Oblasť dnešnej „Karlovky“, ako ju familiárne nazývajú Bratislavčania, bola obývaná už v dobe kamennej. V stredoveku bola samostatnou vinohradníckou obcou blízko Bratislavy a od roku 1943 je jej mestskou časťou. Vďaka pestrému mixu zelene a urbanizovaných oblastí sa stala veľmi vyhľadávaným miestom pre život, ktoré ponúka mnohé zaujímavé lokality a zákutia.
1. Park SNP a Líščie údolie
Druhá najdlhšia ulica v Karlovej Vsi patrí k jej najstarším a najznámejším lokalitám. Ťahá sa od križovatky na Molecovej ulici až po námestie sv. Františka, ktoré je pomyselným centrom tejto mestskej časti. Tu sa plynule mení na pešiu zónu a park Slovenského národného povstania, ktorý patrí k najobľúbenejším voľnočasovým lokalitám Karlovešťanov. Nachádzajú sa tu ihriská pre deti aj na street workout, altánky a miesta na posedenie – to všetko v príjemnom zelenom prostredí obklopenom lesmi.
2. Fontána Rodina (Hríby)
Neďaleko uzla mestskej hromadnej dopravy Karloveská – Molecova oproti Kostolu sv. Michala postavili v úvode 80. rokov kaskádovitú fontánu. Voda steká po klobúkoch piatich hríbov, ktoré symbolizujú rodinu – rodičov a tri deti. V minulosti bola znečistená, zanedbaná a fungovala minimálne, no po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 2018 bola jej prevádzka obnovená a fontána je v noci štýlovo osvetlená.
3. Vodárenské múzeum a záhrada
Areál Vodárenského múzea na začiatku Devínskej cesty spája funkcionalistickú architektúru a príjemný zelený park. Múzeum sa nachádza v historickej budove prvej čerpacej stanice bratislavskej vodárne postavenej vo funkcionalistickom štýle so zachovanými terazzovými podlahami a erbom mesta. Okolitý areál ponúka ihriská pre deti, cyklotrasu i miesto pre prechádzky či posedenie. Záhrada sa nachádza v obklopení zelene v bezprostrednej blízkosti Karloveského ramena, vďaka čomu je tu kvalitnejší vzduch a pred ruchom mesta sa sem radi chodia schovať jednotlivci aj rodiny s deťmi.
4. Karloveské rameno a lodenice
Povodie Karloveského ramena ponúka hneď niekoľko zaujímavých miest, ktoré stojí za to navštíviť. Novostavba lodenice z roku 2019 slúži ako sídlo Klubu vodných športov z Karlovej Vsi, je však prístupná pre širokú verejnosť. Pozdĺž ramena majú okoloidúci možnosť na osvieženie sa v dnes už legendárnom bufete Mark Twain, ktorého súčasťou je staršia loď a sedieť sa dá aj priamo na jej palube. Netradičné sú bývalé internáty, dnes zamestnanecké ubytovne nazývané Švédske domky, v ktorých sa kúrilo v piecke a študenti sa počas teplých mesiacov učili s výhľadom na pohupujúce sa člny na Karloveskom ramene.
5. ZOO Bratislava
Takmer 96-hektárová zoologická záhrada v Bratislave sa rozprestiera na „ostrove“ zachovanej karpatskej zelene medzi diaľnicou D2 a Starými Gruntmi, resp. Mlynskou dolinou. Pôvodne sa mala bratislavská ZOO nachádzať na mieste dnešnej Železnej studienky, na základe vyhodnotenia expertíz a geologických výskumov však bola nakoniec zvolená súčasná lokalita. V súčasnosti sa personál ZOO stará o 1 168 zvierat 175 druhov a privíta približne 320-tisíc návštevníkov ročne.
6. Botanická záhrada
Okrem bratislavského centra zvieracej ríše sa v Karlovej Vsi nachádza aj Botanická záhrada. Ide o vedecko-pedagogické pracovisko Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá má v tejto mestskej časti viacero dôležitých objektov. Botanickú záhradu je možné navštíviť počas sezóny od 1. apríla do 31. októbra. Návštevníci si môžu prehliadnuť expozície skleníkových rastlín aj vonkajších skupín rastlín, pričom záhrada pripravuje aj pravidelné tematické výstavy. Zaujímavosťou je, že sa rozkladá na pozemku v minulosti obklopujúcom vilu Enea Lanfranconiho, významného talianskeho inžiniera, ktorý žil a pôsobil v Bratislave a je po ňom nesprávne pomenovaný Most Lafranconi.
7. Cintorín Slávičie údolie
Medzi ďalšie „naj“ Karlovej Vsi patrí aj najväčší bratislavský cintorín v Slávičom údolí. Rozkladá sa na takmer devätnástich hektároch a hoci začiatkom 20. storočia tam na večný život ukladali chudobných, dnes sú na ňom pochované mnohé významné osobnosti. Nachádzajú sa tu napríklad hroby Janka Alexyho, Jána Cikkera, Alexandra Dubčeka, Vladimíra Dzurillu, Margity Figuli, Jozefa Kronera či Milana Lasicu.
8. Fakulty a internáty Univerzity Komenského
Dôstojné ticho a pokoj tohto cintorína často kontrastuje s neďalekým študentským mestečkom Mlynská Dolina, kde sídlia najväčšie vysokoškolské internáty na Slovensku. Súbor obytných komplexov, ktorý sa nazýva aj Mlyny, pozostáva z Internátu Ľ. Štúra, Átriových domkov a Manželských internátov a spolu poskytujú 6 600 lôžok pre študentov Univerzity Komenského (UK). Architektonické riešenie nie je jednotné a rovnako sú rozdielni aj architekti, z ktorých najvýznamnejší bol autor projektu „Átriákov“ Vladimír Dedeček. Súčasťou areálu Mlynov sú mnohé kultové podniky a umelecké diela a zaujímavé sú aj neďaleké objekty UK, napríklad moderný, reprezentatívny Vedecký park.
9. Budova RTVS
Sídlo slovenskej verejnoprávnej televízie, celým názvom Budova tvorby programu RTVS, bola prvou budovou v Česko-Slovensku s výškou nad sto metrov (108 metrov). Slávnostná kolaudácia prebehla v decembri roku 1975 a budova a stala sa najvyššou v krajine. Autorom jej návrhu je architekt Jozef Struhař. Napriek impozantnej výške a historickému významu je budova dlhodobo nevyužívaná a chátra, plány na jej rekonštrukciu vrátane panoramatickej reštaurácie na 28. poschodí sú zatiaľ iba na papieri.
