Dve z troch najjužnejších mestských častí Bratislavy sú súčasťou Slovenska od roku 1947, keď boli kvôli výstavbe dunajského prístavu na základe dohody s Maďarskom pričlenené k nášmu územiu. Do začiatku 70. rokov 20. storočia fungovali ako samostatné obce, 1. januára 1972 sa stali mestskými časťami Bratislavy. Vďaka šľachtickej minulosti a bohatej histórii v oboch nájdeme množstvo zaujímavých miest.
1. Jarovská bažantnica s pozostatkami Esterházyho mosta
Okolitá príroda a šľachtická minulosť územia obklopujúceho Jarovce a Rusovce sa spája v areáli bývalej Jarovskej bažantice, zverinca a poľovného revíru, ktorý v 18. storočí prislúchal zámku Neues Schloss v rakúskej obci Kittsee. Poľovať sem chodila nielen miestna šľachta, údajne sem rád zavítali i cisár Jozef II s otcom Karolom VI. Z konštrukcií sa dodnes zachovali len pozostatky kamenného mosta grófa Esterházyho, ktorý bol súčasťou jednej z viacerých ciest naprieč revírom. V obklopení divokej prírody je táto scenéria zaujímavá a stojí za návštevu.
2. Jarovecké rameno
V členitej zátoke pokojného dunajského ramena sa ako na jednom z mála miest v Bratislave nachádzajú celoročne obývané hausbóty, teda domčeky na vode. V Jaroveckom ramene Dunaja obklopenom lužnými lesmi ich „kotvia“ desiatky. Rameno sa nachádza na 1859. kilometri rieky a ide o jediné prírodné kotvisko za Bratislavou pre malé plavidlá mimo hlavného toku. K ramenu je okrem cestnej komunikácie možné sa dostať aj po petržalskej hrádzi a pekný výhľad naň ponúka cyklotrasa na Lužnom moste.
3. Kostol sv. Mikuláša
Podobne ako bažantnica, aj najstarší kostol v petržalskej oblasti bol postavený za patronátu grófa Esterházyho. Hlavná časť bola vybudovaná v roku 1765, kostolná veža spolu s novým zvonom k nej bola dostavaná až v roku 1884. Bohužiaľ, pri ústupe nemeckých vojsk koncom druhej svetovej vojny bola zdemolovaná a plnohodnotne nahradená až v 70. rokoch minulého storočia. V kostole sa dnes nachádzajú dva zvony a tri oltáre zo začiatku 20. storočia. Dnes sa tu pravidelne konajú bohoslužby, s ohľadom na miestnu menšinu aj chorvátske.
4. Rusovský kaštieľ a okolitý park
Najznámejšou dominantou Rusoviec je nepochybne neogotický kaštieľ obklopený zeleným parkom, ktorý siaha od hlavnej Balkánskej ulice až po dunajské ramená a kanály. Hrad sa podľa historických prameňov nachádzal na tomto území už v 13. storočí, dnešnú podobu dostal v rokoch 1841 až 1844, keď ho nechal prestavať gróf Emanuel Zichy-Ferraris. V okolitom areáli sa okrem hektárov zelene nachádzajú rôzne zaujímavé miesta. Nájdeme tu stavby, v ktorých v minulosti bývali záhradníci, ako aj vodnú vežu, ktorá slúžila ako zdroj vody. Za zmienku stojí aj objekt čeľadníku či rímskokatolícky kostol Sv. Víta, najstaršia sakrálna pamiatka Rusoviec.
5. Rusovské jazero
V lužných lesoch medzi Jarovcami a Rusovcami neďaleko Dunaja sa nachádza jedna z obľúbených letných destinácií Bratislavčanov. Rusovské jazero slúži ako neoficiálne prírodné kúpalisko s tradične čistou vodou, ktorú potvrdzujú pravidelné kontroly odborníkov z Úradu verejného zdravotníctva. Hoci podložie jazera je štrkopieskové, prístup do vody je veľmi príjemný po trávnato-pieskovom povrchu.
6. Antická gerulata
Areál národnej kultúrnej pamiatky obklopuje rímsky kastel, teda vojenský tábor, ktorého pozostatky siahajú až do 2. storočia nášho letopočtu. Bol súčasťou opevnenia hranice, ktorú bránil systém pevností Limes Romanus. Zachovali sa tu pozostatky poľnohospodárskych udalostí, pohrebísk, civilných osád aj villy rustica. Expozícia obsahuje najmä archeologické pozostatky stavby, ako aj nálezy z histórie budovania a života obyvateľov kastela. Vzhľadom na jej exteriérový charakter je otvorená iba od apríla do októbra.
7. Tradičné ľudové domy v Rusovciach
Prízemné, dlhé a obdĺžnikové domy patria k zachovalým pamiatkam ľudovej architektúry Rusoviec. Tieto objekty z druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia nájdeme najmä na Balkánskej ulici, niektoré v zrekonštruovanom, iné v pôvodnom stave. Malé obdĺžnikové okienka aj barokové prvky dotvárajú ich vidiecky charakter, ktorý nadväzuje na históriu Rusoviec.
8. Budova bývalej dievčenskej školy
Gróf Hugo Henckel von Donnersmarck kúpil koncom 19. storočia rusovské panstvo od vtedajšieho majiteľa, grófa Félixa Zichy-Ferrarisa. Spolu s manželkou Laurou Henckelovou zveľadili nielen kaštieľ, ale aj ďalšie miesta v Rusovciach. Grófka nechala v roku 1889 na vlastné náklady postaviť dievčenskú kláštornú školu a jej prevádzku financovala až do druhej svetovej vojny. Prízemná budova sa nachádza na Irkutskej ulici a zaujímavá je secesnými prvkami na fasáde. V 60. rokoch zmenila funkciu a nachádzalo sa v nej kino, no dnes objekt chátra a čaká na rekonštrukciu.
