Výškové budovy sa aj v našich končinách stávajú súčasťou verejného priestoru a každodenného života. S ich výstavbou to v minulosti nebolo jednoduché a veľkolepé plány často stroskotali pre nedokonalé riešenia, chýbajúce financie či režim, ktorý im neprial. Najviac „výškoviek“ má dnes v katastri naše hlavné mesto. Pozrite sa, ktorá budova presiahla ako prvá výšku 40 metrov a aké sú súčasné trendy v stavaní mrakodrapov.
Prekážky neboli len vo financiách či neschopnosti stavať mrakodrapy. Slovákom v tom bránila aj politika. Presvedčil sa o tom aj slovenský architekt Ladislav Hudec, ktorý svoje ambície naplnil v Číne, kde sa etabloval ako svetový architekt.
V Šanghaji po sebe zanechal viac než 60 diel
Ladislav Hudec pochádzal z Banskej Bystrice, študoval v Budapešti a počas 1. svetovej vojny pôsobil ako dôstojník Rakúsko-uhorskej armády. V roku 1916 padol do zajatia na ruskom fronte, z ktorého sa mu podarilo uniknúť a začať nový život v Číne. Svoj talent začal rozvíjať v Šanghaji v architektonickej firme Curry, kde pôsobil ako kreslič. Neskôr sa mu aj vďaka manželstvu s dcérou bohatého bankára podarilo založiť si vlastný ateliér.
Jeho šanghajské portfólio tvorí viac než 60 diel, z toho azda najvýznamnejšia je stavba 84 metrov vysokého Park Hotela (Kuo-ťi fan-tien, doslovný preklad Medzinárodný hotel). Bola vybudovaná v roku 1934 podľa projektu Ladislava Hudeca a do roku 1952 bola najvyššou budovou v celej Ázii. V Číne pôsobil 20 rokov a vďaka jeho dielu ho odborníci považujú aj za otca ázijských mrakodrapov.
Po pôsobení v Ázii sa na dva roky presťahoval do Európy, kde napríklad radil pri exteriérových úpravách v okolí Vatikánu. Od roku 1947 až do smrti v roku 1958 pôsobil v Spojených štátoch, kde si otvoril ateliér a projektoval napríklad 22-podlažnú budovu bankového koncernu, nemocnicu či kostol.
Prvá výšková budova v Bratislave bola inšpirovaná Chicagom
Prvý slovenský „mrakodrap“ rástol v Bratislave zarovno s tým Hudecovým v Šanghaji. Bratislavský podnikateľ a mäsiar Rudolf Manderla sa na cestách v Spojených štátoch inšpiroval chicagskou architektúrou a na dnešnom námestí SNP nechal postaviť Obchodný a obytný dom Manderla, ktorý väčšina Bratislavčanov nazýva ľudovo „Manderlák“.
Hoci dnes so 45 metrami výškou nezaujme, v medzivojnovom období išlo v Bratislave o unikátnu a kontroverznú stavbu, ktorá priniesla do centra hlavného mesta zahraničnú architektúru. Zároveň išlo o prvú obývateľnú výškovú budovu na Slovensku, ktorá spájala rezidenčnú funkciu so službami na prízemí, kde si Rudolf Manderla otvoril vychýrené mäsiarstvo.
Bola tu aj vináreň Malí Františkáni a prvé poschodie obsadila obľúbená kaviareň Grand, ktorú navštevovala bratislavská smotánka. Obytnú časť tvorí celkovo 64 dvojizbových a trojizbových bytov a spoločné priestory pre schôdzky nájomníkov. V roku 2023 vyhlásili tento polyfunkčný dom za národnú kultúrnu pamiatku.
Bratislava rástla aj za socializmu
Hoci so socialistickým režimom sa spájajú najmä panelové obytné domy, ktoré sa najviac stavali v Petržalke, aj počas tohto režimu v Bratislave vyrástlo pár zaujímavých výškových budov.
Skutočne výrazné vysoké budovy boli postavené v 70. rokoch 20. storočia. Ide najmä o ikonický Hotel Kyjev, ktorý so šestnástimi poschodiami dosiahol výšku 65 metrov, a v roku 1975 dokončená budova Československej televízie, ktorá pokorila hranicu 100 metrov a so 108 metrami bola najvyššou v celom Československu.
Budova tvorby programu RTVS (ako znie jej oficiálny názov) obhajovala titul najvyššej budovy takmer 30 rokov. Až v roku 2002 ju predbehla budova Národnej banky Slovenska, ktorá do Bratislavy priniesla modernú architektúru a neoficiálne spustila výškový development v hlavnom meste.
Súčasná architektúra
Ten bol – podobne ako v iných európskych mestách – oproti Spojeným štátom či Ázii značne pozadu. Európski architekti či urbanisti však pochopili benefity, ktoré mesto získava rastom do výšky, a v európskych metropolách začali rásť mrakodrapy a uplatňovali sa princípy zahusťovania či mesta krátkych vzdialeností.
Do Bratislavy tento trend naplno dorazil po roku 2010, odkedy sa v rebríčku najvyšších budov na Slovensku dynamicky dejú zmeny. Tower 115, Panorama Towers či Nivy Tower za krátke obdobie posúvali v Bratislave hranicu možného, až kým ich všetky neprekonal historicky prvý skutočný slovenský mrakodrap Eurovea Tower.
Oficiálna výšková hranica, dosiahnutím ktorej sa budova považuje za mrakodrap, je 150 metrov, a vežiak Eurovea Tower na dunajskom nábreží ju prekonal o 18 metrov. V rámci mestskej štvrte Eurovea City a celej panorámy mesta tvorí dominantu a dopĺňa dynamicky sa rozvíjajúci bratislavský downtown.
V rýchlo rastúcom modernom centre Bratislavy by mohli pribudnúť aj ďalšie výškové budovy, ktoré opäť posunú Bratislavu smerom k vyspelým západným metropolám. Developer prvého slovenského mrakodrapu JTRE potvrdil plány vybudovať v tejto zóne dve ešte vyššie budovy, ktoré by pomohli oživiť monotónnu siluetu tvorenú desiatkou približne rovnako vysokých veží. Spolu s Eurovea Tower by v panoráme mesta vytvorili vyváženú kompozíciu s výškovou gradáciou. Naše hlavné mesto sa tak možno čoskoro posunie k tým najvyšším metropolám v Európskej únii a opäť posunie Slovensko v tradícii, ktorú vo svete šíril jeho rodák Ladislav Hudec.
