Tesne pred Vianocami sa na policiach kníhkupectiev objavila originálna publikácia, ktorá pod stromčekom potešila nejedného Bratislavčana. Zbierka poviedok s názvom Prešporské legendy ožívajú ponúka pätnásť príbehov inšpirovaných povesťami a legendami zo zbierok Prešporský zvon a Dunajská kráľovná Márie Ďuríčkovej, ilustrovaných grafikami Matúša Maťátka a fotografiami Štefana Cipára, vnuka ilustrátora Ďuríčkovej kníh Miroslava Cipára. Publikácia vznikla vďaka iniciatíve Andreja Csina, ktorý je zároveň jedným z autorov poviedok. O jej vzniku a zostavovaní, ako aj o výbere autorov hovorí editorka knihy Lucia Lackovičová.
Bratislava je podobne ako ďalšie historické kráľovské mestá opradená povesťami a legendami. Z akého obdobia pramenia a čo je najčastejšie ich témou?
Povesti pramenia v obdobiach, keď sa Bratislava označovala Pressburg aj Prešporok. Sú to legendy, ktoré sa podávali z generácie na generáciu, “povedali” sa, preto ich označujeme ako povesti. Reflektujú na nejakú konkrétnu udalosť, skutočnosť, ktorá je však zaonačená a opradená fantastickými či fantazijnými prvkami. Bratislava mala svojho čerta – ten sa v povestiach vyskytuje pomerne často a občas nám ho aj môže byť ľúto, pretože sa mu akosi nedarilo, občas sa nesprával celkom “čertovsky” a stávalo sa, že ho nadriadený pokarhal. Povesti spísané Máriou Ďuríčkovou reflektujú aj v skutočnosti veľmi tragickú tému bratislavských čarodejníc, niektoré pracujú s témou Dunaja prostredníctvom dunajského vodníka či rusaliek, ale povesti popisujú aj nástup moru v Bratislave, obranu mesta pred nepriateľmi, tajomné poklady či rolu radných pánov, sochy, obrazy, budovy či legendárnych obyvateľov. Sú ich desiatky.
Aké najznámejšie povesti sa viažu k mestu Bratislava?
K Bratislave sa viaže množstvo povestí a nesústredia sa len na oblasť Starého Mesta. Známa je povesť o Panenskej vežičke na Devíne, ktorá vraj svoj názov získala vďaka nikdy nenaplnenej a tragickej láske. Ďalšia povesť je o krivoprísažníkovi, ktorý má svoj obraz na radničnej veži, pretože práve tam tľapol dlaňou čert pri tom, ako krivoprísnažníka – krivo prisahajúceho radného pána – uniesol cez okno do pekiel. Známa je aj povesť o Rolandovi, ktorá má viacero podôb a jedna z nich hovorí o tom, že za určitých okolností splní želanie rodeným Bratislavčanom s čistým srdcom. Ďalej môžem spomenúť povesť o nešťastnej Agáte, ktorú upálili po obvinení z čarodejníctva – pravdaže, v skutočnosti sa to udialo inak a z iných dôvodov, ale udialo sa to.
V 70. rokoch tieto príbehy komplexne spracovala autorka Mária Ďuríčková, postupne sa však vytratili a mladá generácia ich dnes nepozná. Prečo sa podľa vás toto dedičstvo netraduje a neodovzdáva mladšej generácii?
Staré legendy prebíjajú tie nové. Prečo sa to deje, si netrúfam hodnotiť. Ľudia majú iné záujmy, nové stimuly aj tie, ktoré súvisia s legendami a zároveň sa o povestiach hovorí málo. Možno sa už o nich ani nemajú odkiaľ dozvedieť. Verím v to, že aj kniha Prešporské legendy ožívajú oživí záujem mladších ľudí o pôvodné bratislavské povesti. Je ich veľa a keď ich človek spozná, náhle sa začne na ulice, domy, sochy či fontány v meste dívať celkom inak.
Vo vašej publikácii ste združili viacero autorov, ktorí spracovali pätnásť vybraných povestí do poviedok. Ako k nim pristupovali?
Každý autor si vybral niektorú z povestí z kníh Dunajská kráľovná a Prešporský zvon. Z povesti si vzali námet, postavy, emóciu, pridržiavali sa pôvodnej lokality a napísali poviedky zo súčasnosti, ktoré sú v určitom ohľade ponáškou na povesti, na ktoré odkazujú. Nie sú však povesťami a nie sú ani ich prepisom či aktualizovanou kópiou. Pred každou poviedkou je krátka anotácia, ktorá popisuje pôvodnú povesť, aby čitateľ vedel, z čoho poviedka približne vychádza. Poňatie každého autora je však originálne a súčasné, dokonca aj s presahom do budúcnosti. Žánrovo sa pohybujeme od rozprávky cez horor až po magický realizmus. Táto kniha nie je primárne určená pre detských čitateľov.
Medzi autormi nájdeme spisovateľky a spisovateľov ako Daniela Kapitáňová, Denisa Fulmeková, Michal Hvorecký či Pavol Rankov, poetku Mirku Ábelovú, ale aj publicistov Michala Havrana a Dada Nagya či dokonca youtubera Petra Altofa (ExplOited). Čo bolo kľúčom k ich výberu?
Záber autorov je široký, avšak každý z nich má intenzívny vzťah k Bratislave. Autori sú buď rodení Bratislavčania, alebo tu roky pôsobia. Zároveň sú to ľudia, ktorí majú vzťah k písaniu a ku knihám a ich široký záber je zárukou pestrého štýlu poňatia a spracovania témy bratislavských povestí, ktoré však súdržne vytvárajú jedno ucelené dielo. Kritériom výberu bol aj vek autorov – mali sme záujem o texty od mladých aj od tých skúsenejších. Samozrejme, chceli sme publikáciu vyvážiť aj rodovo, pretože v Bratislave žijú vynikajúce autorky aj autori.
Publikáciu knihy ste financovali aj s podporou verejnosti pomocou možnosti online prispievania. Aké boli ohlasy, keď ste ohlásili projekt a spustili možnosť jeho podpory?
Publikácia bola financovaná na 90 percent z vlastných zdrojov. Jej výroba trvala približne od januára do októbra 2022. Do crowdfundingu išla už hotová kniha – samozrejme, nie je možné predávať mačku vo vreci a autorom, ilustrátorovi, fotografovi, korektorke, grafikovi, tlačiarni treba zaplatiť vtedy, keď dodajú výsledok svojej práce, teda predtým, než sa spustila online kampaň. Čo sa týka ohlasov, tie som z 90 percent vnímala pozitívne. Všimla som si však aj pripomienky týkajúce sa ceny knihy, ktoré sú oprávnené. Knihy sú drahšie ako v minulosti, pretože náklady na ich výrobu kontinuálne rastú a tento trend bude pokračovať. Ak chcete vyrobiť výnimočne peknú, kvalitnú knihu, kde sa vyhráte s detailmi vrátane výberu textilného poťahu, ktorý je rovnaký ako ten na pôvodných knihách Márie Ďuríčkovej zo 70. a 80. rokov, a mnohými ďalšími, náklady sa šplhajú do niekoľkých desiatok tisíc eur.
Čo je vaším cieľom, čo dúfate, že dosiahnete po úspešnom ukončení a vydaní knihy?
Dúfam v to, že kniha sa bude ľuďom páčiť po literárnej aj obrazovej stránke. Že poviedky v nej čitateľov zaujmú a že oživia ich záujem po dávnych bratislavských legendách. Že sa po nej bude siahať opakovane a nezostane ležať len tak v poličke. Bolo by veľmi pekné, keby sme k svojmu mestu našli bližší vzťah, keby sme mu aj z historickej stránky lepšie porozumeli. Zároveň bolo cieľom vzdať poctu dielu Márie Ďuríčkovej, ktorá sa dlhodobo, intenzívne a veľmi cielene venovala zberu a zaznamenávaniu prešporských povestí. Mnohé však už zaznamenať nestihla a tak navždy zmizli spolu s tými, ktorí nám ich už nikdy nepovedia. Povesti sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, ktoré by malo zostať zachované. My sme sa o to pokúsili práve vytvorením knihy Prešporské legendy ožívajú.
Ktorá z povestí je vaša najobľúbenejšia a prečo?
Nemám najobľúbenejšiu prešporskú či bratislavskú povesť. Páči sa mi, že na rôznych miestach Bratislavy môžem mojej sedemročnej dcére Ele rozprávať: Tu sa vylial Dunaj, lebo bratislavský vodník Virgulini von Danube sa nahneval, že ho odmietla slúžka Barborka a už sa nikdy neoženil. Alebo: V tomto dome hrával Kempelen s čertom šachy. A tu zas stál Hostinec u cesnaka, kam chodieval upír, praskali tu zrkadlá, v okolí mizli mladé dievčatá a už nikdy ich nikto nevidel a prestal, až keď v podniku povešali všade cesnak. Mám rada príbehy. A toto sa mi na povestiach páči najviac. Že si ich môžeme rozprávať.
