Lamač je síce najmenšou mestskou časťou Bratislavy, pochváliť sa však môže bohatou históriou aj množstvom zaujímavých miest. Oblasť na západnom úbočí Malých Karpát, kde sa Lamač rozkladá, bola pôvodne osídlená chorvátskymi kolonistami. Samostatná obec bola známa ako vinárska oblasť, pochádzali odtiaľto aj pestovatelia plodín predávajúci na Bratislavských trhoch. Mestskou časťou hlavného mesta je od roku 1946.
1. Kaplnka sv. Rozálie
Pamiatkou na epidémiu moru, ktorá sa Bratislavou a okolím prehnala v rokoch 1678 a 1679, je aj Kaplnka sv. Rozálie stojaca na zelenom pahorku uprostred mestskej časti. Dali ju postaviť bratislavskí mešťania ako poďakovanie za ukončenie epidémie, ktorej za obeť padlo 12-tisíc ľudí, a každoročne k nej na deň sv. Rozálie vykonávali púť. Dodnes prešla viacerými opravami, poškodená bola najmä počas 2. svetovej vojny, no po poslednej väčšej oprave v rokoch 1974 – 1975 je dodnes veľmi dobre zachovaná vrátane hlavného oltára sv. Rozálie.
2. Kostol sv. Margity
Funkcionalistická stavba kostola z rokov 1947 – 1951 postavená svojpomocne obyvateľmi Lamača patrí k tým novším náboženským symbolom v Bratislave. Pôvodný kostolík, ktorý na tomto mieste stál už od 16. storočia, prestal vyhovovať rastúcim potrebám farnosti a preto tu vyrástol nový, moderný kostol podľa návrhu významného slovenského architekta a predstaviteľa funkcionalizmu Michala Milana Harminca. Bol vysvätený v roku 1951 a architektonicky je podobný ďalším kostolom z povojnového obdobia, napr. v obciach Terchová, Novoť na Orave.
3. Pomník padlým
Hoci sa pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne môže považovať za súčasť areálu kostolu sv. Margity, nepochybne stojí za samostatnú zmienku. Pomník sa skladá z hranolovitého podstavca vysokého 130 cm, na ktorom nájdeme mená padlých obyvateľov Lamača, a pieskovcového súsošia zobrazujúceho umierajúceho vojaka v náručí Ježiša Krista. Súsošie pochádza z dielne jedného z najznámejších bratislavských sochárov Alojza Rigeleho a bolo postavené v roku 1928 – mená padlých z 2. svetovej vojny boli osadené dodatočne.
4. Pamätník bitky pri Lamači
Bitka pri Lamači sa odohrala v roku 1866 a bola posledným konfliktom rakúsko-pruskej vojny. Rakúski vojaci sa po ústupe cez Českú republiku postavili na odpor pruským jednotkám, ktoré sa chceli zmocniť Bratislavy a posilniť tak svoju strategickú pozíciu pri plánovanom útoku na Viedeň. Rakúšanom sa podarilo odolať náporu nepriateľa napriek silnej delostreleckej paľbe a pamiatkou ich hrdinskému úsiliu je viacero pamätníkov v Lamači. Jeden z nich sa nachádza na lamačskom cintoríne, ďalšie nájdete v mestských lesoch nad Lamačom či na Vrančovičovej ulici.
5. Malokarpatský vlastivedný náučný chodník
Tento chodník prevedie záujemcov od mestskej časti cez bratislavské lesy až do obľúbenej voľnočasovej lokality Kačín, odkiaľ pokračuje ďalej Malými Karpatmi. Začína sa na Havelkovej ulici, pokračuje cez pamätník Bitky pri Lamači, rôzne kryty a muničné sklady z čias 1. svetovej vojny a príjemným lesným prostredím až k spomínanému Kačínu, kde sa nachádza detské ihrisko, priestor pre opekanie či grilovanie aj bufet obľúbený medzi turistami i cyklistami. Po chodníku sa dá ďalej pokračovať po rôznych turistických značkách na Železnú studničku či k obľúbenej horárni Biely kríž.
6. Obchodný dom Lamač
V minulosti perspektívna, no dnes opustená a chátrajúca budova obchodného domu Lamač sa nachádza na Hodonínskej ulici. Bola postavená podľa návrhu architektov Petra Černa a Stanislava Spáčila a otvorená v roku 1988 pod názvom Prímestské nákupné stredisko Bratislava. Na svoju dobu ponúkal Obchodný dom Lamač inovatívnu možnosť parkovania na streche, z ktorej sa dalo priamo vstúpiť dovnútra. Najväčšiu popularitu dosahoval v 90. rokoch, neskôr ho však malí nájomcovia opustili a ani pokus o znovuotvorenie a revitalizáciu nebol úspešný. Obchodný dom Lamač má však určite perspektívu a obyvatelia tejto mestskej časti dúfajú, že čoskoro sa nájde niekto, kto ho zrevitalizuje a opäť uvedie do každodennej prevádzky.
7. Opustená vodáreň
V starej časti Lamača pri bývalom kameňolome bola v 70. rokoch minulého storočia rozostavaná vodáreň, ktorá však nikdy nebola dokončená a dnes jej betónový skelet chátra. Stala sa obľúbeným cieľom grafity umelcov a priaznivcov tzv. urbexu, teda objavovania opustených budov.
