Mestá priťahujú kreatívnych ľudí a nezávislých profesionálov. Zaužívaný pracovný koncept vlastného pracovného stola vo vlastnej kancelárii či korporátnom sídle tak čoraz častejšie dopĺňajú flexibilné riešenia pracovného prostredia. Jedným z moderných spôsobov práce populárnych medzi pracujúcimi na voľnej nohe je aj coworking, flexibilná práca v komunite. Zakladateľka Coworkingu Cvernovka Michala Hrnčiarová vidí vo svojom projekte budúcnosť najmä po skúsenosti ľudstva s koronavírusom.
Založili ste Coworking Cvernovka. Prečo ste sa rozhodli ísť do konceptu, ktorý je na Slovensku stále „v plienkach“?
Prišla som s myšlienkou, že chcem vytvoriť coworking s detským klubom. Sama som matka a videla som, že na trhu chýba miesto, kde budú pracovať rodičia a zároveň pri nich môžu byť ich deti. Začala som hľadať vhodné priestory a v tom istom čase sa zapĺňalo aj kultúrno-kreatívne centrum Nová Cvernovka, v ktorom sídlime. Skontaktovali sme sa s jedným zo zakladateľov, prišli sme si pozrieť priestory a už sme ostali.
Aký je rozdiel medzi prácou z domu a prácou v coworkingu?
Podľa mojej skúsenosti je práca z domu alebo z kaviarne úplne odlišná ako v coworkingu. Doma je okolo nás veľa vecí, ktoré nás vyrušujú a rozptyľujú, v kaviarni zas môže niekto nahlas telefonovať alebo príde partia ľudí, ktorí robia väčší hluk a rušia človeka pri práci. V coworkingu je práca prioritou a aj prístup k nej je iný, efektivita je oveľa vyššia oproti práci z domu. Mnoho z našich členov hovorí, že po prechode k nám im niekoľkonásobne stúpla efektivita práce.
Zároveň tu však máte mini kaviareň, v ktorej sa členovia vášho coworkingu môžu obslúžiť, urobiť si kávu či dať si niečo na zahryznutie.
V tomto koncepte chceme ísť ešte ďalej, preto sme otvorili druhú prevádzku coworkingu s názvom KOLABO v jednom z bratislavských nákupných centier. Chceme, aby sa tu členovia cítili ako v kaviarni, mali po ruke skvelú kávu a ochotnú obsluhu, ale zároveň neboli rušení pri práci a sedeli na pohodlných stoličkách za veľkými pracovnými stolmi. Tento projekt je čerstvý, otvorili sme vo februári a už v polovici marca sme museli z dôvodu karantény zavrieť. Nedávno sme opäť otvorili a veríme, že čoskoro sa rozbehneme naplno.
Aký je prototyp človeka, ktorému vyhovuje práca v coworkingu – teda vaša cieľová skupina?
V prípade Cvernovky sú to nepochybne rodičia s deťmi, keďže je tu detský klub, ktorý nás odlišuje od konkurencie. Najdôležitejšia je však atmosféra a pocit, ktorý tu ľudia majú. Snažíme sa, aby sa každý cítil vítaný. Vzťahy s členmi budujeme na dôvere a zo srdca.
Je možné dosiahnuť takéto fungovanie na základe dôvery aj v tomto biznisovom pracovnom prostredí?
Zatiaľ to funguje. Veríme si navzájom a snažíme sa členom vyjsť v ústrety do maximálnej možnej miery. Veríme, že je to recipročné. Ďalej sa snažíme o to, aby sa u nás členovia cítili pohodlne, aby mali komfortné miesto na prácu, aby sa mali možnosť medzi sebou spoznať. Záleží nám aj na čistote a vybavení, ktoré potrebujú: Majú k dispozícii tlačiareň, kuchynku plnú nápojov a malých snackov.
Pre členov organizujete prednášky, podujatia či teambuildingy. Aký majú význam tieto akcie?
Podujatia výlučne pre členov sú na to, aby sa medzi sebou viac poprepájali, aby sa spoznali a nadviazali prípadné spolupráce, čo sa aj reálne deje a nás to nesmierne teší. Ostatné eventy – prístupné verejnosti – majú za cieľ vzdelávať. Väčšinou sú to workshopy na rôzne témy od osobného rozvoja, ochrany životného prostredia až po marketingové a kreatívne témy.
Čím ste sa inšpirovali pri navrhovaní a zariaďovaní priestorov coworkingu?
Veľa času som trávila na internete prezeraním profilov svetových coworkingov. Veľmi nám pomohol architekt Dalibor Vidiečan, ktorý je autorom architektonického návrhu, navrhol stavebné úpravy, funkčné rozdelenie a následne aj samotný dizajn priestorov. Keďže sídlime v starej budove, museli sme robiť všetko nanovo, stierkovať, maľovať aj budovať priečky.
Ktoré svetové coworkingy vás inšpirovali?
Tých coworkingov je veľa, spomeniem Coworking Ahoy, Betahaus v Berlíne a Das Packhaus vo Viedni. Na tieto miesta chodíme aj osobne. Pri tvorbe nášho centra sme veľa čerpali aj zo svetovej siete WeWork a obzreli sme si aj také, ktoré majú detské kluby. V zahraničí sú coworkingy rôzne, niektoré sídlia v obytných domoch, v ktorých si prispôsobia priestory svojim potrebám, inde fungujú v industriálnych budovách či starých školách. Síce je to nákladné, ale ekologické, keďže sa využije stará budova, ktorá by za iných okolností bola odsúdená na zdemolovanie a vzniklo by obrovské množstvo stavebného odpadu.
Aký mala na vás vplyv pandémia koronavírusu?
Ešte vo februári sme mali stopercentnú obsadenosť. Momentálne opäť pomaly rastieme, ale zatiaľ sú naše kapacity plné iba na 80 percent a myslím si, že ešte potrvá, kým sa opäť dostaneme na stav spred pandémie. Druhý coworking sme museli zatvoriť prakticky hneď po otvorení, ten tým tiež utrpel. Počas pandémie sem chodili len ľudia, ktorí majú samostatné kancelárie, a upratovači. Keď sa opatrenia začali uvoľňovať, označovali sme miesta, ktoré môžu byť obsadené, aby sme medzi ľuďmi dodržali potrebné rozstupy a splnili sme predpísaný počet osôb na štvorcový meter.
Nezvykli si teraz ľudia pracovať z domu a neusúdia, že coworking je pre nich zbytočný?
Doma nás obklopujú rôzne impulzy a faktory, ktoré nám sťažujú sústredenie a nedovolia pracovať naozaj efektívne. O to viac, keď sú doma rodičia s deťmi. Coworking je flexibilný, praktický a oveľa menej rušivý spôsob práce, ktorý je podľa mňa ďalším krokom vo vývoji pracovného prostredia. Ľudia vyhľadávajú flexibilitu, nechcú sa viazať nájomnými zmluvami a po ich vypovedaní riešiť výpovedné lehoty. Myslím si, že aj veľké korporácie začnú uvažovať nad tým, či sa im oplatí platiť prenájom rozľahlých kancelárií, keď ich zamestnanci môžu byť rovnako efektívni pri flexibilnom stole.
Vidíte priestor na vznik coworkingov aj v iných krajských mestách?
Trh na Slovensku je veľmi malý. My spolupracujeme s coworkingami v Trnave a Trenčíne, takže ak sú ich členovia v Bratislave, môžu pracovať u nás, a naši členovia zas u nich. Keď sa však pozrieme ďalej na východ, je tých coworkingov menej – s výnimkou Košíc, kde ich je niekoľko. V iných mestách zatiaľ nepôsobí toľko freelancerov, aj keď si myslím, že je len otázkou času, kým dopyt porastie aj v iných kútoch Slovenska.
Michala Hrnčiarová
Zakladateľka prvého coworkingu s vlastným detským klubom na Slovensku. Vo februári tohto roka založila aj prvý coworking v nákupnom centre. Vyštudovala sociálnu a pracovnú psychológiu na FSEV UK. Má dvoch synov a vo voľnom čase bloguje o záhradníčení v meste.
Tento článok je súčasťou série rozhovorov s ľuďmi, ktorí z pohľadu svojej profesie hovoria o spokojnosti v súvislosti so životom v meste. Prostredníctvom ich odpovedí sa dozvedáme viac o tom, ako funguje urbánna spoločnosť a ako sa môže stať spokojnejšou.
