Westend a Slovenská akadémia vied spoločne pokračujú v predstavovaní nových vedeckých objavov v rámci cyklu prednášok SAVinci. Tento mesiac bude prednášať výskumník Ústavu molekulárnej biológie SAV Juraj Majtán, ktorý sa venuje skúmaniu včelích produktov a ich využitiu v medicíne. O výsledkoch výskumu, ale aj o spojení práce mikrobiológa so starostlivosťou o včely, vám porozpráva na prednáške s názvom Prečo bez včiel nemá ľudstvo šancu? v stredu 24. apríla o 17:30 v lobby Westend Gate.
Predstavte si, že máte ísť na opustený ostrov a môžete si so sebou zobrať iba 5 druhov potravín. Bol by jednou z nich med?
Určite. Med je veľmi kvalitný zdroj energie, oveľa efektívnejší ako klasický repný cukor. Má antioxidačné účinky, pomáha pri hojení rán, podporuje imunitu. Ale zo včelích produktov by som si určite zobral aj peľ, ktorý slúži ako bohatý zdroj bielkovín.
Peľ je lepšia potravina ako med?
Chuťovo samozrejme nie, ale čo sa týka funkčnosti a zloženia, peľ je ideálna potravina. Obsahuje najlepší možný pomer sacharidov, tukov a bielkovín spomedzi všetkých potravín. Pre včely napríklad slúži ako jediný zdroj proteínov. Dokonca sa dá povedať, že keby sme celý život nejedli nič iné, iba peľ, naše telo by fungovalo výborne, iba chuťové poháriky by utrpeli.
Je peľ bežne dostupný v obchodoch? Ako vôbec dochádza k jeho produkcii?
Takzvaný obnôžkový peľ je bežne dostupný napríklad v rôznych bio-obchodíkoch a na trhoch vo včelárskych stánkoch. Včelári ho zbierajú v podstate priamo z nožičiek včiel pomocou peľochytov. Má však aj nevýhody – môže obsahovať ťažké kovy alebo toxíny a samozrejme môže spôsobiť alergické reakcie.
Uvedomujú si ľudia benefity medu?
Pravdepodobne áno, jeho spotreba totiž výrazne stúpa. Pred pár rokmi bola štatistika ročnej spotreby medu na človeka okolo 250 gramov, dnes je to už 1,5 kilogramu. Ľudia začínajú byť uvedomelí a nahrádzajú repný cukor medom.
Stíha ponuka včelárov dobiehať rastúci dopyt?
Nie. Počty včelárov sú síce na pomalom vzostupe, ale stále sú neporovnateľné s obdobím pred revolúciou, keď sme tu mali okolo 400 tisíc včelstiev. Dnes ich na Slovensku máme okolo 240 tisíc. Problém je, že v dnešnej dobe sú včely oveľa viac ohrozené chorobami a nezodpovednou ľudskou činnosťou, ako bývali v minulosti. Včelári ich šľachtia, aby boli menej agresívne a produkovali viac medu. Šľachtenie však môže viesť aj k znižovaniu obranyschopnosti včiel. Dobrým príkladom je aj fakt, že na Slovensku už divé včely prakticky nenájdeme.
Čiže zvýšeným dopytom po mede dochádza k šľachteniu, ktoré včelám škodí?
Včelárstvo je biznis, a ako pri každom biznise, aj tu chcú mať včelári vysoké zisky. Pre včely to však nie je dobré. Rovnako im neprospieva zmena klímy. Oni sa prispôsobia a v konečnom dôsledku určite prežijú, ale trend zvyšovania spotreby a tým pádom tlak na vyššiu produkciu medu im určite neprospieva.
V ponuke nájdeme množstvo druhov medov – agátový, lipový, kvetový… Ktorý je najkvalitnejší?
Najkvalitnejší je taký med, ktorý je priamo od včelára z podmienok domácej produkcie, ktorý ide priamo „z plástu do fľaše“. Samozrejme tie tmavšie medy, napríklad medovicové, sú biologicky kvalitnejšie, pretože majú väčší podiel zdraviu prospešných látok, antioxidantov a vyšší antibakteriálny potenciál. Aj v našich testoch vychádzajú najlepšie. Ale v konečnom dôsledku platí, že aj svetlý agátový med z poctivého včelárstva je oveľa lepšou alternatívou ako medovicový med z veľkovýroby s pochybným pôvodom, ktorý kúpite v obchodných reťazcoch.
Takže v reťazcoch kvalitný med nekúpime, treba vyhľadávať rôzne bio farmy či predavačov, ktorí med ponúkajú priamo z dvora?
Kvalitného medu nie je dosť na to, aby ho permanentne ponúkali veľkoobchodné reťazce. Med je šiesta najfalšovanejšia potravina v EÚ, a keď sa nefalšuje, často dochádza k jeho úpravám. Napríklad tuhý, skryštalizovaný med nemusí byť hneď nekvalitný, no ľudia oň nemajú záujem. Majú predstavu, že med má byť tekutý, má vyzerať ako vo filmoch a v reklamách, a skryštalizovaný med nekupujú. Výrobca je potom doslova nútený med roztopiť a ochudobniť ho o prospešné látky, aby si ho v tekutej forme spotrebiteľ kúpil.
Je remeslo včelára na Slovensku pre ľudí atraktívne, napríklad v porovnaní so zahraničím? Sme vôbec konkurencieschopní?
Ako som spomínal, ten počet včelárov pomaly rastie. Je to pekná profesia, ale u nás sa jej venujú prevažne ľudia v priemernom veku okolo 60 rokov. Mladí si niekedy zaobstarajú dva-tri včelie úle a na záhrade vyrobia med pre seba a pre svoju rodinu, ale vo veľkom to robí málokto. Čo sa týka konkurencieschopnosti, náš slovenský med je rovnako kvalitný ako produkty zo zahraničia. Napríklad všade sa teraz hovorí o manukovom mede a jeho zdravotným benefitom, ale z veľkej časti je to o marketingu. Naši domáci včelári si na reklamu „nepotrpia“.
Dá sa povedať, že kvalitou sa zahraničiu vyrovnáme, ale nevieme to správne odkomunikovať?
Presne tak. Stáva sa, že včelár od nás dostane výborné hodnotenie, má naozaj dobré laboratórne výsledky a vždy ho nabádame, aby túto informáciu tlmočil aj svojim zákazníkom a vychválil kvalitu svojho med. Väčšina však o tento spôsob propagácie nemá záujem, a preto v tomto za zahraničím zaostávame.
Ako teda bežný človek, ktorý nemá prístup k laboratórnym testom a výsledkom, rozozná kvalitný med od menej kvalitného?
Veľmi ťažko. Tie ľudové spôsoby ako „obráťte fľašu a sledujte bublinu“ alebo „ak sa sformuje stužka, keď med tečie“ nefungujú spoľahlivo. Nekvalitný med v reťazcoch rozoznáte ľahko, pretože kilogram za štyri eurá nie je reálna cena a včelárov to skôr dehonestuje. Oplatí sa vyhľadať si testy, porovnať značky a kupovať produkty výrobcu, ktorý má tú kvalitu potvrdenú. Najspoľahlivejší spôsob je nájsť si vlastného včelára, o ktorom je známe, že med neupravuje, že nie je priekupník, a že jeho včielky v poctivých podmienkach produkujú kvalitný produkt.
Keby sa niekto chcel stať včelárom a využiť tú „dieru na trhu“, je to zložité?
Keď človek chce, tak sa to dá. Musí si naštudovať základy včelárstva, buď na kurzoch, alebo ako „junior“ u nejakého skúseného včelára, a potom sa musí dostať ku kvalitným včelím pastvám. Dobré je mať dopredu pripravený priestor. Nie je to náročné, a aj keby sa dotyčný nechystal produkovať vo veľkom, aspoň pre seba a pre okolie dokáže vyprodukovať kvalitný domáci med, čo je obrovská výhoda.
Je to naozaj taký benefit?
Je, ale nie pre ľudí, ktorí ho používajú na pečenie alebo si ním sladia horúci čaj. Med je funkčná potravina, má množstvo benefitov a obsahuje zloženie látok, aké nenájdeme v žiadnej inej potravine. Nemalo by sa ním plytvať, nemali by sme si ním len tak sladiť, čo chceme. Ja vždy hovorím, že lyžičku od medu by sme nemali umývať, kým z nej nedostaneme všetok med. Nie síce najchutnejší, ale ideálny spôsob konzumácie medu je ráno na lačno, rozpustený vo vlažnej vode. Pridávanie medu napríklad do koláčov je úplne zbytočné, stratia sa z neho všetky benefity a stáva sa z neho obyčajné sladidlo. Práve vtedy dochádza k plytvaniu.
Vy sa však vo svojom výskume nevenujete konzumácii medu, ale jeho antibakteriálnym a hojivým účinkom. Máme tomu rozumieť tak, že keď si napríklad odrieme koleno, máme si ho natrieť medom a zahojí sa nám lepšie a rýchlejšie?
Už v starovekom Grécku alebo v Egypte vedeli o prospešných účinkoch medu na hojenie rán. Dnes už v lekárňach nájdeme aj med medicínskej kvality, ktorého jediný rozdiel oproti bežnému kvalitnému medu je, že je sterilný. Môže sa teda používať aj v nemocniciach. Ale na bežné odreniny alebo malé popáleniny je vhodný ktorýkoľvek kvalitný med.
Nie je práve toto plytvanie medom?
Med má komplexné zloženie látok, ktoré pozitívne vplývajú na ranu, majú antibakteriálne účinky a pôsobí aj na biofilm, ktorý sa vytvára v rane a znemožňuje účinok napríklad antibiotík. Pomáha nielen pri drobných popáleninách, pľuzgieroch a odreninách, ale napríklad aj pri preležaninách, ktoré vznikajú väčšinou starým ľuďom pri dlhom ležaní na lôžku. Med sa reálne dá využiť ako medicínska pomôcka a má svoje opodstatnenie, preto to nie je plytvanie.
Viac o svojom výskume, ale aj o tom, prečo bez hmyzu nemá ľudstvo šancu prežiť, vám Juraj Majtán porozpráva na ďalšej prednáške z cyklu SAVinci 24.4. o 17:30 v lobby administravívnej budovy Westend Gate na Patrónke.
Westend a Slovenská akadémia vied sa spolu vydávajú do boja so záplavou nových vedeckých objavov. Laickej verejnosti prinesú tento rok cyklus interaktívnych prednášok SAVinci, v rámci ktorého sa dozviete všetko o tom, čo ľudstvo čaká v budúcnosti. Najnovšie a často ešte nepublikované informácie z rôznych oblastí budú prezentovať vedecké kapacity naprieč všetkými vednými odbormi. Westend je totiž domovom mnohých celosvetových spoločností, susedí tiež s najväčšou slovenskou vedeckou inštitúciou, preto je prirodzene predurčený na takúto spoluprácu.
