Najrozľahlejšia mestská časť Bratislavy sa stala súčasťou hlavného mesta pomerne neskoro – tento rok oslavuje 50 rokov od pripojenia. Ako samostatná obec píšu Podunajské Biskupice svoju históriu oveľa dlhšie, prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1254. Vďaka ôsmim storočiam histórie tu nájdeme zaujímavé pamiatky, ale aj prírodné územia či moderné umenie.
Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy
Keď sa povie Bratislavský lesopark či bratislavské mestské lesy, väčšina obyvateľov hlavného mesta si predstaví Železnú studničku, Kolibu či Krasňany ako vstupné brány do Malých Karpát. V Podunajských Biskupiciach však milovníci prírody radi navštevujú rozľahlé rovinaté lužné lesy, ktoré sa ťahajú popri Dunaji a poskytujú priestor na prechádzky, šport či opekanie s výhľadom na tok rieky a protiľahlý petržalský breh. Kvôli jedinečnej flóre sa veľká časť Dunajských luhov nachádza v najvyššom piatom stupni ochrany prírody a pohyb mimo vyznačených ciest je zakázaný.
Múzeum obchodu
V budove historickej kúrie Juraja Alberta z 18. storočia obklopenej zeleným parkom sídli Múzeum obchodu, ktorého história sa píše už od roku 1982, no v Podunajských Biskupiciach na Linzbothovej ulici sídli až od roku 2005. Bohužiaľ, v súčasnosti je dlhodobá expozícia z dôvodu požiaru v hlavnej budove uzavretá na neurčito, návštevníci sa však môžu poprechádzať po udržiavanom parku a navštíviť múzejný pivovar. Tento obľúbený podnik miestnych ponúka širokú ponuku remeselných pív vrátane vlastného múzejného ležiaku a kultúrne akcie v podobe koncertov a kultúrnych vystúpení.
Kostol sv. Mikuláša
Rímskokatolícky farský kostol na Vetvárskej ulici je najstarším vysväteným kostolom v Bratislave. Pôvodom románska stavba z polovice 13. storočia nahradila ešte staršiu cirkevnú budovu, ktorú odkryl až rozsiahly výskum v rokoch 2015 až 2018. Kostol sv. Mikuláša je trojloďový románsko-gotický kostol, ktorý bol v priebehu existencie viackrát prestavaný, naposledy v roku 1938. Zaujímavosťou je, že v kostole nie je žiadna freska alebo iná nástenná maľba sv. Mikuláša – patróna tohto kostola, zato tu však bolo nájdené rímske murivo z 3. storočia a nachádza sa tu aj kaplnka rodiny Ormosdyovcov, správcov majetkov ostrihomského arcibiskupstva.
Lázárov mlyn pri Tryskáči
Mlynárska tradícia v Podunajských Biskupiciach siaha vďaka okolitej úrodnej pôde až do 14. storočia, prítomnosť viacerých mlynov dokazujú historické listiny. Najznámejším zachovaným mlynom je Lázárov mlyn z 19. storočia na ulici Padlých hrdinov známy aj ako Tryskáč vďaka blízkemu športovému ihrisku a reštaurácii. Veľkokapacitný parný mlyn s mnohými skladmi a prístavbami dokázal slúžiť nielen miestnym roľníkom, ale zásoboval poľnohospodárov až po Šamorín. Po roku 1939 a vzniku fašistického Slovenského štátu bol majiteľ mlynu Mór Lázár deportovaný do koncentračného tábora a budova mlyna začala upadať. Ešte do 80. rokov slúžila na priemyselnú výrobu, po jej privatizácii však chátra.
Lužný most
Najnovší bratislavský most cez Dunaj pretína lužné lesy na oboch brehoch rieky, katastrálne však spadá do územia Podunajských Biskupíc. Most dlhý takmer tri kilometre a široký 35 metrov významne odľahčil dopravnú situáciu smerom na juh Bratislavy, okrem šoférov a pracujúcich každodenne dochádzajúcich do centra ho ocenia aj cyklisti a športovci. Most ponúka panoramatické výhľady, severný na televíznu vežu na Kamzíku a Bratislavu, južný na rozľahlé lesy a Dunaj tečúci smerom na Budapešť.
Kaštieľ Lieskovec
Osada Lieskovec, ktorá bola po výstavbe Slovnaftu zaradená do zoznamu tzv. zánikových obcí bez ďalšej výstavby, je miestnou časťou na juhu Podunajských Biskupíc. V Lieskovci sa nachádzajú priemyselné areály, drevovýroba či ranč, najzaujímavejším je však kaštieľ či letohrádok Lieskovec. V rokoch 1779 až 1783 ho dal postaviť kardinál Jozef Baťán, ktorý sa príležitostne zdržiaval v Biskupiciach. V interiéri je niekoľko miestností s pruskými klenbami, zachovalo sa aj pôvodné zábradlie schodiska a empírový reliéf s troma hlavami. Je to trojpodlažná budova s osemosou fasádou, ktorá bohužiaľ momentálne chátra a je využívaná ako sklad.
Medzijarky a UFO
Novšia časť Podunajských Biskupíc nachádzajúca sa na hranici s Vrakuňou je známa unikátnym urbanisticko-architektonickým riešením z dielne významného bratislavského architekta Štefana Svetka. Sídliskové bloky sedemposchodových budov sú zoskupené do päťuholníkových útvarov s priechodmi do vnútroblokov, kde môžu obyvatelia využiť zeleň, športoviská, detské ihriská či najznámejšiu miestnu atrakciu – sochu UFO akademického sochára Juraja Hovorku, ktorá sa týči na jednom z menších kopcov rozmiestnených po sídlisku.
