chodili piť aj Štúrovci a dnes tu taktiež nie je núdza o celebrity a bratislavskú smotánku. Či už smädný cyklista, vyčerpaná rodina po celodennom výlete alebo partia túžiaca po pivku v spoločnosti – vo Funuse si už viac ako sto rokov každý príde na svoje.
3. Reštaurácia Savoy
Ku zvučnému menu hotela Carlton, v ktorom bola v minulosti ubytovaná Mária Terézia či Jules Verne, neodmysliteľne patrí aj reštaurácia Savoy. V nej sa desiatky rokov stretávali študenti, intelektuáli, ale aj herci z neďalekého Slovenského národného divadla. Tradičná kuchyňa spojená s architektúrou hotela z dielne Milana Michala Harminca dáva reštaurácii neopakovateľnú atmosféru, ktorú v minulosti podčiarkovalo susedné korzo s množstvom korzujúcich ľudí. V 90. rokoch bola napriek pretrvávajúcej popularite reštaurácia uzavretá, dnes však v zrekonštruovanej podobe opäť víta hostí tradičnou prešporskou kuchyňou a dobovou atmosférou, ktorú zvýrazňujú fotografie starej Bratislavy od Karola Kállaya.
4. Viecha u Sedliaka
Niekdajšia Schönfordská – dnešná Obchodná – ulica bola známa vinohradníckou tradíciou a tzv. viechami. Viechové právo umožňovalo vinárom predávať víno a iné občerstvenie zo svojich vinohradov. Medzi tieto podniky patrí aj Viecha u Sedliaka, ktorá sídli v historickom vinohradníckom dome z konca 19. storočia. V roku 1956 ju tu otvorilo vtedajšie vinohradnícke družstvo Vinorod, ktoré doplnilo kvalitný burčiak a víno o rôzne zabíjačkové špeciality a ďalšie pochúťky z vlastnej výroby. Podnik sa rýchlo stal vychýreným a zavítalo sem množstvo významných osobností bratislavského verejného života. Vďaka citlivým rekonštrukciám si dodnes zachoval jedinečnú historickú atmosféru, vďaka autentickej domácej kuchyni je obľúbený ako medzi domácimi, tak aj turistami.
5. Slamená búda
V budove starej nefunkčnej horárne sa od roku 1908 nachádza ďalšia tradičná bratislavská reštaurácia. Slamenú búdu založili manželia Ammerovci, ktorí objekt odkúpili od bratislavských lesov a začali v nej prevádzkovať vychýrený hostinec v zalesnenej oblasti dnešnej Koliby. Už desať rokov po vzniku sa stal svedkom významnej historickej udalosti – českí legionári obsadili vtedajší Prešporok v prospech Československa cez Malé Karpaty, pričom ich prvou základňou bola práve Strohhütte, teda Slamená búda. V roku 1939 prešla do rúk Lamprechtovcov, ktorí však o ňu prišli s koncom druhej svetovej vojny a zmenou režimu. V roku 1991 sa opäť dostala do rúk rodiny pôvodných majiteľov, ktorí v nej dodnes udržujú tradičnú kuchyňu a historickú atmosféru.
Bonus: Bratislavská cesta SNP
Hoci Cestu hrdinov SNP vedúcu naprieč celým Slovenskom poznajú najmä turisti a fanúšikovia prírody, bratislavskú cestu SNP si pamätajú najmä obyvatelia novomestskej Ľudovej štvrte. Trio krčiem Slimák-Nagy-Patkoš tvorilo „bermudský“ trojuholník, v ktorom sa stratila nejedna spomienka na noc strávenú v meste. Navštevovali ich najmä študenti a mladí ľudia, ktorí sa chceli zabaviť za primeranú cenu. Kultový hostinec Patkoš si napríklad zahral aj vo filme Fontána pre Zuzanu, Krčma u Nagya (dnes známa ako Krčmička pri Furmanskom cechu) je známa stálou klientelou a krytou záhradou.
