Urban exploration (skrátene Urbex) je adrenalínová záľuba, pri ktorej jej priaznivci navštevujú staré, zabudnuté objekty. Aj Bratislava má budovy, ktoré prestali slúžiť svojmu pôvodnému účelu a dnes sú opustené a chátrajú. Tieto miesta objavuje aj urbexerka Lucia Gažíková, ktorá na instagramovom profile @lucy_the_valkyrie zverejňuje zaujímavé fotografie z miest, ktoré navštívi. V rozhovore predstavuje urbex ako spojenie fotografovania interiérov nevyužívanej architektúry, zábavy a adrenalínového športu.
Urbex je pre širokú verejnosť stále pomerne tajomný pojem. O čo presne ide? Je to šport, aktivita, hobby?
Urbex, teda tzv. mestský prieskum opustených a nevyužívaných budov, už v dnešnej dobe určite nie je taký neznámy pojem. Bolo tomu tak pred desiatimi rokmi, keď som s urbexom začínala ja. Je známy najmä medzi mladými, aj preto objavovanie opustených budov dnes nájdete predovšetkým na sociálnych sieťach. Láka však aj mnohé médiá, či už internetové alebo tlačené, ktoré sa takisto venujú témam spojeným s urbexom. Môžem skonštatovať, že na Slovensku aj v iných svetových krajinách je to taký malý fenomén.
Kedy ste s urbexom začali, koľko sa mu venujete a čo vás na ňom zaujalo?
Pre mňa osobne urbex ako taký predstavuje krásny koníček, ktorý sa so mnou tiahne už desiaty rok. Je to dobrodružstvo, zábava, ale najmä oddych a príjemne strávený čas. Najlepším relaxom sú pre mňa opustené miesta, najmä keď toto hobby zdieľam so skvelou partiou blízkych ľudí. Chápem, že to nie je pre každého a rešpektujem aj názory, že scenérie z útrob opustených budov nezaujmú každého.
Urbex je na hranici legálnosti, zahŕňa často nepovolený vstup na súkromné pozemky. Ako sa naň hľadí na Slovensku?
Urbex a otázka legálnosti tejto činnosti je niečo, čo na Slovensku a v mnohých iných krajinách nie je právne zastrešené, a preto sa niekomu môže na prvý pohľad zdať urbex ako nelegálna činnosť. Skloňujú sa tu témy ako vstup na súkromný pozemok, poškodzovanie, vandalizmus a tak ďalej. Pravda je taká, že mnohé budovy sú nezabezpečené a voľne prístupné, a to napriek tomu, že majú majiteľa. Dvere sú vykopnuté, okná rozbité a plot deravý. My urbexeri sme v tejto veci veľkí alibisti, pretože čakáme na niekoho, kto ten vstup do budovy vytvorí pred nami. Na miestach nenechávame neporiadok, nerozbíjame veci, nekradneme, iba si užívame to, čo vidíme. Práve toto vystihuje najznámejšie nepísané „pravidlo“ urbexu, neodnášaj nič, len fotky, a nezanechaj nič, len stopy.
Aké máte skúsenosti vy osobne? Už vás niekedy chytili na mieste, kde ste nemali byť, prípadne došlo ku konfrontácii s políciou?
Napriek tomu, aké všetky možné príbehy počúvam a vidím na sociálnych sieťach iných slovenských urbexerov, musím povedať, že v tomto mám až neskutočné šťastie. Za desať rokov, počas ktorých sa venujem urbexu, by som spočítala na prstoch jednej ruky situácie, keď som sa stretla so strážnou službou, vrátnikom či nebodaj s políciou. Všetky tieto strety prebiehali úplne pokojne a boli vyriešené malou debatou o tom, prečo sa na mieste nachádzam. Ako som spomínala, mojím cieľom je urobiť pár fotografií a spokojne odísť domov.
Ako je na tom Bratislava, čo sa týka možností urbánneho objavovania?
Život opustených budov sa v našom hlavnom meste výrazne zmenil. Ako rodená Bratislavčanka som, samozrejme, nemohla začínať nikde inde, ako v našich opustených nemocniciach. V tom čase tu ešte stál skelet nedostavanej nemocnice Rázsochy a nemocnica Bezručova pri Modrom kostolíku bola podľa mňa najnavštevovanejším opusteným miestom v celej Bratislave. Netreba zabúdať ani na pôrodnicu na Zochovej, ktorá bola takisto veľkým lákadlom. Dnes sú Rázsochy zbúrané, Bezručova sa dočkala podarenej rekonštrukcie a snáď túto dvojičku doplní rekonštrukcia Zochovej. Nedá mi nespomenúť v minulosti veľmi známe lokality, akými boli pivovar Stein či kúpele Grössling. Do týchto miest však nebol úplne jednoduchý prístup.
Aká je budúcnosť urbexu v Bratislave? Ktoré budovy sú momentálne trendom vo vašej komunite?
Veľmi známou opustenou budovou sa za posledné roky stalo železničiarske učilište. Jeho popularita však bohužiaľ spôsobila neskutočnú skazu miesta. Neustále rozkrádanie, vandalizmus či opakované požiare spôsobili, že z areálu tejto školy je dnes už len zdemolovaná ruina. Doba pandémie a vojny prináša záujem o objavovanie stavieb, ktoré sú rovno pod našimi nohami. Ide o tzv. kryty civilnej ochrany, ktoré sa nachádzajú po celom Slovensku. V Bratislave ich je požehnane, no do mnohých z nich nie je vstup úplne jednoduchý a preto je určite lepšia voľba osloviť správcov týchto krytov a požiadať ich o prehliadku.
Poznáte v Európe mestá, kde je urbex populárny? Existuje nejaké európske centrum urbexu, ktoré vyhľadávajú fanúšikovia tejto aktivity?
Urbex je v Európe veľmi rozšírený. Na sociálnych sieťach môžete v každej jednej krajine sledovať desiatky ľudí, ktorí sa mu venujú. Nedajú sa vypichnúť iba jedna či dve krajiny, ktoré vyčnievajú nad ostatné. Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko či susedné Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, ale aj Česko sú veľmi bohaté krajiny na urbex. V niektorých je viac industriálu, vojenských stavieb, opustených horských hotelov, v iných zase prevládajú kaštiele, honosné vily či zámky.
